„Situácia je veľmi ťažká. Oheň sa neustále obnovuje, z výšky prší popol,“ opísal pre grécku verejnoprávnu televíziu ERT jeden z vyčerpaných hasičov.
„Vietor raz fúkal jedným smerom, a potom zase druhým,“ povedal pre agentúru AP Spyros Gorilas z oblasti Dioni, ktorá leží východne od hlavného mesta. Aby svoj dom ochránil pred zúrivým živlom, oblieval ho vodou.
„Dym bol dusivý. Nevidel som, oči mi slzili. Nemohol som dýchať,“ priblížil chvíle, keď sa bál, že príde o všetko.
Iní vykresľovali desivé scény, ako sa pred plameňmi snažila utiecť lesná zver, alebo ľutovali domáce zvieratá, ktoré nestihli zachrániť. Tak ako Dimitris, miestny chovateľ, ktorého požiar pripravil o stovku kôz a piatich psov.
„Počul som ich umierať,“ prezradil gréckej televízii. Ako dodal, spolu so synom sa pokúšali hasiť, ale mali len obyčajné vedrá.
Čítajte viac Taký mohutný požiar nebol nikdy bližšie Atén, plamene majú 25 metrov. Grécko volá o pomoc
Pre mnohých ľudí, ktorým požiar zobral domov, akoby sa zrútil svet. „Tridsať rokov som to všetko budoval. Tridsať rokov a bum!“ citovala BBC 81-ročného Vassilisa Stroubelisa, stojaceho vo dverách svojho zničeného domu blízko epicentra požiaru.
Keďže plamene dosahovali výšku až 25 metrov a kúdoly hustého čierneho dymu zatemnili oblohu, rozsah tejto prírodnej katastrofy bol viditeľný aj z vesmíru.
Foto: TASR/AP, Aggelos Barai
Podľa informácií z programu Copernicus, ktorý Európska únia i s pomocou satelitov využíva na monitorovanie Zeme a životného prostredia, pokrývali mračná dymu nielen východnú časť Atén, ale rozšírili sa aj na juhozápad, až do vzdialenosti viac ako 460 kilometrov smerom k Líbyi.
Hasičom sa v utorok napokon podarilo využiť príležitosť, keď na krátky čas ustal prudký vietor, a dostali požiar pod kontrolu.
Grécky minister pre klimatickú krízu a civilnú ochranu Vassilis Kikilias okolo poludnia pred médiami vyhlásil, že 40 hodín po vzniku extrémne nebezpečného požiaru možno povedať, že „už neexistuje aktívny front, len roztrúsené ohniská“.
Zopakoval vlastne to, čo hovorca hasičského zboru Vassilios Vathrakogiannis zverejnil už v pondelok večer – že kým v severovýchodnej oblasti Attiky, ktorá zahŕňa časť Atén, neevidujú žiadny väčší oheň, stále existuje „veľa aktívnych miestnych požiarov“, väčšinou v okolí miest Maratón a Penteli.
V pondelok išlo približne o 40 rôznych lokalít, na niektorých nových miestach začalo horieť aj v utorok. Podľa hasičov zostáva riziko vzniku požiarov naďalej vysoké.
Oheň vypukol v nedeľu popoludní pri jazere Maratón, asi 35 kilometrov severovýchodne od Atén. Odtiaľ sa šíril cez horu Pendeli a pokračoval až na severné a severovýchodné predmestie Atén.
V pondelok sa niektoré ohniská nachádzali len 15 kilometrov od centra gréckej metropoly, čo v nej výrazne zhoršilo kvalitu ovzdušia.
Podľa Kikiliasa proti plameňom zasahovalo celkovo 702 gréckych hasičov so 199 vozidlami, 17 lietadlami a 18 vrtuľníkmi. Ich výkon označil za nadľudský. Pomáhalo však aj množstvo dobrovoľníkov, policajtov, vojakov, lesníkov a zdravotníkov, zapojili sa i záchranári zo zahraničia.
Čítajte viac Dovolenkové destinácie bojujú s požiarmi i zemetrasením: Grécko hlási prvú obeť, Chorváti úspešní pri Splite
Pred požiarom, ktorý sa šíril na úseku dlhom až 30 kilometrov, bolo treba evakuovať tisíce ľudí zo 45 obcí a štvrtí, no aj tri nemocnice vrátane detskej kliniky, dva kláštory a detský domov. K posledným oblastiam, ktoré bolo treba vyprázdniť, patrila i časť prímorského mesta Nea Makri.
V priemyselnej budove v mestečku Chalandri severne od Atén objavili v pondelok obhorené telo ženy. Miestne médiá predpokladajú, že pravdepodobne išlo o zamestnankyňu, ktorá neposlúchla výzvu na evakuáciu. Požiare si vyžiadali aj niekoľko zranených hasičov, viacerých ľudí museli ošetriť pre ťažkosti s dýchaním.
Ako v utorok informovali grécke médiá, vybrané tímy už začali vyhodnocovať spôsobené škody. Tisíce obyvateľov postihnutých požiarom budú môcť požiadať o finančnú pomoc.
Balík opatrení pre prípad prírodnej katastrofy zahŕňa počiatočnú podporu vo výške 10-tisíc eur za nehnuteľnosti, ktoré sú v havarijnom stave a nemožno ich ďalej využívať, a 5 000 eur za domy, kde sa zatiaľ nedá bývať, ale dajú sa opraviť.
Čítajte viac Grécko sužuje veľký nedostatok vody. Je na vine počasie, turizmus alebo plytvanie?
Ľudia tiež môžu požiadať o vládnu pomoc a bezúročnú pôžičku na obnovu poškodených nehnuteľností a tri roky za ne nebudú musieť platiť dane. Najmenej na pol roka budú od dane oslobodení aj majitelia firiem.
Ničivé požiare sužujú Grécko takmer každý rok. Tragický bol najmä rok 2018, keď pri vyčíňaní živlu v Mati, pobrežnej oblasti neďaleko Maratónu, zahynulo až 104 ľudí.