Tento krok Záhrebu agentúra spojila s rastúcim napätím v Európe po ruskom útoku na Ukrajinu. Pripomenula ale aj preteky v zbrojení na Balkáne, ktorý v 90. rokoch minulého storočia zažil krvavú vojnu po rozpade Juhoslávie.
Rozhodnutie znamená návrat k brannej povinnosti, ktorú Chorvátsko pozastavilo v roku 2008, keď krajina prešla k systému založenom na dobrovoľnosti.
„Zvýšili sme platy vojakov, poddôstojníkov a dôstojníkov, ale aj ich hmotné zabezpečenie. Modernizácia a vybavenie ozbrojených síl postupujú podľa plánu a v súlade s tým, čo sme dohodli s našimi spojencami a vedením NATO,“ povedal minister Anušić televízii a uistil, že na obrane sa šetriť nebude.
Vo štvrtok 4. apríla 2024 uplynulo 75 rokov od založenia Severoatlantickej aliancie. Pozrite si fascinujúce fotografie z histórie najväčšej bezpečnostnej organizácie, ktorej sa Slovensko stalo členom pred dvadsiatimi rokmi 29. marca 2004.
Aj iné krajiny v Európe v reakcii na rastúce napätie zvažujú obnovenie povinnej služby v ozbrojených silách. Lotyšsko vlani obnovilo povinnú službu v armáde. Podľa Rigy sa tak stalo preto, aby odstrašilo Rusko od invázie do Európy. V malej pobaltskej krajine, ktorá je členom aliancie, sa vyžaduje, aby všetci muži s lotyšským občianstvom vo veku od 18 do 27 rokov absolvovali ročnú službu vo vojsku.
Obnovenie vojenskej služby zvažuje aj Srbsko, teda hlavný regionálny rival Chorvátska.
Čítajte viac Rusko versus Západ. Ak chce Moskva vyhrať, musí podľa Belousova splniť štyri podmienky