905. deň: Ukrajinské sily zničili most v Kurskej oblasti. Armáda hlási postup

Čítajte viac 904. deň: Ukrajinci dostali z Londýna zelenú pre útoky na Rusko. Rusi pošlú k Belgorodu viac vojakov

23:40 Na Ukrajine zadržali vedúcich dvoch náborových stredísk neďaleko Kyjeva za prijímanie úplatkov výmenou za oslobodenie brancov. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy tlačovej agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na miestne médiá.

Spravodajský webový portál Ukrajinska pravda uviedol, že pri prehliadkach kancelárií a bytov na predmestiach miest Buča a Boryspil boli objavené a zhabané balíky peňazí.

Vedúci náborových centier a ich komplici údajne zinkasovali za svoje služby spolu približne milión dolárov.

Z prebiehajúcich vyšetrovaní vyplýva, že vedúci pracovníci organizovali falšovanie lekárskych potvrdení, na základe ktorých boli mladí muži vyhlásení za nespôsobilých pre vojenskú službu, čím ich následne vyradili z ďalšej registrácie. Spočiatku identifikovali 20 osôb, ktoré sa údajne pokúsili využiť túto metódu, aby sa vyhli vojenskej službe.

Mladí Ukrajinci sa snažia rôznymi spôsobmi vyhnúť brannej povinnosti. Mnohí sa jednoducho pokúšajú prekročiť zelenú hranicu do susedných krajín. Pre zvýšené kontroly teraz pašerácke gangy hľadajú nové spôsoby, ako za nemalé peniaze prepraviť utekajúcich brancov do zahraničia – väčšinou do Rumunska.

22:20 Viac ako 64 miliónov ton tovarov do 46 krajín exportovala Ukrajina cez dočasný čiernomorský koridor, ktorý otvorila pred rokom. Uviedlo to v piatok ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru, informuje web Kyiv Independent.

Súčasťou tohto exportu je vývoz 43,5 milióna tony poľnohospodárskych výrobkov. Od vlaňajšieho augusta ukrajinský koridor cez Čierne more využilo 2 379 plavidiel.

21:13 Ukrajinské sily postúpili v niektorých úsekoch ruskej Kurskej oblasti o jeden až tri kilometre, uviedol v piatok veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajina oznámila, že po rozsiahlom cezhraničnom útoku zo 6. augusta prevzala kontrolu nad 82 osadami v oblasti s rozlohou 1150 štvorcových kilometrov.

Syrskyj informoval prezidenta Volodymyra Zelenského o bojoch v oblasti Malaja Lokňa, približne 11,5 kilometra od ukrajinskej hranice. „Situácia je vo všeobecnosti pod kontrolou, všetko prebieha podľa plánu,“ uviedol Syrskyj vo videu, ktoré Zelenskyj zverejnil aj na platforme Telegram. Veliteľ zároveň doplnil, že im boje v oblasti Malej Lokne zrejme umožnia zajať mnohých ľudí.

Ukrajinskí predstavitelia ozrejmili, že počas cezhraničnej invázie došlo k zajatiu stoviek ruských vojakov. Vyjadrili preto presvedčenie, že sa vďaka tomu urýchli výmena ukrajinských bojovníkov držaných v Rusku.

„Operáciou v Kurskej oblasti posilňujeme naše pozície a dopĺňame ‚výmenný fond‘ Ukrajiny,“ napísal na sociálnej sieti X Zelenskyj.

Syrskyj dodal, že na ukrajinskom fronte na východe pokračujú intenzívne boje, najmä v oblasti Torecka a strategického centra Pokrovska.

19:00 Ukrajinská armáda zničila most cez rieku Sejm v západnej časti Kurskej oblasti. Napísala to agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľov bezpečnostných síl v tejto západoruskej oblasti, ktorá od začiatku augusta čelí vpádu ukrajinskej armády v rámci konfliktu rozpútaného v roku 2022 Ruskom.

"Potvrdzujeme informáciu, že nepriateľ zasiahol most cez Sejm. Časť Gluškovského okresu je teraz odstrihnutá od evakuácie po krajinu, "povedal zdroj agentúry TASS. Poradca guvernéra Kurskej oblasti Roman Alechin predtým na telegrame napísal, že sa ukrajinská armáda snaží obsadiť časť okresu od hraníc k rieke a že útočí aj na menší most v dedine Zvannoje.

