908. deň: Dva údery dronmi, desiatky zranených hasičov. Už viac ako deň horí ruský sklad pohonných hmôt

Čítajte viac 907. deň: Severná Kórea odsúdila prienik Ukrajincov do Ruska ako „neodpustiteľný akt agresie a teroru“

22:25 Český prezident Petr Pavel vyjadril presvedčenie, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO) by nemal byť podmieneným tým, že bude ovládať celé svoje medzinárodne uznané územie. Uviedol to v pondelkovom rozhovore pre český portál Novinky.cz a denník Právo, píše TASR.

Lídri členských krajín NATO na júlovom summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej „nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii“. Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktoré sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

„Nemyslím si, že úplná obnova kontroly (Ukrajiny) nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou (jej vstupu do NATO – pozn. TASR). Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme túto administratívnu hranicu považovať za dočasnú a prijať Ukrajinu do NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať,“ povedal Pavel.

V prospech tejto myšlienky argumentoval aj situáciou z čias studenej vojny. Vtedy podľa neho došlo k „rozdeleniu Nemecka, ktoré neprijali všetky západné štáty, a hoci jeho časť bola okupovaná Sovietskym zväzom, zvyšok Nemecka bol v roku 1955 prijatý do NATO“.

„Myslím si, že existuje technické aj právne riešenie, ako umožniť Ukrajine vstúpiť do NATO bez toho, aby sa Aliancia dostala do konfliktu s Ruskou federáciou,“ dodal. K takémuto kroku by podľa neho bolo možné pristúpiť po tom, ako si Rusko a Ukrajina uvedomia, že vo vojne sa nedá ďalej pokračovať a začnú rokovať.

Prípadná dohoda medzi bojujúcimi stranami by podľa českého prezidenta mohla znamenať, že Moskva by dlhodobo okupovala časť ukrajinského územia, avšak bez toho, že by so zmenou medzinárodných hraníc na základe agresie súhlasili demokratické štáty, hoci by dohodu rešpektovali.

Odborník na bezpečnosť Oldřich Bureš z pražskej Metropolitnej univerzity podľa Noviniek vidí v scenári o Ukrajine, ako ho načrtol Pavel, isté trhliny. Pre vstup do NATO je podľa jeho slov potrebné vyriešiť cezhraničné vzťahy, a síce že nesmie prebiehať vojnový konflikt. Teoreticky to však možné je, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty Aliancie, dodal. „A je veľkou otázkou, či by s tým súhlasili. Veľmi o tom pochybujem, bez ohľadu na to, kde by bola hranica,“ dodal.

21:36 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdila 1 940 ruských útokov na ukrajinské zdravotníctvo. Je to podľa nej dosiaľ najvyšší zaznamenaný počet v rámci akejkoľvek humanitárnej krízy vo svete. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Podľa WHO 86 percent týchto útokov zasiahlo zdravotnícke zariadenia, pričom značná časť takýchto útokov zahŕňala ťažké zbrane. Útoky na zdravotnícke zariadenia overené WHO sa navyše od decembra 2023 výrazne zintenzívnili a odohrávajú sa takmer denne.

Ruské útoky tiež od februára 2022 zničili alebo poškodili v priemere 200 sanitiek ročne.

Zvyšuje sa aj miera obetí. Za rok 2023 hovorí WHO o 24 úmrtiach zdravotníckych zamestnancov a pacientov, od januára do polovice augusta 2024 už zdokumentovala 34 úmrtí. Tohtoročný počet zranených tiež presiahol celkové počty za roky 2022 a 2023 a bol na úrovni 229 ľudí.

WHO uvádza, že 42 percent všetkých útokov od roku 2022 bolo zameraných na služby primárnej zdravotnej starostlivosti. Sekundárna zdravotná starostlivosť predstavovala väčšinu zranení a úmrtí v roku 2024, pričom jeden z piatich útokov mal za následok zranenie. V prípade pohotovostnej lekárskej starostlivosti mal každý druhý útok za následok zranenia.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva v júli uviedlo, že ruské útoky od začiatku invázie úplne zničili budovy 99 ukrajinských zdravotníckych zariadení, pričom celkovo bolo zasiahnutých viac ako 200 zariadení.

