Spor o námorné hranice
Juhočínske more patrí medzi neuralgické body globálnej bezpečnostnej politiky. V oblasti sa križujú záujmy siedmich krajín. Teda Bruneja, Číny, Filipín, Indonézie, Malajzie, Vietnamu a Taiwanu, ktorý zároveň vláda v Pekingu pokladá za svoje územie.
Každý z týchto štátov má svoje predstavy o tom, kade by mali viesť v Juhočínskom mori námorné hranice. V súvislosti s tým v roku 2016 Stály arbitrážny dvor v Haagu na podnet Filipín rozhodol o neprávoplatnosti argumentov, na ktorých svoje nároky v regióne zakladá Čína. Verdikt, v ktorom sa vyslovene hovorí, že neurčuje námorné hranice, však Peking neuznal. A podobne sa k nemu postavil Taiwan.
O čo ide v Juhočínskom mori? „V hre sú práva na rybolov, prístup k podmorským zásobám ropy a iných prírodných zdrojov, ako aj možnosť vytvorenia vojenských základní,“ zhrnula agentúra AP. Podľa odhadov ide cez Juhočínske more až tretina svetovej námornej dopravy.
V posledných mesiacoch sa v oblasti množili incidenty. V júni sa pri Spratlyho ostrovoch, na ktoré si robia nároky viaceré krajiny, zrazili filipínska a čínska loď. Manila a Peking sa navzájom obviňovali z nehody, pri ktorej prišiel jeden filipínsky námorník o prst. Niečo podobné sa stalo aj v marci, keď sa o seba „obtreli“ plavidlá pobrežnej stráže Filipín a Číny. A v apríli sa lode týchto krajín len tesne vyhli kolízii pri Druhej Thomasovej plytčine.
Po sérii problémov Filipíny a Čína v júli možno trochu prekvapujúco uzavreli dohodu o zmiernení napätia. "Obe strany uznávajú potrebu posilniť bilaterálny námorný komunikačný mechanizmus v Juhočínskom mori,“ skomentovalo dokument filipínske ministerstvo zahraničných vecí.
Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že Manila a Peking nemajú úplne rovnaké predstavy o tom, ako si dohodu vysvetľovať. "Mohol by to byť kľúčový krok k zníženiu napätia. No reakcie z Pekingu a Manily naznačujú, že obe strany stále pevne zotrvávajú na svojich pozíciách, čo sa týka sporných vôd, a že ustanovenia dohody vidia zásadne odlišným spôsobom,“ uviedol v analýze americký inštitút USIP, ktorý sa zaoberá riešením a prevenciou konfliktov.
Filipíny tvrdili, že Čína si nesprávne vysvetľuje to, ako by mala umožniť nerušené zásobovanie jednotiek umiestnených na lodi Sierra Madre v Juhočínskom mori na Druhej Thomasovej plytčine. Plavidlo je tam už od roku 1999. Jeho prítomnosť má podporiť námorné nároky Filipín.
Manila koncom júla doplnila pre vojakov na Sierra Madre zásoby a čínske lode sa držali v úzadí. Filipíny medzitým rozširujú bezpečnostnú spoluprácu. Svedčia o tom už spomenuté manévre s USA, Kanadou a Austráliou zamerané na zaistenie voľnej plavby v Juhočínskom mori.
V čase tohto cvičenia sa do aktivity pustila aj Čína. Zorganizovala námorné a letecké manévre pri Plytčine Scarborough v Juhočínskom mori. Podľa analytikov sa ale nedá vylúčiť, že to bola náhoda.
"Čína však na multinárodné manévre pravdepodobne zareaguje ďalšími cvičeniami. Peking sa tiež možno viac odkloní od dočasnej dohody s Filipínami o sporných vodách. No tieto kroky neprinesú Číne žiadne výhody ani neposilnia jej nároky. Takže napäté vzťahy medzi Pekingom a Manilou sa veľmi nezmenia,“ reagoval pre Pravdu Jan Ian Chong, expert na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť zo Singapurskej národnej univerzity.
Colin Koh z Inštitútu pre obranné a strategické štúdie v Singapure sa príliš neobáva, že by v tejto chvíli v Juhočínskom mori hrozil širší konflikt, hoci sa do diania zapájajú námorné sily viacerých krajín.
"Mohlo by sa stať, že by došlo k nejakej neúmyselnej či náhodnej kolízii, ale zatiaľ to nepovažujem za pravdepodobné. Čína bude skôr reagovať rétoricky a bude kritizovať Filipíny za to, že do manévrov zapája zahraničných aktérov,“ uviedol pre Pravdu Koh.
Čítajte viac Expert: Mier? Číne by na Ukrajine možno vyhovovalo úplné ruské víťazstvo, ale...
Filipínska stratégia
Experti však predpokladajú, že Filipíny budú pokračovať v prehlbovaní vzťahov s medzinárodnými partnermi.
"Na tom sa už istý čas pracuje. Posilňuje sa bezpečnostná spolupráca medzi Filipínami a Austráliou i spojenecké väzby s USA. V prípade Kanady to bolo doteraz menej dôležité, ale Ottawa sa už dlho zaujíma o Tichomorie. Filipíny prehĺbili aj bezpečnostné vzťahy s Japonskom. Je to odpoveď na rastúci tlak Číny, ktorá si presadzuje nároky na námorný priestor siahajúci od Žltého mora a Východočínskeho mora cez Taiwan až po Juhočínske more,“ vysvetlil Chong.
„Jednoznačne očakávam, že USA a ich spojenci budú pokračovať v prehlbovaní bezpečnostnej spolupráce zameranej na Filipíny a Juhočínske more. Pre Manilu je však dôležité získať podporu mimo Washingtonu, aby dokázala, že nekoná na pokyn Spojených štátov, aby vyvíjala tlak na Čínu. Filipíny a Vietnam už spoločne organizujú cvičenie pobrežnej stráže. Peking takéto manévre ako zvyčajne odsúdi, ale napätie v oblasti je už teraz vysoké, takže nie je jasné, do akej miery tento typ spolupráce zmení prístup Číny k dianiu v Juhočínskom mori,“ povedal pre Pravdu Thomas Shattuck, expert na indopacifický región z Pensylvánskej univerzity.