Most cez rieku Sejm bol hlavnou zásobovacou trasou pre ruské jednotky v oblasti, píše ruskojazyčný server BBC. Podľa ruských médií jeho zničenie odrezalo vyše 20 obcí.

16:34 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok uviedol, že cieľom bezprecedentného vpádu a ofenzívy ukrajinských síl v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti je presvedčiť Moskvu významnou taktickou porážkou, aby pristúpila k „spravodlivému rokovaciemu procesu“ s Kyjevom.

„V Kurskej oblasti môžeme jasne vidieť, ako sa objektívne používa vojenský nástroj na presvedčenie Ruska, aby vstúpilo do spravodlivého rokovacieho procesu,“ uviedol Podoľak na sociálnej sieti X.

Ukrajinskí vojaci vpadli do Kurskej oblasti 6. augusta. Kyjev tvrdí, počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie Ukrajiny od začiatku invázie ruských síl sa im dosiaľ podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše 1000 štvorcových kilometrov. Ruské úrady uvádzajú, že po útoku z Kurskej oblasti evakuovali už takmer 200-tisíc ľudí.

V dôsledku ukrajinských útokov platí v Kurskej oblasti od minulého piatka režim mimoriadnej situácie na federálnej úrovni, ktorý od štvrtka zaviedli aj v priľahlej Belgorodskej oblasti, kde už taktiež prebehli evakuácie civilistov. (tasr)

16:21 V Berlíne založené združenie ruských regionálnych a miestnych politikov s názvom Poslanci mierového Ruska, ktorí odsudzujú vojnu proti Ukrajine, bolo v Rusku vyhlásené za nežiaducu organizáciu. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá.

Ruská generálna prokuratúra toto rozhodnutie zdôvodnila tým, že zástupcovia organizácie sa v Nemecku zúčastňujú na podujatiach s „protiruským zameraním“, na ktorých šíria „zavádzajúce informácie o činnosti ruských štátnych orgánov a podporujú extrémistické organizácie".

Mimovládna organizácia Poslanci mierového Ruska vznikla v októbri 2023. Jej prvý kongres sa konal v Berlíne. Členmi združenia je podľa jeho informácií 74 nezávislých regionálnych a komunálnych poslancov, z ktorých mnohí odišli do exilu.

Na jeho stránke sa píše, že režim prezidenta Vladimira Putina považujú za zločinecký, odsudzujú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a zasadzujú sa za demokratický vývoj v Rusku a decentralizáci­u moci.

Organizácia opakovane kritizuje zákon o nežiaducich organizáciách platný v Rusku, ktorý podľa nej nespĺňa právne zásady, pretože nie je jasné, na základe čoho je nejaký čin klasifikovaný ako nežiaduci. Od začiatku vojny na Ukrajine vyhlásili v Rusku mnohé inštitúcie za nežiaduce organizácie, čo sa rovná ich zákazu. (dpa, tasr)

16:16 Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že počas nočného útoku na Krymský most zničilo 12 rakiet americkej výroby. Významný most na Kryme bol postavený na príkaz prezidenta Vladimira Putina po anexii polostrova Moskvou.

„Včera v noci bola použitá protivzdušná obrana na odvrátenie skupinového útoku 12 rakiet ATACMS vyrobených v USA na Krymský most. Všetky rakety boli zničené,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo.

Most, ktorý ruský prezident otvoril v roku 2018, spája prístavné mesto Kerč na poloostrove Krym s Krasnodarským krajom na juhu Ruska. Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 podnikol Kyjev niekoľko útokov na Krymský most.

Ruské ministerstvo obrany už predtým v piatok oznámilo, že ruské vrtuľníky zničili v Čiernom mori päť námorných dronov smerujúcich na Krym. Kremeľ v júni varoval Spojené štáty pred možnými následkami a predvolal si ich veľvyslanca po tom, ako Moskva uviedla, že ukrajinský útok americkou raketou na krymský Sevastopol zabil štyroch ľudí. (afp, tasr)

15:27 Bieloruský minister obrany Viktor Chrenin v piatok povedal, že existuje veľká šanca ozbrojenej provokácie zo strany susednej Ukrajiny. Situácia na spoločnej hranici podľa neho zostáva napätá.

„Vzhľadom na prítomnosť ukrajinských ozbrojených jednotiek v pohraničných oblastiach existuje vysoká pravdepodobnosť prípravy a uskutočnenia ozbrojených provokácií na našom území, ako aj rozsiahlych akcií, a to aj za účasti bieloruských nacionalistických formácií,“ vyhlásil Chrenin.