20:13 Najmenej štyria civilisti prišli o život pri ruskom delostreleckom ostreľovaní mesta Toreck a obce Zarične v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámila to ukrajinská prokuratúra, ktorá ostreľovanie vyšetruje ako vojnový zločin. Naopak, pri ukrajinskom ostreľovaní Donecka prišla o život tehotná žena a ďalších desať ľudí, vrátane dvoch detí, utrpelo zranenia, napísal na sociálnej sieti Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin.

Ukrajinská armáda podľa Pušilina vypálila asi desať rán z diel kalibru 155 milimetrov na mesto, ktoré je v ruských rukách už od jari 2014.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

V Torecku prišla o život 72-ročná dôchodkyňa, v obci Zarične zahynuli traja civilisti vo veku od 61 do 72 rokov. Išlo o jedného muža a manželský pár, dodala ukrajinská prokuratúra.

Toreck patrí k cieľom terajšej ruskej ofenzívy v Doneckej oblasti. Zarične ruské vojská okupovali po vpáde na Ukrajinu, od mája do septembra 2022, ale v októbri toho istého roka obec oslobodili ukrajinskí vojaci pri svojej úspešnej protiofenzíve.

Obe strany ozbrojeného konfliktu pritom tvrdia, že neútočia na civilistov ani na civilné ciele. OSN však overila a potvrdila tisíce zabitých civilistov v tomto konflikte, ktorý vo februári 2022 rozpútalo Rusko vpádom svojich vojsk do susednej krajiny.

19:30 Pred súdom v Minsku sa v pondelok začal súdny proces s 12 obvinenými v súvislosti s útokom dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko bieloruského hlavného mesta. Došlo k nemu koncom februára 2023 a poškodené pri ňom bolo ruské vojenské lietadlo A-50.

Ako na svojom webe s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Viasna napísala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), obžalovaní boli – mnohí v neprítomnosti – obvinení z vlastizrady, terorizmu, napomáhania extrémistickým aktivitám, ich financovania a z organizovania a prípravy aktivít, ktoré mohli narušiť verejný poriadok.

Obvinení boli aj z úmyselného poškodzovania vozidiel, nelegálneho zaobchádzania so zbraňami a výbušninami a z účasti na výcviku zručností použiteľných pri teroristických činoch.

Vodca bieloruskej protivládnej skupiny ByPol Aľaxandr Azarau v júli minulého roka vyhlásil, že útok na leteckú základňu Mačuliščy, pri ktorom bolo poškodené ruské lietadlo včasného varovania a riadenia A-50, bol spoločnou akciou aktivistov ByPolu a ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU.

Vojenské lietadlo A-50 je špeciálnou úpravou známeho dopravného lietadla typu Il-76. Britská stanica BBC o lietadlách tohto typu hovorí ako o lietajúcich radaroch, pretože môžu sledovať aktivitu vo vzduchu aj na zemi a umožňujú ruskému veleniu študovať polohu a štruktúru ukrajinskej protivzdušnej obrany a monitorovať lety ukrajinského letectva. A-50 sa tiež podieľa na riadení vzdušného boja. Lietadlo poskytuje stredisku velenia vzdušných operácií presný obraz vzdušného priestoru v reálnom čase.

Lietadlo A-50, ktoré prvýkrát uviedli do služby na sklonku sovietskej éry, môže skenovať oblasť s rozlohou niekoľko sto kilometrov a vyhľadávať nepriateľské lietadlá, lode a rakety, napísala svojho času agentúra Reuters, ktorá prirovnala ruské lietadlo k západným strojom AWACS.

19:25 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok počas návštevy Baku povedal, že Moskva je odhodlaná pokračovať vo svojej úlohe sprostredkovateľa mierových rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom, napriek prebiehajúcej ruskej invázii na Ukrajinu.

Rusko je desaťročia tradičným sprostredkovateľom medzi týmito dvoma krajinami, avšak od začiatku vojny na Ukrajine sa jeho rola podľa AFP oslabila.

„Je známe, že aj Rusko je vystavené krízam, predovšetkým v súvislosti so situáciou na Ukrajine,“ povedal Putin. „Avšak historická účasť Ruska v udalostiach na južnom Kaukaze, a to aj v posledných rokoch, nás bezpochyby núti byť účastníkom tam, kde to strany potrebujú,“ dodal.

Baku vlani v septembri obsadilo Náhorný Karabach a porazilo arménske separatistické sily, ktoré ho ovládali tri desaťročia. Akcia zhoršila vzťahy medzi Jerevanom a jeho tradičným spojencom Moskvou. Arménsko obviňuje Rusko z nečinnosti a namiesto spojenectva s Moskvou začalo posilňovať svoje vzťahy so západnými krajinami.

