Prezident Emmanuel Macron pár dní pred slávnostným otvorením olympijských hier apeloval na politické prímerie počas športového zápolenia. Čiže vlastne celému národu odkázal, aby si v prvom rade vychutnával súťaže pod piatimi kruhmi a preto vyhlásil, že funkciu predsedu vlády obsadí až po zhasnutí olympijského ohňa.
Lucie Castetsová, ktorú za novú premiérku navrhol ľavicový blok Nový ľudový front, si preto musí počkať. A je celkom možné, že sa dočká zápornej odpovede z Elyzejského paláca. Do médií prenikli správy, že Macron si ju neželá vidieť na čele vlády. Ako predstaviteľ politického stredu si nevie predstaviť, že štát by riadila stúpenkyňa krajnej ľavice.
Politický pat po voľbách zapríčinilo rozdelenie poslaneckých mandátov. Nikto nemôže vytvoriť vládu opierajúcu sa o väčšinu hlasov jednej strany a vzniku dvojkoalície bránia priepastné názorové rozdiely i antipatia. Pre pochopenie situácie to zjednodušene stručne vyzerá tak, ako keby na Slovensku mali spolu vládnuť Robert Fico a Igor Matovič alebo Michal Šimečka a Andrej Danko…
Castetsová, ktorá doteraz pracovala ako šéfka finančného oddelenia na magistráte Paríža, sa však nevzdáva. Napriek jasným signálom, že Macronovi sa vôbec nepozdáva. Napriek skutočnosti, že aj keby ju do funkcie vymenoval, prvý väčší spor v dolnej komore parlamentu by takmer určite viedol k vysloveniu nedôvery vláde. Castetsová poskytuje rozhovory a navštevuje regióny, čiže chce na sebe udržať pozornosť médií a týmto spôsobom zjavne cieli na to, aby si získala výraznú podporu verejnosti, čo by možno primalo Macrona prehodnotiť postoj k nej. Lenže olympiáda…
Smiešne leto Lucie Castetsovej – tento rovnaký výraz nezávisle od seba použili noviny Le Figaro a server France Info. Usilovnosť jej treba uznať, odkedy ju Nový ľudový front navrhol na čelo vlády, ale zišli sa nepriaznivé okolnosti: vrchol dovolenkovej sezóny a celosvetový sviatok športu v Paríži. „Záujem médií je inde. Po týždňoch úplne venovaným otrasom francúzskeho politického života sa kamery obrátili na globálnu udalosť: na olympijské hry. Od tohto momentu sa kampaň Castetsovej dostala do úzadia," uviedol server France Info. „Aj keby do toho Castetsová dala všetku energiu, nestala by sa francúzskou hviezdou tohto leta. Čelí neprekonateľnej konkurencii," poznamenal denník Le Figaro v narážke na Francúzov, ktorí na olympiáde získavajú zlato, čím nadchýnajú celú krajinu.
Treba dodať, že o túto grotesku sa pričiňujú samotné francúzske médiá: v podstate každý deň sú hlavné správy o olympiáde a informácie o Castetsovej sa na spravodajských portáloch nachádzajú na takých miestach, ako keby obsadenie funkcie premiéra bola nejaká regionálna záležitosť.
A čo sa Francúzi dozvedeli o nej, odkedy začala svoju mediálnu ofenzívu? Aj to, že je lesba. Vyrušuje to však len tých, ktorí nenávidia homosexuálov. Na prevažne konzervatívnom Slovensku by to možno vyvolalo rozruch, ale nie vo Francúzsku. Veď Gabrie Attal, dosluhujúci premiér v demisii, sa verejne priznáva, že žije s mužom a pritom patrí medzi najviac obľúbených politikov v krajine. Castetsová sa vôbec prvýkrát zmienila o svojej sexuálnej orientácii v rozhovore pre týždenník Paris Match: „Chcem nájsť rovnováhu medzi ochranou mojej rodiny, mojej manželky a nášho dieťaťa." Bola to veta, z ktorej sa Francúzi dozvedeli, že žije so ženou, s ktorou vychováva dvojročné dieťa.
A čo sa týka politických plánov Castetsovej v prípade, že by Macron prekvapujúco zaradil spiatočku a zveril jej riadenie vlády? „Budem robiť kompromisy so všetkými. Okrem Národného združenia," povedala pre noviny La Tribune v narážke na krajnú pravicu. S kým by ich však robila? Ani macronovci ani členovia umiernenej pravice v dolnej komore parlamentu si ju neželajú na čele vlády. A čo verejnosť? Podľa jedného prieskumu verejnej mienky nadpolovičná väčšina Francúzov nechce, aby Castetsová bola premiérka.
Čo sa týka ekonomicko-finančnej politiky, Castetsová určite naháňa strach najlepšie zarábajúcim Francúzom. Tvrdí totiž, že chce presadzovať to, čo obsahuje program krajne ľavicového Nepoddajného Francúzska (hlavná politiká sila v Novom ľudovom fronte). Jeho predseda Jean-Luc Mélenchon už na jar 2022, keď neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách, sľuboval, že by drasticky zdanil najbohatších, čo z jeho úst platí naďalej. Francúzsko má päť daňových pásiem, po novom by ich podľa predstavy krajnej ľavice bolo asi až štrnásť, pričom v najvyššom by nastalo finančné zemetrasenie: tí, čo ročne zarobia viac ako 400-tisíc eur, by na daniach odviedli až 90 percent svojho príjmu (!). Čisto teoreticky aj keby sa to objavilo v legislatíve, tento bič na boháčov by asi veľmi krátko plieskal. Viacerí experti upozorňujú, že novela zákona by nepochybne narazila na nesúhlas väčšiny ústavných sudcov – daň vo výške 90 percent z príjmu by totiž vo svojej podstate už predstavovala protiústavnú konfiškáciu majetku.