Sotnik v rozhlasovej debate serveru Pskovská lenta novostej poznamenal, že varovný list poslal do Kremľa 23. apríla 2023: „Predpokladal som, že treba očakávať nástup ukrajinských ozbrojených síl kurským smerom, vrátane toho, aby zabrali čo najviac teritória a potom ho použili pri vyjednávaniach." Apeloval na kompetentných, aby zabránili takému vývoju. „Prosil som, aby list odovzdali prezidentovi," dodal. Sotnik, ktorý zavŕšil vojenskú kariéru ako veliteľ výsadkovej divízie v samostatnom Rusku, sa nazdáva, že jeho pošta sa k Vladimirovi Putinovi nedostala.
Samozrejme, že obsah listu 75-ročného bývalého veliteľa, ktorý si k dôchodku ešte prilepšuje ako podnikateľ, mohol na jar 2023 vyznieť ako planý poplach, ale ruskí generáli aj tak nepochybne vnímali riziká práve na hraniciach Kurskej oblasti. Druhá vec je, že možnú hrozbu zjavne podcenili, pretože v tomto pohraničí im chýbalo dosť vojakov. Navyše časť hraníc strážili mladí muži bez skúseností, ktorí absolvovali vojenskú prezenčnú službu. Ukrajinci prenikli ako nôž cez maslo…
Po tomto fiasku ruskej armády sa začalo špekulovať o tom, že by Putin mohol vyhlásiť druhú čiastočnú mobilizáciu. Vojenské posily prvýkrát zabezpečil týmto spôsobom v septembri 2022, keď do ozbrojených síl povolal 300-tisíc mužov. Sú tieto úvahy opodstatnené alebo ďalšia mobilizácia nie je potrebná? Názory sa rôznia.
Agentúra Bloomberg napísala, že podľa jej nemenovaných zdrojov blízkych Kremľu a ministerstvu obrany by sa Putin mohol rozhodnúť pre druhú vlnu mobilizácie do konca tohto roku. „Súvisí to s nedostatočným počtom vojakov. Ruské ozbrojené sily nestíhajú dopĺňať svoje straty na fronte, ktoré dosiahli maximum od začiatku vojny vo februári 2022."
Šéf rozviedky ukrajinského ministerstva obrany Kirill Budanov si myslí, že Putin by mohol prikázať veľkému počtu Rusov obliecť si vojenskú uniformu o niečo neskôr. „V roku 2025 bude Kremeľ nútený zastaviť vojnu alebo vyhlásiť novú vlnu povinnej mobilizácie," povedal pre server Forbes Ukrajina. Budanov sa nazdáva, že Putin si musí vybrať jednu z dvoch možností najneskôr v lete budúceho roku. Objasnil to tým, že ruská armáda má čoraz viac zabitých a zranených, pričom záujem dobrovoľníkov ísť na front za peniaze nezodpovedá predstavám Moskvy.
Sú ruské straty vysoké? Kremeľ zatajuje celkový počet padlých, dokaličený a zajatých. Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že ich je až 570-tisíc. Britské ministerstvo obrany odhaduje, že v posledných mesiacoch každý deň príde o život okolo tisíc bojujúcich Rusov. Ukrajinský analytik zaoberajúci sa vojenskou rozviedkou Myhajlo Prytula pre agentúru UNIAN uviedol, že Putinova armáda stráca každý mesiac zhruba 40-tisíc mužov. Je ťažké dopracovať sa k spoľahlivému údaju, no isté je, že zlikvidovaných ruských vojakov je veľa.
Celoštátne vedenie v Moskve aj jednotlivé regióny preto lanária do armády dobrovoľníkov čoaz vyššími odmenami, aby sa Rusko zrejme vyhlo ďalšej mobilizácii. Bol by to nepopulárny krok, nehovoriac o tom, že by fakticky znamenal nepriame priznanie zlyhaní generálov: snívali, že nad Kyjevom vztýčia ruskú vlajku do dvoch týždňov po invázii, a teraz by nútili ďalších Rusov rukovať…
Ruský minister obrany Andrej Belousov sa evidentne usiluje predísť mobilizácii. Zariadil, aby každý región poskytoval dobrovoľníkom vyšší jednorazový bonus, ak sa upíšu ozbrojeným silám. V prepočte to vychádza na 4100 eur, k čomu treba prirátať ešte bonus z federálnej kasy, ktorý je trojnásobne väčší.
Informácie typu, ako zverejnila agentúra Bloomberg, označujú v Moskve za súčasť mediálnej vojny. Štátni funkcionári zdôrazňujú, že sú ničím nepodložené a majú za cieľ vnášať nervozitu do ruskej spoločnosti. Členovia výboru pre obranu dolnej komory parlamentu, ktorých citoval server RTVI, ubezpečujú, že sa neplánuje masové vydávanie povolávacích rozkazov, ako tomu bolo v septembri 2022. „Nie je potrebné mobilizovať pre situáciu v Kurskej oblasti. Na fronte je dosť bojovníkov," zdôraznil šéf tohto výboru Andrej Kartapolov. Ďalší člen tohto komitétu Alexej Žuravľov to pripúšťa, ale nie v súvislosti s najnovším vývojom v pohraničí: „Minimálne si musíme pripraviť mobilizačnú rezervu. Nie pre vojnu s Ukrajinou, ale pre konfrontáciu so Západom."
Na úvahy o prípadnej mobilizácii reagujú aj medzi ruským obyvateľstvom sledovaní rôzni analytici. „Nie je načase ukončiť túto trojpísmenkovú operáciu a vyhlásiť vojnu? A potom musíme všetko robiť dospelým spôsobom: s taktickými jadrovými zbraňami, mobilizáciou a všetkým, čo k tomu patrí… Čím dlhšie sa čas vlečie, o to viac ide proti nám," napísal na sociálnej sieti Telegram vojenský bloger Oleg Gusenko, ktorý má skúsenosti z armády. (Trojpísmenková operácia – špeciálna vojenská operácia, ako o vojne hovoria v Rusku.) Filozof Alexandr Dugin, tvrdý podporovateľ vojny proti Ukrajine, podobne neskrýva radikálne zmýšľanie: „Ak je pre víťazstvo potrebná mobilizácia, musí sa uskutočniť. Zatiaľ neexistuje, pravdepodobne preto, že sa pripravujeme na rozsiahlu vojnu s NATO a na ochranu našich ľudí. Môže to byť chyba, pretože nepriateľ to považuje za našu slabosť."
A čo myslí Sotnik, ktorý povedal, že vystríhal pred ukrajinskou inváziou do Kurskej oblasti? Poznamenal, že verí tomu, čo hovoria čelní predstavitelia štátu, čiže nateraz mobilizácia nie je potrebná. „Je nevyhnutná ako vzduch, pretože za Ukrajincami stoja Američania," namietol v rozhlasovom éteri Pskovskej lenty novostej Jurij Sosedov, ktorý rovnako ako Sotnik kedysi slúžil vo výsadkovej divízii.