„Ak môžeme urobiť niečo pre podpísanie mierovej dohody medzi Azerbajdžanom a Arménskom…, budeme veľmi radi,“ povedal ruský prezident a oznámil, že po návšteve Baku bude arménskeho premiéra Nikola Pašinjana informovať o výsledkoch rokovaní.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev povedal, že bezpečnosť regiónu závisí od blízkej spolupráce medzi Azerbajdžanom a Ruskom.

„Nová situácia (od septembra minulého roka) otvára nové možnosti na nastolenie trvalého mieru na južnom Kaukaze,“ povedal.

Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny – začiatkom 90. rokov a v roku 2020. Náhorný Karabach podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu.

18:44 Bielorusko neplánuje brániť migrantom z krízových regiónov prechádzať cez jeho územie smerom do krajín Európskej únie. V pondelkovom rozhovore pre ruskú televíziu to povedal bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

Čítajte viac Lukašenko varuje, že migrantov smerujúcich cez Bielorusko do EÚ nezastaví

17:46 Českí policajti v uplynulých dňoch zadržali v Karlových Varoch Ukrajinca, na ktorého vydali európsky zatykač belgické úrady. Podozrievajú ho z financovania aktivít Islamského štátu (ISIS). V pondelok to uviedol server Novinky.cz, podľa ktorého Krajský súd v Plzni poslal muža do väzby, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Súd v Antverpách vydal európsky zatýkací rozkaz, kde je uvedené, že zadržaný muž je podozrivý z prevodu peňazí v prospech teroristických organizácií, ktorými sa financujú ich aktivity prevažne v severnej Sýrii a Afganistane,“ citovali Novinky podpredsedu súdu Miloslava Sedláčka. Podľa neho by Krajské štátne zastupiteľstvo v Plzni malo do mesiaca podať návrh na vydanie cudzinca do Belgicka, kde má trvalý pobyt.

Zo zatykača podľa servera vyplýva, že muž s ukrajinským občianstvom je stíhaný za trestné činy prípravy teroristického útoku, podieľanie sa na aktivitách teroristickej organizácie a financovanie terorizmu, za čo mu v Belgicku hrozí desaťročné väzenie.

Muž podľa miestnych vyšetrovateľov pôsobil vo vysoko organizovanej skupine osôb prevažne ruského pôvodu, ktorá sa stotožňuje s ideológiou Islamského štátu a získava peniaze na financovanie jej trestných činov. Údajne sa tiež zaoberali nákupom a prepravou materiálu na výrobu výbušnín.

17:17 Ukrajinské úrady v pondelok nariadili rodinám s deťmi v meste Pokrovsk a okolí, aby sa okamžite evakuovali. Ruské sily sa toto mesto v ukrajinskej Doneckej oblasti pokúšajú dobyť. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Pokrovsk, v ktorom stále žije približne 53.000 ľudí, je jedným z hlavných ukrajinských obranných bodov a kľúčovým logistickým uzlom v Doneckej oblasti. Podľa miestnych úradov Rusi týmto smerom postupujú rýchlo, rodiny preto musia mesto a ďalšie okolité obce čo najskôr opustiť.

Na bezpečnú evakuáciu majú maximálne dva týždne, uviedli predstavitelia v rozhovore s Rádiom Sloboda (RFE/RL). Už minulý týždeň totiž varovali, že ruské sily sú od predmestia Pokrovska vzdialené iba desať kilometrov. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že za posledných šesť mesiacov tam Rusi obsadzovali zhruba dva štvorcové kilometre denne.

16:47 V Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska už viac ako deň horí sklad pohonných hmôt, na ktorý predtým zaútočili drony. Informovali o tom dnes ruská služba BBC a nezávislý server Meduza s odvolaním sa na miestne úrady. Pri hasení ohňa sa zranili desiatky hasičov, uviedol gubernátor Vasilij Golubev. Ukrajina sa k dronovému útoku prihlásila.

Tento regionálny činiteľ v nedeľu ráno oznámil, že ruská protivzdušná obrana odrazila útok nepriateľského dronu, ale kvôli padajúcim troskám začala horieť motorová nafta v areáli priemyselných skladov v Proletarsku. Večer úrady oznámili, že sa situácia skomplikovala, píše BBC. Podľa Meduzu je v Proletarskom okrese vyhlásený stav núdzovej situácie.