V nedeľu bieloruské ministerstvo obrany oznámilo, že Bielorusko začalo k štátnej hranici s Ukrajinou presúvať tanky. Dôvodom je údajné zostrelenie niekoľkých ukrajinských bezpilotných lietadiel vo vzdušnom priestore Bieloruska. Kyjev sa k obvineniu z narušenia bieloruského vzdušného priestoru nevyjadril.

Prezident Bieloruska Alexanadr Lukašenko, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, vo štvrtok varoval, že Ukrajina môže napadnúť Bielorusko a rozšíriť tak vojnu. Minulý týždeň v utorok ukrajinské jednotky vtrhli na ruské územie do Kurskej oblasti. Kyjev tvrdí, že počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie od začiatku invázie ruských síl sa im už podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše 1000 štvorcových kilometrov. (reuters, betla, tasr)

13:33 Rusko v piatok oznámilo, že jeho sily obsadili dedinu Serhijivka vzdialenú len 15 kilometrov od dopravného uzla Pokrovsk na východe Ukrajiny. Ukrajinské vojenské úrady vyzvali civilistov v Pokrovsku, aby urýchlili svoju evakuáciu.

Pokrovsk leží na križovatke kľúčovej cesty, ktorá zásobuje ukrajinské jednotky a mestá na celom východnom fronte a dlhodobo je cieľom ruskej armády.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho vojenské jednotky „oslobodili dedinu Sergejevka“ v Doneckej oblasti, pričom použilo ruský názov pre túto dedinu. Ruské sily sa už niekoľko mesiacov približujú k Pokrovsku a v posledných týždňoch obsadili niekoľko malých dedín, aby sa dostali na okraj mesta. V pondelok Rusko oznámilo, že dobylo dedinu Lysyčne a vo štvrtok zas dedinu Ivanivka. Obe sa nachádzajú v blízkosti mesta Pokrovsk.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok varoval, že Pokrovsk a ďalšie blízke mestá v Doneckej oblasti sú vystavené najintenzívnejším ruským útokom.

Veliteľ vojenskej správy Pokrovska Serhij Dobriak vo štvrtok varoval, že Rusko sa nachádza niečo vyše desať kilometrov od okraja mesta, a vyzval zostávajúcich obyvateľov, aby sa evakuovali.

Vojenské úrady v piatok vyzvali civilistov v Pokrovsku na urýchlenie evakuácie, pretože ruská armáda sa približuje k mestu. Rusko anektovalo Doneckú oblasť spolu s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami v roku 2022 po sporných referendách, hoci nemalo tieto oblasti plne pod kontrolou. (afp, ap, tasr)

13:18 Chorvátsko od 1. januára budúceho roka opäť zavedie dvojmesačnú povinnú vojenskú službu, oznámil vo štvrtok tamojší minister obrany Ivan Anušič. Tento krok Záhrebu sa spája s rastúcim napätím v Európe po ruskom útoku na Ukrajinu, ale aj pretekmi v zbrojení na Balkáne. Chorvátsko v 90. rokoch minulého storočia zažilo krvavú vojnu po rozpade Juhoslávie.

Čítajte viac Chorváti zase pôjdu na vojnu. Záhreb mení pravidlá po vyše 15 rokoch, na obranu šetriť nechce

12:32 Najmenej traja civilisti boli zabití a ďalších šesť zranených za uplynulých 24 hodín pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol šéf tohto regiónu Vadym Filaškin na sociálnej sieti. Ruské vojská v tejto oblasti stupňujú svoju snahu preniknúť do Pokrovska, ktorý je dôležitým dopravným uzlom. Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo dobytie ďalšej dediny pri Pokrovsku, obci Serhijivka, napísala agentúra Reuters a dodala, že nie je schopná nezávisle overiť hlásenie bojujúcich strán z bojiska.

Ukrajinský región, ktorého úplné obsadenie je zrejme prioritou Moskvy, ruské vojská pravidelne ostreľujú a bombardujú. Avšak počet bojových stretov na úseku frontu pri Pokrovsku podľa ukrajinského velenia za uplynulých 24 hodín poklesol na 41, oproti 58 počas predchádzajúceho dňa. Pri Pokrovsku sa teraz odohrávajú jedny z najťažších bojov za celú vojnu, ktorú Rusko rozpútalo svojou inváziou vo februári 2022.

