Pred desiatimi dňami poslanci prerokovali a schválili návrh legislatívnej zmeny v najrýchlejšom tempe: jeden deň rokovania im stačil, aby stihli prvé, druhé aj tretie čítanie paragrafového znenia. Prezident Vladimir Putin teraz podpísal zákon a zároveň vyjadril písomný súhlas s ďalšou novou právnou normou, ktorá po ovom upravuje podmienky pobytu cudzincov na ruskom území.
Počas prípravy návrhu novely sa objavili dva body, ktoré zjavne odporovali zdravému rozumu, respektíve popierali zásadu rovnosti občanov pred zákonom, čiže by sa dali označiť za protiústavné. Mnohí poslanci presadzovali, aby sa branná povinnosť vzťahovala na mužov zo zahraničia, ktorým udelili občianstvo, až do veku 45 rokov. Podľa platnej legislatívy Rusi podliehajú brannej povinnosti od 18 do 30 rokov (donedávna do 27 rokov, vekovú hranicu zvýšili o tri roky s účinnosťou od 1. januára tohto roku). Ďalšou novinkou malo byť, že imigranti s ruským občianstvom si odslúžia v armáde až dva roky. Evidentná diskriminácia, pretože Rusi absolvujú povinnú vojenčinu jeden rok.
Prečo nakoniec dve kontroverzné ustanovenia vypadli z textu? „Neodobril ich právny odbor prezidenta," napísal server Vedomosti s odvolaním sa na svoj nemenovaný zdroj blízky Kremľu. Putinovi právnici zrejme chápali, že také paragrafy by prekročili červenú čiaru ústavnosti.
Parlamentná rozprava sa nezaobišla bez kritiky vlády, nepriamo bola adresovaná hlavne asi rezortu obrany. Predseda Dumy Vjačeslav Volodin sa čudoval, že s navrhovanými zmenami museli prísť poslanci, ktorí podľa jeho slov suplovali prácu príslušných ministerstiev. A ako zdôvodnil sprísnenie legislatívy? „Zamyslite sa nad tým. Dostanú občianstvo. Človek však pritom nenadobúda povinnosti, ale právo na sociálnu ochranu, dôchodok, lekársku pomoc, bezplatné univerzity získava. Čo to má znamenať?" Odnímanie občianstva pre odmietnutie slúžiť v armáde malo v Dume absolútnu podporu, proti nehlasoval nikto.
Mimochodom, podobná právna norma by na Slovensku bola nepriechodná. Naša ústava totiž stanovuje, že štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno nikomu odňať proti jeho vôli. Čiže každému, kto ho má – bez ohľadu na to, či sa tu narodil alebo ho nadobudol ako cudzinec, bodka.
Podľa ruskej ústavy občianstvo sa nadobúda a zaniká v súlade s federálnym zákonom. Chaoticky preto vyznieva ďalšie ustanovenie ústavy, ktoré konštatuje, že „občanovi Ruskej federácie nemožno odňať občianstvo". Už pred aktuálnou zmenou legislatívy federálny zákon obsahoval napríklad paragraf, podľa ktorého občianstvo môže zaniknúť osobe, ktorej skutky predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť štátu.
Druhá novela zákona, ktorú Putin podpísal, mení záväzné pravidlá pobytu cudzích štátnych príslušníkov na ruskom teritóriu. „Skracuje sa dĺžka ich pobytu v Rusku na 90 dní v jednom roku. Doteraz sa tam cudzinec mohol nachádzať celkovo 90 dní počas každého obdobia trvajúceho 180 dní," ozrejmil podstatu zákona server Fontanka. Tých , ktorých to porušia, umiestnia do záchytných stredísk, kde počkajú na deportáciu z Ruska.
Zákonodarcovia zjavne sledovali dva ciele: urobiť poriadok v zamestnávaní cudzincov na načierno (v drvivej väčšine pochádzajú z bývalých sovietskych stredoázijských republík) a zamedziť nárastu kriminality, ktorú páchajú. Keď šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin v januári tohto roku zverejnil najnovšie štatistiky, mohol sa pochváliť len veľmi slabým poklesom ich zločinnosti: vlani spáchali necelých 39-tisíc trestných činov, čo bolo zhruba len o tisíc menej v porovnaní s rokom 2022. Jeden údaj pritom vyznel dosť nepríjemne: „Podiel zvlášť závažných zločinov spáchaných cudzincami sa na ich celkovej kriminalite zvýšil z 19 percent na 25 percent," upozornila vtedy agentúra Interfax.