„Hasiči pokračujú v likvidácii požiaru v Proletarsku,“ napísal dnes popoludní na telegrame Golubev. „Viac ako 40 hasičov sa obrátilo na centrálnu okresnú nemocnicu Proletarského okresu. Hospitalizáciu potrebovalo 18 z nich, päť ich je v súčasnej dobe na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ doplnil gubernátor.

Podľa Meduzy na sklad pohonných hmôt v Proletarsku najprv zaútočil dron v noci na nedeľu a v nedeľu ráno na už horiace skladisko zaútočili ďalšie bezpilotné lietadlá. Hasenie požiaru preto muselo byť prerušené, uviedli miestne úrady.

Generálny štáb ukrajinskej armády medzitým oznámil, že útok na sklad s pohonnými hmotami v Proletarsku vykonala ukrajinská vojenská rozviedka HUR spoločne s armádou. Na mieste bola podľa neho uskladnená ropa a ropné produkty, ktoré využíva okrem iného ruská armáda, ktorá na Ukrajine vedie vojnu.

16:04 Nadácia amerického herca Georgea Clooneyho bola v Rusku vyhlásená za „nežiaducu organizáciu“, informuje agentúra DPA. „Nadácia pracuje v hollywoodskom štýle s cieľom zdiskreditovať Rusko,“ uviedla v pondelok generálna prokuratúra v Moskve. Dodala, že nadácia „podporuje falošných vlastencov, ktorí utiekli z krajiny, ako aj členov zakázaných extrémistických a teroristických organizácií“.

Nadácia Clooneyovcov pre spravodlivosť (CFJ) bojuje proti porušovaniu ľudských práv. Clooney, politicky aktívna hollywoodska hviezda, v roku 2016 založil CFJ spolu so svojou manželkou, prominentnou právničkou Amal Clooneyovou. Táto nezisková nadácia vlani v októbri skontaktovala úrad nemeckej spolkovej prokuratúry v súvislosti s údajnými ruskými vojnovými zločinmi spáchanými na Ukrajine.

Experti nadácie tvrdia, že správy od obetí alebo ich rodín, ako aj príslušné fotografie, videozáznamy a družicové zábery v troch prípadoch poskytujú dôkazy o vojnových zločinoch.

Vyhlásenie „nežiaducej organizácie“ v Rusku sa rovná zákazu. Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Rusko vyhlásilo mnohé ustanovizne za nežiaduce organizácie. Štatút „nežiaduceho“ núti organizácie zrušiť v Rusku všetky aktivity a znamená, že Rusi, ktorí pre ne pracujú, financujú ich alebo s nimi spolupracujú, môžu byť taktiež stíhaní.

15:13 Nemecká vláda odmieta tvrdenia, že Nemecko obmedzí svoju vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Uviedol to hovorca vlády Wolfgang Büchner, informuje agentúra AFP.

„Nemecko je naďalej úplne zapojené a naďalej platia slová nemeckého spolkového kancelára (Olafa Scholza), že podpora bude Ukrajine poskytovaná tak dlho, kým to bude potrebné,“ povedal Büchner. Nikto vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina by nemal dúfať, že Nemecko v tejto oblasti poľaví. „Správy naznačujúce, že pomoc obmedzujeme, sú jednoducho nepresné,“ povedal.

Nemecko tento rok na vojenskú pomoc Ukrajine vyčlenilo približne 7,1 miliardy eur, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke nemecká vláda. Na budúci rok plánuje poskytnúť štyri miliardy eur, tieto prostriedky však ešte môže zvýšiť nemecký parlament, ktorý tak urobil aj tento rok, píše Tagesspiegel.

Denník pripomína, že Nemecko by tento rok malo Kyjevu dodať ešte štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, desať samohybných protilietadlových systémov Gepard, 16 samohybných húfnic, desať tankov Leopard, bojové drony a tisíce kusov munície a streliva.

14:41 Britská podpora Ukrajiny zostáva neochvejná, uviedol hovorca britského ministerského predsedu Keira Starmera v reakcii na víkendové slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že podpora zo strany Londýna sa oslabuje. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj cez víkend poznamenal, že aj keď britské vedenie od začiatku vojny s Ruskom zachránilo tisíce životov, podpora sa v poslednej dobe „spomalila“.