Traja ľudia boli podľa Filaškina zranení v obci Selydove pri Pokrovsku. Jeden človek zomrel v dedine Mykolajivka a dvaja ďalší zranení v meste Kosťantynivka, ktoré leží západne od Bachmutu, vlani dobytom ruskými vojskami po ťažkých bojoch. Ďalší dvaja ľudia boli zabití v dedine Verchňokamjanske, ležiacej tiež pri Bachmute. Z blízkosti frontu sa podarilo evakuovať 5876 ľudí, vrátane 221 detí, dodal gubernátor.

Ruské sily vystupňovali svoje útoky na Pokrovsk po tom, čo ukrajinské jednotky zahájili prekvapivý útok v ruskej Kurskej oblasti, kde postúpili do hĺbky 35 kilometrov. (reuters, tasr)

11:00 Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov v piatok vyhlásil, že Ukrajina by nezaútočila na plynovody Nord Stream bez tichého súhlasu USA. Rusko podľa neho odhalí a potrestá tých, ktorí za útokom stoja.

Denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na štyri nemenované vysokopostavené zdroje z Ukrajiny napísal, že sabotáž plynovodov pôvodne schválil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ale na naliehanie americkej CIA útok odvolal.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj však jeho príkaz na odvolanie operácie ignoroval a k sabotáži napokon došlo na jeseň 2022. Zalužnyj, ktorý v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec v Británii, vyhlásil, že o takejto operácii nič nevie a tieto obvinenia považuje za provokáciu.

Čítajte viac Zelenskyj útok na Nord Stream schválil, potom ho na nátlak CIA odvolal. Zalužnyj však rozkaz ignoroval

„Snažia sa preniesť všetku zodpovednosť na svoje ukrajinské bábky,“ povedal ruský veľvyslanec v USA dodal, že Rusko skutočných páchateľov odhalí. (reuters, tasr)

10:51 Ruskí okupanti musel v noci na piatok zastaviť premávku na moste ponad Kerčský prieliv, ktorý spája pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. Telegramový kanál Krymský vietor informoval o výbuchoch v blízkosti mesta Kerč a s odvolaním sa na svojich predplatiteľov tiež poznamenal, že v oblasti prechodu trajektov „stúpa dym“.

Okrem toho rôzne telegramové kanály hlásili výbuchy v Čornomorskom a Kamianke, ktorá leží blízko Simferopoľa. Hlásené boli aj varovania pred náletmi a streľba vo Feodosiji.

Ráno o 7:14 Rusi ohlásili obnovenie premávky na Krymskom moste. Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev vyhlásil, že v meste sú aktivované systémy protivzdušnej obrany. (sita, pravda.com.ua)

10:27 Poslanec ruskej Štátnej dumy Michail Šeremet v piatok vyhlásil, že Západom podporovaný vpád Ukrajiny do pohraničných oblastí Ruska priviedol svet na pokraj globálnej vojny. Uviedla to agentúra Reuters odvolávajúca sa na ruské médiá.

„Vzhľadom na prítomnosť západnej vojenskej techniky, používanie západnej munície a rakiet pri útokoch na civilnú infraštruktúru a nevyvrátiteľné dôkazy o účasti cudzincov na útoku na ruské územie možno dospieť k záveru, že svet je na pokraji tretej svetovej vojny,“ cituje Šermeta agentúra RIA Novosti.

Šeremet, ktorý je členom parlamentného výboru pre obranu, zopakoval slová ruského prezidenta Vladimira Putina, že plán invázie schválili krajiny NATO, čo Spojené štáty popreli.

Aj Putinov poradca a niekdajší tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev v rozhovore pre noviny Izvestija zverejnenom v piatok obvinil Západ z účasti na útoku.

Patrušev povedal, že do plánovania operácie v Kurskej oblasti bola zapojené Severoatlantická aliancia a západné tajné služby, hoci neposkytol žiadne dôkazy.

