V Minsku pred rokom naznačovali, že ukončenie pôsobenia diplomatickej misie súvisí s novou výraznejšou orientáciou Bieloruska na zahraničnú službu v krajinách Afriky. (Lukašenkov režim čelí sankciám EÚ, väčšine bieloruských výrobkov chýba konkurencieschopnosť na európskom trhu a v afrických krajinách by asi mohli mať väčšiu šancu presadiť sa u odberateľov.) Skutočný dôvod uzavretia ambasády však vyzeral úplne inak.
Nemenovaný vysokopostavený zdroj blízky slovenskej vláde teraz pre denník Pravda povedal, že Lukašenka nahnevali dve veci po zmene vládnucej garnitúry na Slovensku po parlamentných voľbách vo februári 2020. V čom spočívalo pozadie prvej udalosti? V máji toho roku počas pandémie koronavírusu slovenský veľvyslanec v Minsku Jozef Migaš prijal pozvanie na slávnostnú vojenskú prehliadku pri príležitosti 75. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne bez toho, aby to vopred oznámil do Bratislavy ministerstvu zahraničných vecí. Po svojej roztržke s centrálou slovenskej diplomacie povedal, že rezignuje na funkciu ambasádora. Naopak, Lukašenka nadchlo, že Migaš prišiel na prehliadku ako jediný veľvyslanec spomedzi členských krajín EÚ. Prezident prezýaný posledný diktátor v Európe potom prejavil vďačnosť tak, že Migašovi udelil bieloruské štátne vyznamenanie, ktoré mu osobne odovzdal.
Čítajte viac Razia a stíhanie v Bielorusku: Lukašenkov režim útočí na kritikov aj v exile
Slovensko nemá odvtedy v Bielorusku diplomatické zastúpenie na úrovni veľvyslanca. Prečo? Lukašenko si to neželal po kauze s MIgašom a po tom, čo vláda Igora Matoviča podporila uvalenie sankcií EÚ na Bielorusko ako trest za sfalšovanie výsledkov bieloruských prezidentských volieb v auguste 2020 a za následné brutálne potlačenie pokojných demonštrácií i masové zatýkanie odporcov nedemokratického režimu. Neskôr po návrate Migaša domov začala viesť ambasádu Katarína Žáková, ktorá v Minsku pôsobí doteraz.
Bielorusi však dali Slovensku najavo, že si neželajú, aby nástupca po Migašovi mal diplomatickú hodnosť veľvyslanca. „Urobili to takpovediac recipročne. Ich diplomatickú misiu v Bratislave potom už neriadil veľvyslanec, ale chargé d'affaires, podobný postup požadovali od slovenského ministerstva zahraničných vecí," uviedol pre Pravdu zdroj, ktorý si pre citlivosť poskytnutých informácií želá zostať v anonymite. (Označenie chargé d'affaires ad interim sa vzťahuje na diplomata povereného len dočasne vedením zastupiteľského úradu v neprítomnosti mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca.)
Ak tento stav trvá dlhší čas, odzrkadľuje to nižšiu kvalitu vzťahov medzi dvomi dotknutými štátmi. Platí to nielen v prípade, keď tak koná vysielajúca krajina, tiež ak druhá strana neudelí súhlas s pôsobením veľvyslanca, ale iba s chargé d'affaires. „Nie je to len symbolické gesto určitej nevôle. Pozvánky na niektoré podujatia sa posielajú výlučne veľvyslancom, takže domovský štát môže vynechať diplomata s nižšou hodnosťou," ozrejmil zdroj.
A s čím súviselo zatvorenie ambasády v Bratislave, po ktorom konzulárne služby začalo slovenským občanom poskytovať bieloruské veľvyslanectvo vo Viedni? (Samozrejme, že z Rakúska tiež udržiava diplomatické styky so štátnymi orgánmi na Slovensku.) „Oficiálni predstavitelia Bieloruska vyhodnotili časť slovenských aktivít v Minsku ako neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu. Opatrne poviem, že išlo o umožnenie odovzdávať finančnú hotovosť osobám prenasledovaným tamojším režimom," objasnil zdroj s tým, že sa to začalo diať neskôr po zmene vlády na Slovensku, ku ktorej došlo v roku 2020.
Teraz sa nedá vylúčiť, že Lukašenko rozhodne o zatvorení ďalšej ambasády. Nie však niektorej zo svojich v zahraničí, ale ukrajinskej v Minsku. Obvinil Ukrajinu, že niekoľko dronov, ktoré poslala proti ruským cieľom, narušilo bieloruský vzdušný priestor. Tvrdí, že sa to udialo večer 9. augusta. Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si preto predvolalo ukrajinskú chargé d'affaires Oľgu Timušovú. „Vyjadrili sme jej silný protest a odovzdali zodpovedajúcu nótu v súvislosti s narušením hraníc Bieloruskej republiky skupinou bezpilotných lietadiel vypustených z územia Ukrajiny," citovala agentúra BELTA z tlačovej správy ministerstva. Timušová si zároveň vypočula varovanie, že všetci ukrajinskí diplomati v Minsku by si možno budú musieť zbaliť svoje kufre: „Bielorusko môže nastoliť otázku vhodnosti ďalšej prítomnosti ukrajinskej diplomatickej misie v Minsku."
Čítajte viac Lukašenko sa poistil proti štátnemu prevratu. Pre istotu vymenil náčelníka generálneho štábu
Predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko označil tvrdenie Lukašenka za ničím nepodložené. „Bieloruský diktátor pre svoje nezodpovedné a provokatívne vyhlásenie nepredložil žiadne dôkazy. Keďže poznám jeho predchádzajúce nepravdivé vyjadrenia, nedá sa mu veriť. Lukašenko sa zrejme snaží zariadiť nejakú provokáciu v záujme Ruska," citoval ho server Dzerkalo.
Mimochodom, ešte zmienka o jednom kurióznom diplomatickom prípade v Bielorusku. V októbri 2021 sa Lukašenko postaral o zrušenie udelenia súhlasu s pôsobením Nicholasa de Lacosta na poste francúzskeho veľvyslanca. Agrément, čiže súhlas prijímajúceho štátu, dostal na konci augusta 2020. Od príchodu do Minsku však ani do jesene 2021 neprišiel Lukašenkovi odovzdať svoje poverovacie listiny. Konal tak na pokyn svojej centrály v Paríži. Dôvodom bolo to, že Francúzsko už neuznávalo Lukašenka ako legitímneho prezidenta. Keď už pretiekol jeho pohár trpezlivosti, Lacostovi nariadili, aby bezodkladne opustil bieloruské územie.