„Premiér zostáva úplne rozhodný vo svojej podpore Ukrajiny,“ reagoval na to Starmerov hovorca. „Pokiaľ ide o našu podporu, znova, je neochvejná,“ podotkol tiež.

Labourista Starmer sa stal britským ministerským predsedom v júli, keď po jasne vyhraných voľbách vystriedal vo funkcii konzervatívca Rishiho Sunaka, ktorého strana ostrovnú krajinu viedla predchádzajúcich 14 rokov.

Británia patrí od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva. Do konca júna tohto roku podľa nemeckého hospodárskeho inštitútu IfW Ukrajine poskytla vojenskú pomoc vo výške 8,9 miliardy eur.

14:03 Ukrajina plní svoje ciele, uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s odkazom na vývoj bojov v ruskej Kurskej oblasti. Podrobnosti neoznámil. Na východe Ukrajiny podľa neho pokračujú ťažké boje v smere na mesto Pokrovsk a ďalej trvá obrana Torecka. Ruské ministerstvo obrany medzitým hlási dobytie ďalšej dediny v ukrajinskej Doneckej oblasti, práve pri Torecku.

„Dnešné hlásenie hlavného veliteľa (ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra) Sýrskeho… Informoval tiež o nových podrobnostiach v Kurskej oblasti. Dosahujeme naše ciele. Ráno bolo ďalšie doplnenie výmenného fondu pre náš štát,“ napísal Zelenskyj, pričom použil termín „výmenný fond“, ktorý ukrajinské úrady spomínajú v súvislosti s ruskými zajatcami.

Ruské ministerstvo obrany dnes ohlásilo dobytie ďalšej obce v ukrajinskej Doneckej oblasti. Invázne sily sa podľa neho zmocnili obce Zalizne, ktorá je v tesnej blízkosti Torecku.

13:37 Ruská námorná pechota zadržala v Kurskej oblasti 19 ukrajinských vojakov, ktorých označila za sabotérov. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Ruská tlačová agentúra RIA Novosti zverejnila videozáznam s údajnými zadržanými vojakmi. Reuters však incident nemohol nezávisle overiť.

13:19 Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov vyhlásil, že Moskva zatiaľ nie je pripravená začať mierové rokovania s Ukrajinou. Ako dôvod uviedol ofenzívu ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti. Vyzdvihol však, že Rusko zatiaľ nestiahlo svoje predošlé mierové návrhy, ktoré Ukrajine prednieslo v júni. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

„V tejto fáze a vzhľadom na tento nerozvážny čin (ukrajinská ofenzíva v Kursku, pozn. TASR) spolu nebudeme hovoriť,“ uviedol Ušakov vo vyhlásení pre ruský spravodajský portál SHOT.

Do Kurskej oblasti ukrajinské jednotky vtrhli 6. augusta. Kyjev tvrdí, že počas tejto najväčšej cezhraničnej operácie od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu sa im podarilo obsadiť územie s rozlohou vyše 1000 štvorcových kilometrov.

Na otázku, či sú návrhy na mierové rokovania, ktoré v júni predložil Putin, už von z hry pre pokračujúcu inváziu Ukrajincov v Kurskej oblasti, Ušakov odpovedal, že nie. „Nie, neboli stiahnuté. V tejto chvíli by však samozrejme bolo úplne nevhodné vstúpiť do akéhokoľvek rokovacieho procesu,“ doplnil.

12:57 Najmenej štyria ukrajinskí civilisti zahynuli a minimálne 17 ďalších vrátane jedenásťročného dieťaťa utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych úradov.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili troch civilistov, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin, a pri leteckých úderoch na obec Bilopilľa v Sumskej oblasti zomrel jeden civilista.

**12:20 Ukrajinská armáda zničila v ruskej Kurskej oblasti tretí most cez rieku Sejm, uvádzajú ruskí vojenskí blogeri podľa serveru Meduza. Ruský vyšetrovací výbor podľa propagandistu Vladimíra Solovjova potvrdil poškodenie tretieho mosta v regióne. Ukrajinské úrady sa zatiaľ nevyjadrili.

Tretí zničený most cez rieku Sejm v Gluškovskom okrese sa podľa Meduzy nachádza pri dedine Karyž, ktorá leží neďaleko obcí Zvannoje a Gluškovo. Práve pri týchto troch miestach sa nachádzajú jediné tri mosty cez Sejm v tomto okrese, podotkla Meduza. Mosty pri Gluškove a Zvannoji ukrajinská armáda podľa dostupných informácií zničila už v predchádzajú­cich dňoch.