Ukrajinské jednotky minulý týždeň vpadli do ruskej Kurskej oblasti. Kyjev tvrdí, počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie od začiatku invázie ruských síl sa im už podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše tisíc kilometrov štvorcových. Ruské úrady uvádzajú, že po útoku na Kurskú oblasť z nej bolo evakuovaných už takmer 200-tisíc ľudí. (reuters, tasr)

9:32 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na piatok všetkých päť dronov vypustených ruskými silami, oznámili tamojšie vzdušné sily. Tri drony boli údajne typu Šáhid a typ ďalších dvoch sa nepodarilo určiť. Ruské jednotky použili pri nočnom útoku aj tri balistické rakety Iskander-M, dodali ukrajinské úrady v aplikácii Telegram.

Agentúra Reuters predtým informovala, že Rusko pri niektorých úderoch na Ukrajinu použilo ako návnadu na vyprovokovanie ukrajinskej protivzdušnej obrany lacno vyrobené drony. (reuters, tasr)

8:50 Rusko využíva na obranu Kurskej oblasti neskúsených brancov. Mnohým brancom pritom chýba výcvik a skúsenosti potrebné na aktívny boj.

Čítajte viac Moskva na obranu Kurskej oblasti posiela brancov, niektorí počas výcviku dostali maximálne dva náboje

7:09 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 596 950 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 330 vojakov, 12 tankov, 35 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 73 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 496 tankov, 16 461 bojových obrnených vozidiel, 22 848 vozidiel a autocisterien, 16 927 delostre­leckých systémov, 1 159 odpaľovacích raketových systémov, 922 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 367 lietadiel, 13 659 dronov, 2 429 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 829 kusov špeciálnej techniky.

6:38 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je „otvorená“ myšlienke poskytnúť Ukrajine riadené strely s dlhým doletom, ktoré by stíhačkám F-16 poskytli väčšiu bojovú silu. Referuje o tom web Politico.

Pripravenosť Bieleho domu poskytnúť Ukrajine rakety vzduch-zem prišla na pozadí pozemnej operácie ukrajinských ozbrojených síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá trvá už druhý týždeň.

Konečné rozhodnutie poslať rakety ešte nepadlo, ale jeden predstaviteľ Bidenovej administratívy povedal, že v súčasnosti pracujú na podrobnejších detailoch. Tieto záležitosti zahŕňajú overenie transferu citlivých technológií a zabezpečenie toho, aby ukrajinské lietadlá mohli odpáliť takúto raketu.

V článku sa uvádza, že predmetnou strelou je JASSM, presne navádzaná riadená strela určená na zasiahnutie dôležitých pevných a pohyblivých cieľov, ktorá sa môže vyhnúť nepriateľskej protivzdušnej obrane.

Vďaka týmto raketám budú môcť ukrajinské vzdušné sily útočiť na ruské ciele na vzdialenosť viac ako 320 kilometrov.

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry AP uviedol, že ukrajinská armáda má úplnú kontrolu nad mestom Sudža, čo je doteraz najväčšia obec, ktorú ukrajinská armáda podľa vlastných vyhlásení obsadila. Pred vojnou tam žilo približne 5000 ľudí a je tam posledný funkčný tranzitný bod pre vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol tok plynu cez Sudžu narušený, podotýka AP.

Hlavný veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj medzitým tiež oznámil, že Kyjev zriadil prvý vojenský úrad v obsadenej časti ruského regiónu. Šéfom sa podľa neho stal generálmajor Eduard Moskaljov. „Pre udržanie verejného poriadku a pokrytie naliehavých potrieb miestnych obyvateľov bol zriadený na Ukrajinou kontrolovaných územiach Ruska prvý vojenský veliteľský úrad,“ oznámil Syrskyj podľa serveru Ukrajinska pravda.

Zelenskyj o deň skôr uviedol, že Ukrajina zvažuje vytvorenie vojenských správnych úradov v jej kontrolovanej časti Kurskej oblasti. Vo svojom podvečernom posolstve vo štvrtok povedal, že úrad bude v Sudži. Otvorenie ukrajinskej správy v ruskom meste vysiela odkaz: sme tu, aby sme zostali, aspoň zatiaľ, podotkla stanica BBC. Podobne toto oznámenie okomentovala agentúra AP, podľa ktorej krok naznačuje, že Ukrajina možno plánuje zotrvať v Kurskej oblasti dlhodobo, alebo tým vysiela Moskve signál, že tak mieni urobiť.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak zopakoval skoršie tvrdenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, že Kyjev nemá záujem na okupácii ruského územia.

