Mienkotvorné médiá, ktoré sa v prvom rade venujú politike, vymenili poradie svojich rubrík. Spravodajské servery hlavných novín Le Monde, Le Figaro a Libération dali do popredia šport. Ešte aj katolícky denník La Croix (v preklade z francúzštiny to znamená kríž) nahradil kresťanské témy textami o olympiáde.
Prezident Emmanuel Macron prerušil svoju dovolenku, aby prišiel ako divák povzbudzovať francúzsku plaveckú hviezdu Léona Marchanda. Fenomenálny športovec získal štyri zlaté medaily a jednu bronzovú. (Samozrejme, že Macron sa s ním potom odfotil.) Server Ouest France napísal, že o Marchandovi sa vo všetkých francúzskych médiách objavilo počas olympiády až okolo 30-tisíc príspevkov. O šéfovi Elyzejského paláca ich bolo len necelých 12-tisíc.
Ošiaľ z úspechov domácich olympionikov tak skoro nevyprchá. Macron oznámil, že národ uvidí svojich miláčikov pokope v polovici budúceho mesiaca: „14. septembre 2024. Avenue des Champs-Elysées," napísal na sociálnej sieti X. Tieto slová nepotrebujú preklad, prezident ešte doplnil vetu, že Francúzi sa môžu stretnúť, aby oslávili svojich športovcov. Na Elyzejský poliach sa uskutoční ich sprievod; zatiaľ nie je jasné, či budú kráčať alebo sa povezú vo vozidlách s otvorenou strechou. Pôjde o veľkú poctu, pretože na tejto najširšej ulici v Paríži sa 14. júla každý rok koná slávnostná vojenská prehliadka pri príležitosti štátneho sviatku výročia dobytia Bastilly v roku 1789 (bol to začiatok Veľkej francúzskej revolúcie).
Francúzska posadnutosť olympiádou vyplynula predovšetkým z vynikajúcich výkonov domácich športovcov. Dovedna vybojovali 64 medailí (16 zlatých, 26 strieborných a 22 bronzových). Nebol takmer deň, kedy by sa francúzski fanúšikovia netešili zo zisku najcennejšieho kovu. Denník Le Monde dokonca poľutoval Luciu Castetsovú, ktorá sa zatiaľ márne snaží presvedčiť Macrona, aby ju vymenoval na čelo budúcej vlády: zakaždým keď niečo povedala pre médiá, aby jej verejnosť venovala náležitú pozornosť, zatienil ju nejaký nový francúzsky zlatý medailista.
Macron a všetci organizátori hier môžu byť spokojní. Musia. Veď médiá nešetria chválou. „Paríž ponúkol priestor pre chvíle národnej jednoty, akú sme už dlho nevideli," zdôraznil server La Dépeche. Zároveň ocenil (podobne ako ostatné médiá), že usporiadatelia odviedli skvelú prácu. Le Monde písal o vznešenom Paríži. Samozrejme, že pochvalu si zaslúžia aj bezpečnostné zložky, pretože sa nesplnila ani najmenšia obava z nejakého teroristického útoku alebo inej tragickej udalosti.
Tony Estanguet, niekdajší vynikajúci francúzsky kanoista a teraz šéf organizačného výboru olympiády, netají spokojnosť. „Prekonalo to moje očakávania," odpovedal na otázku novín La Tribune, či si pred začiatkom hier myslel, že sa vydaria. Zároveň poukázal na nádherné nové športoviská, ktoré v Paríži pribudli.
Denník Libération poznamenal, že medzi víťazov, ktorí nebojovali o medaily, patrí aj starostka Paríža Anne Hidalgová. Pripomeňme, že pred olympiádou bola terčom kritiky; napríklad pravicoví politici si do tejto socialistky pravidelne rypli, že určite zapríčiní chaos v doprave. (Nestalo sa, Le Monde uznanlivo napísal, že všetky spoje fungovali načas.)
„Pred dvomi rokmi zosmiešňovaná na konci pelotónu teraz zaznamenala politické víťazstvo, ktoré ju môžu opäť posadiť na koňa," podčiarkol Libération. Na jar 2022 utrpela ťažkú prehru v prezidentských voľbách: získala len 1,7 percenta hlasov, čo bol najhorší historický výsledok spomedzi všetkých socialistických uchádzačov o funkciu hlavy štátu. Libération naznačil, že úspešná olympiáda môže Hidalgovej otvoriť cestu k znovuzvoleniu za starostku Paríža (voľby sa uskutočnia v roku 2026).
Niekedy sa politici iba priživia na úspechoch svojich reprezentačných športovcov. Niektorí ľudia podpichovali Macrona, že si prerušil dovolenku len preto, aby si urobil spoločnú fotku so zlatým medailistom z plaveckého bazéna Marchandom. Le Figaro však poukázal na to, že Elyzejský palác pred olympiádou vyčlenil veľa peňazí na kvalitnú prípravu francúzskych olympionikov.
Jednou z najväčších investícií štátu do rozvoja francúzskeho športu boli realizované projekty po olympijskom fiasku na letných hrách v roku 1960 v Ríme. Francúzi vtedy utŕžili debakel: získali len päť medailí, pričom ani jedna z nich nebola zlatá…
Prezident Charles de Gaulle nenechal fiasko bez povšimnutia: „Ak Francúzsko žiari v zahraničí so svojimi mysliteľmi, vedcami a umelcami, musí oslniť aj so športovcami. Našu krajinu musí robiť veľkou kvalitná mládež," prízvukoval po olympiáde v Taliansku. Nezostalo pri slovách: „Jeho vláda spustila program výstavby 4-tisíc telocviční, 1500 plaveckých bazénov a 8-tisíc športovísk," pripomenul Le Figaro.
Mimochodom, v roku 1960 sa Francúzi so skromným počtom piatich cenných kovov (ale bez najcennejšieho) umiestnili až na 25 mieste medzi zúčastnenými štátmi. Československo bolo desiate v poradí za tri zlaté, dve strieborné a tri bronzové medaily.
A pohľad do novodobých dejín? Od začiatku tohto milénia francúzski olympionici patria medzi najlepších. Ani raz sa im nestalo, že by neskončili v prvej desiatke najúspešnejších krajín. Teraz z Paríža si slovenská výprava prináša domov len jednu bronzovú medailu.