„Dňa 18. augusta (v nedeľu) bol v dôsledku cieleného ostreľovania s použitím rakiet a delostreleckých zbraní na obytné budovy a civilnú infraštruktúru v dedine Karyž v Gluškovskom okrese v Kurskej oblasti poškodený tretí most cez rieku Sejm,“ uviedol zástupca ruského vyšetrovacieho výboru podľa telegramového kanála Solovjova.

Podľa Meduzy najmenej dvaja provojnoví blogeri informovali priamo o zničení tretieho mosta v regióne. Jeden z nich – Jurij Podoľjak – napísal, že ruské jednotky využívajú pontónové premostenie. „To stačí na vykonanie účinných akcií na odvracanie útokov ukrajinských ozbrojených síl,“ uviedol. Fotografie alebo videá zničeného mosta blogeri nezverejnili.

Mosty majú dôležitú úlohu v logistike ruskej armády v oblasti. Ukrajinský server RBK-Ukrajina, ktorý sa ohľadom zničenia tretieho mosta odkazuje na ruských blogerov, uvádza, že ak je informácia pravdivá, tak by to mohlo značne skomplikovať logistiku nepriateľa.

11:00 Ukrajinské jednotky v ruskej Kurskej oblasti v nedeľu pokračovali v postupe na celej frontovej línii a dosiahli určitý pokrok pri meste Sudža. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, konštatujú to analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ruský vojenský bloger v nedeľu uviedol, že ukrajinské sily obsadili obec Trojckoje južne od mestečka Korenevo, zhruba dva kilometre od hranice. Postúpili aj k obci Semjonovka, ktorá leží severne od mesta Sudža a približne 24 kilometrov od hranice.

9:37 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v nedeľu odmietol, že by nové pravidlá uľahčujúce vstup pre hosťujúcich pracovníkov s takzvanou národnou kartou z Ruska a Bieloruska predstavovali riziko pre Európsku úniu.

Pracovníci z týchto dvoch krajín „budú naďalej podliehať komplexným kontrolám pri vstupe a pobyte v Maďarsku,“ napísal Szijjártó na sociálnej sieti Facebook. Maďarské predpisy o vstupe pre hosťujúcich pracovníkov sa predtým istý čas vzťahovali len na Ukrajincov a Srbov. V júli boli rozšírené na Rusov a Bielorusov.

Viacero krajín i eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyjadrili v reakcii znepokojenie. Maďarsko podľa Johanssonovej musí zabezpečiť, aby sa Rusom so špionážnou minulosťou zabránilo v cestovaní do EÚ prostredníctvom príslušných kontrol.

Szijjártó uviedol, že Budapešť sa stala terčom lživej kampane ministrov zahraničných vecí, najmä zo severnej Európy a pobaltských štátov.

Maďarský parlament vlani v decembri schválil novelu pravidiel pre vstup a pobyt občanov z krajín mimo EÚ. Vláda zriadila takzvanú „národnú kartu“, ktorá umožňuje cudzincom zdržiavať sa v Maďarsku nad 90 dní, maximálne však dva roky. Pre občanov Ruska a Bieloruska je takáto karta k dispozícii od 8. júla tohto roka v prípade, že majú predpísanú odbornú kvalifikáciu.

Maďarský premiér Viktor Orbán udržiava dobré vzťahy s Moskvou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z roka 2022. Orbán v júli tohto roka odcestoval do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (dpa, mti, tasr, telex.hu)

9:07 Indický premiér Naréndra Módí navštívi Ukrajinu, uviedlo v pondelok indické ministerstvo zahraničných vecí. Pôjde o jeho prvú cestu do tejto vojnou zmietanej krajiny od začiatku konfliktu s Ruskom a približne mesiac po jeho stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Podrobnosti o ceste budú oznámené ešte počas pondelka, dodal rezort diplomacie. Indické médiá informovali, že Módí zrejme navštívi Kyjev ešte v priebehu augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval Módího na návštevu svojej krajiny počas júlového telefonického rozhovoru.

Po plnej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 západné krajiny uvalili na Moskvu sankcie, ale spriatelené krajiny ako India a Čína s ňou naďalej obchodujú.

India sa zdržala priameho obvinenia Ruska – za to, čo Moskva nazýva špeciálnou vojenskou operáciou – a zároveň vyzvala krajiny, aby konflikt vyriešili prostredníctvom dialógu a diplomacie.