„Má ale záujem na zničení mnohých ruských vojenských objektov, vytlačení zvyškov ruských jednotiek za línie, ktoré umožňujú delostrelecké a balistické útoky na ukrajinské územie, na vytvorenie bezpečnostného pásu okolo hraníc a zničenie vojenskej logistiky a infraštruktúry,“ napísal na sieti X Podoljak. Dodal, že na rozdiel od Ruska Ukrajina vedie obrannú vojnu, aby zabezpečila ochranu svojich obyvateľov.

5:45 Kým úspech prekvapivej operácie v Kurskej oblasti posilnil morálku medzi ukrajinskými vojakmi, ruské sily dobývajú ďalšie územia v Doneckej oblasti, napísal server Politico. Odkedy Ukrajina začala kurskú ofenzívu, „tak by som povedal, že sa situácia na našej časti frontu zhoršila,“ povedal bruselskému webu hovorca ukrajinskej 110. mechanizovanej brigády Ivan Sekač. Táto brigáda je v súčasnosti v Pokrovskom okrese v Doneckej oblasti. „Dostávame ešte menej munície ako predtým, a Rusi tlačia,“ dodal.

Podľa webu RBK-Ukrajina ruské vojská na východe Ukrajiny takmer prenikli k Pokrovsku, kde ukrajinské úrady vyzývajú civilistov, aby neodkladali evakuáciu. Nepriateľské jednotky sú len desať kilometrov od mesta, uviedol na sociálnej sieti šéf vojenskej správy Serhij Dobrjak. Varoval tiež, že paľba ruských diel zabíja civilistov, a tak by z mesta mali odísť predovšetkým seniori a rodiny s deťmi.

Podľa analytikov ukrajinského projektu DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde, Rusi obsadili obce Želanne, Orlivku a u ďalších postúpili. Syrskyj podľa Reuters uviedol, že situácia na východe a juhu Ukrajiny je ťažká, ale pod kontrolou.

Vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu o vývoji bojov nemožno bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

5:40 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyzval Rusko a Ukrajinu na rokovania a ukončenie vojny. Obáva sa rozšírenia konfliktu do Bieloruska a z vojny podľa neho profituje iba Západ. Uviedol to vo štvrtok v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

V rozsiahlom, takmer dve hodiny trvajúcom rozhovore, Lukašenko uviedol, že pokračovanie vojny na Ukrajine si želajú iba „vysokopostavené osoby amerického pôvodu.“ Západ podľa neho podporuje Kyjev, pretože chce, aby sa Rusko a Ukrajina vo vojne navzájom zničili.

Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď ukrajinské jednotky pokračujú v ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti, ktorá trvá už viac ako týždeň. Kyjev uviedol, že jeho jednotky na niektorých miestach v oblasti postúpili až o 32 kilometrov.

Lukašenko v rozhovore naznačil, že Kyjev by mohol mať v úmysle napadnúť Bielorusko a vyhlásil, že nedovolí ukrajinským jednotkám „pošliapať našu krajinu“. Neposkytol však žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že Ukrajina pripravuje vojenskú operáciu na bieloruskom území.

Bieloruský prezident patril od začiatku ruskej invázie medzi najväčších podporovateľov Ruska, ktorého jednotkám umožnil podniknúť inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia. Reuters však poukazuje na to, že Lukašenko v aktuálnom rozhovore vyzýval na rokovania. „Poďme si sadnúť za rokovací stôl a ukončime túto potýčku. Nepotrebujú to ani Ukrajinci, ani Rusi, ani Bielorusi. Potrebujú to iba oni (Západ, pozn. TASR).“

V rozhovore Lukašenko taktiež uviedol, že Západ stavil na to, že destabilizácia situácie v Kursku podnieti vyhlásenie mobilizácie v Bielorusku aj v Rusku, čo „otrasie spoločnosťou zvnútra.“

„Nechceme eskaláciu a nechceme vojnu proti celému NATO. To nechceme,“ povedal. Upozornil však, že ak Ukrajina bude provokovať Bielorusko, „nebudeme mať inú možnosť“. Konflikt označil za „spoločnú vojnu“ Bieloruska a Ruska proti „beštiám“ – Kyjevu a jeho západným spojencom.

Minulý týždeň Lukašenko obvinil Ukrajinu z narušenia vzdušného priestoru prostredníctvom dronov a k ukrajinským hraniciam vyslal dodatočné vojenské jednotky.

Na margo použitia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území uviedol, že nevidí dôvod na ich použite, pokiaľ nebudú narušené bieloruské hranice.