Spojeneckí vojaci privolaní do Ruska na pomoc proti ukrajinskému vojsku – pritiahnuté za vlasy? Asi áno, ale špekuláciám sa nemožno úplne čudovať; veď kto by si napríklad vo februári 2022 pomyslel, že jedného dňa bude Putinova armáda potrebovať kupovať iránske drony a severokórejské rakety, aby s nimi útočila proti Ukrajine?
Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorá vznikla v roku 1992 na troskách Sovietskeho zväzu, tvorí šesť štátov: Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan. Najdôležitejšie ustanovenie dohody sa podobá na hlavný bod Washingtonskej zmluvy, ktorá v roku 1949 položila základy NATO: útok proti jednej z členských krajín sa bude považovať za útok proti všetkým. (Takmer navlas rovnaké znenie obsahuje článok 5 v prípade NATO a článok 4 v prípade OZKB.)
Prienik ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali už najmenej 30 kilometrov do ruského vnútrozemia, sa dá jednoznačne vnímať ako útok proti všetkým signatárom šesťčlenného spolku. Redaktor ruského serveru Gazeta bol preto zvedavý, či sa Moskva obráti so žiadosťou o pomoc na ostatné štáty OZKB. Pýtal sa podpredsedu výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov a euroázijskej integrácie Konstantina Zatulina. „Bolo by prekvapujúce, keby Rusko, ktoré je hlavnou krajinou OZKB, niekoho žiadalo o pomoc na svojom území. Koho chcete verbovať na pomoc v Kurskom regióne? Kazachov alebo Arménov? Dávate hlúpe otázky," reagoval poslanec.
Ruský server Vojennoje obozrenie však napísal, že túto myšlienku netreba úplne zavrhnúť: „Samozrejme, že ruská armáda si sama poradí s agresiou kyjevského režimu. Kto však povedal, že Moskva v súlade s ustanoveniami OZKB nepožiada o vojenskú pomoc nášho najväčšieho spojenca, ktorým je Bielorusko?"
V Kremli si však takmer určite myslia, že podaná pomocná ruka zo zahraničia by ruskú armádu jedine zosmiešnila. Mimochodom, Arméni, o ktorých sa ironicky zmienil poslanec Zatulin, by jej nepochybne nepomohli. Vláda v Jerevane zmrazila svoje aktivity v OZKB po tom, čo sa nedočkala pomoci v Náhornom Karabachu v boji proti Azerbajdžanu. Arménsko sa preto nezúčastnilo posledných piatich spoločných vojenských cvičení a v poslednom čase dokonca naznačuje, že uvažuje o vystúpení z tejto organizácie.
Šéf Kremľa Vladimir Putin sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude riadiť výrokom ruského imperátora Alexandra III. z konca 19. storočia, ktorý vyhlásil, že Rusko má len dvoch spojencov: vlastnú armádu a námorníctvo. „Teraz sa zvykne dopĺňať, že ešte vzdušné sily, o ktorých vládca nemohol tušiť," podotkol ruský server Dzen.
Čítajte viac Máme rušné ráno, hlási Belgorodská oblasť. Preniká tam ukrajinská armáda, Moskva nariadila evakuáciu
MIchail Ščipanov, vojenský korešpondent portálu News, ktorý podporuje inváziu na Ukrajinu, naznačil, že Rusko je príliš hrdé na to, aby prosilo o pomoc spojencov z OZKB. „Bol by to zúfalý krok," dodal. Neodpustil si pritom kritiku ostatných členov tohto spolku, keď poznamenal, že v porovnaní s nimi doteraz viac vyšla Moskve v ústrety Severná Kórea. Zrejme mienil dodávky rakiet a uznanie zvrchovanosti Ruska nad obsadenými ukrajinskými územiami.
Keby však čisto teoreticky Rusi požiadali o pomoc pri vypudení Ukrajincov z Kurskej oblasti, ako by mohlo vyzerať zapojenie spojeneckých vojakov? „Ich pôsobenie by sa dalo obmedziť na ochranu strategických objektov, ako sú letecké základne," napísal na sociálne sieti Telegram azerbajdžanský vojenský analytik Agil Rustamzade. Poznamenal však, že donedávna druhá najsilnejšia armáda na celej zemeguli by utrpela fiasko, keby hľadala pomoc v rámci OZKB: „Uškodilo by to jej autorite nielen pred svetovou verejnosťou, ale aj pred vlastnými občanmi."
Čítajte viac Poľsko vycvičí ukrajinských dobrovoľníkov do boja proti Rusom. Pridať by sa asi mohli aj tí, čo žijú na Slovensku
OZKB počas svojej viac ako tri desaťročia trvajúcej existencie zasiahla len jeden raz. Udialo sa to v januári 2022, keď sa otriasal režim kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva. Po prudkom zdražení cien pohonných hmôt vypukli veľké demonštrácie. Do Kazachstanu prišlo pomôcť nastoliť poriadok približne 3-tisíc vojakov OZKB. Bola to však skôr policajno-bezpečnostná akcia než v pravom zmysle vojenská intervencia.
Na Západe vidia v tejto organizácii v prvom rade nástroj Kremľa na udržanie geopolitických záujmov na postsovietskom priestranstve, respektíve páku, ktorá umožňuje udržiavať existenciu režimov spriaznených s Moskvou.