Píše sa rok 2006 a z Hviezdneho mestečka pri Moskve, kde sa pripravujú kozmonauti, volá Putin na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde hovorí s Pavlom Vinogradovom a Američanom Jeffreyom Williamsom. „Som mimoriadne potešený, že zástupcovia dvoch najväčších vesmírnych veľmocí spoločne pracujú na jednej stanici,“ hovorí ruský prezident a na oplátku počuje neobvyklý návrh: „Plavil ste sa na ponorke, letel v strategickom bombardéri, ale na vesmírnej stanici ste ešte nebol,“ hovorí Vinogradov a pozýva Putina na obežnú dráhu. Prezident vtedy odpovedal, že poletí rád, „ale len na dovolenku“.
Symbol mocnosti
Od tých čias sa všetko zmenilo. Vojna na Ukrajine spôsobila takmer úplné prerušenie spolupráce so Západom a miesto Ruska vo vesmíre zaujala Čína. Vesmírny priemysel, ktorý býval ruskou pýchou, je bez zákaziek, náhradných dielov, nových technológií a peňazí čoraz bližšie k úplnému rozkladu. A to býval pre Rusov – okrem jadrových zbraní – základným symbolom postavenia ich štátu ako svetovej veľmoci.
Vážne problémy ruského vesmírneho priemyslu, ktorý sa striedavým šťastím skúšal prevziať dedičstvo po bývalom Sovietskom zväze, začali dávno pred útokom na Ukrajinu. Do Rusov sa zahryzla predovšetkým firma Elona Muska SpaceX, ktorá raketami Falcon 9 vytvorila konkurenciu ruským sojuzom. Ale opakovane použiteľné falcony sú schopné vyniesť náklad na obežnú dráhu oveľa lacnejšie. Zúfalí Rusi dokonca obviňovali Muska z dumpingu. Jeho vesmírna firma rekordne zvýšila počet letov a vlani obstarala prepravu okolo 80 percent všetkých nákladov vo svete na obežnú dráhu. Čína obstarala desať percent a zvyšok sveta dohromady, teda hlavne Rusko, India či Japonsko, zostávajúcu desatinu. „Až spustíme odvážny program Starship SpaceX, číslo presiahne 99 percent,“ prisľúbil Musk ešte zvýšiť podiel svojej firmy na preprave nákladov na orbitu.
Čítajte viac V USA uzemnili raketu Falcon 9, po stovkách úspešných misií Muskovej SpaceX jej zlyhal motor