Spojené štáty vyjadrili obavy zo vzťahov Indie s Ruskom, najmä v čase, keď sa Washington snaží posilniť svoje vlastné vzťahy s Naí Dillí ako potenciálnou protiváhou silnejúcej Číny. India sa tiež snaží prehĺbiť svoje vzťahy so Západom, ale zároveň si chce zachovať dobré vzťahy s Ruskom. (reuters, tasr)

8:56 Ukrajinské sily odrazili v noci na pondelok ruské údery vrátane útoku na Kyjev. Podarilo sa im zneškodniť všetkých 11 dronov, vyhlásili tamojšie úrady. Drony boli zlikvidované nad Mykolajivskou, Čerkaskou, Vinnickou, Kyjevskou, Dnepropetrovskou, Charkovskou, Sumskou a Doneckou oblasťou, uviedli ukrajinské vzdušné sily v aplikácii Telegram.

Svedkovia agentúry Reuters počuli v pondelok skoro ráno na predmestí Kyjeva výbuchy, ktoré pripomínali činnosť jednotiek protivzdušnej obrany. Bezprostredne nehlásili žiadne škody spôsobené útokom alebo padajúcimi úlomkami dronov.

Útoky dronmi sú pravidelnou súčasťou vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 pri invázii na ukrajinské územie. Moskva útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ako aj na mestá a prístavy. (reuters, tasr)

8:48 Rusko podalo Nemecku oficiálnu sťažnosť v súvislosti s vyšetrovaním výbuchov na plynovodoch Nord Stream z roku 2022. Uviedol to predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Oleg Ťapkin v reakcii na to, že muž podozrivý zo spoluúčasti na poškodení plynovodov sa vyhol zatknutiu v Poľsku.

Moskva je presvedčená, že nemecké vyšetrovanie bude ukončené bez identifikácie zodpovedných osôb, povedal Ťapkin, vedúci európskeho oddelenia na ruskom ministerstve zahraničných vecí.

„Upozornili sme, že Nemecko a ďalšie dotknuté krajiny si musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z protiteroris­tických dohovorov OSN… V tejto veci sme oficiálne vzniesli príslušné požiadavky na bilaterálnej úrovni, a to aj Berlínu“ dodal.

Nemecké médiá minulý týždeň napísali, že nemecká prokuratúra identifikovala ukrajinského inštruktora potápania ako kľúčového podozrivého zo sabotáže plynovodov Nord Stream a vydala na neho zatykač.

Poľsko dostalo nemecký zatykač, no podozrivý opustil krajinu, keďže Nemecko nezaradilo jeho meno do databázy hľadaných osôb, uviedla poľská prokuratúra. Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 sa stali terčom útoku 26. septembra 2022. Výbuchy zaznamenané neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori poškodili potrubia oboch plynovodov na štyroch miestach.

Ruský zemný plyn predtým prúdil do Nemecka cez Nord Stream 1. Nord Stream 2 ešte nebol v prevádzke z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu a následných politických sporov. Prípad začali vyšetrovať úrady vo viacerých krajinách. Dánsko a Švédsko medzičasom konanie ukončili. (reuters, tasr)

8:13 Americký vojak Gordon Black, ktorý bol v júni v Rusku odsúdený na takmer štyri roky väzenia v ruskej trestaneckej kolónii za krádež a vyhrážanie sa zabitím svojej priateľke, v pondelok neuspel s odvolaním proti rozsudku. Informovali o tom ruské médiá.

Black (34) bol zadržaný 2. mája v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe po hádke so svojou priateľkou Alexandrou Vaščukovou, s ktorou sa zoznámil v Južnej Kórei.

Američan v júni pred súdom odmietol obvinenie z vyhrážania sa zabitím svojej priateľke, no čiastočne sa priznal k obvineniam z krádeže peňazí. Podľa jeho výpovede to urobil z nutnosti, údajne išlo o 113 dolárov.

Blackov právnik v odvolaní tvrdil, že pôvodný rozsudok je nezákonný a nespravodlivý a žiadal preto o nový proces, napísala tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa vojakovho obhajcu sa rozsudok neopieral o spisový materiál, ignoroval dôkazy potvrdzujúce Blackovu nevinu a nesprávne interpretoval jeho konanie voči Vaščukovej. Sudkyňa Irina Balašová však odvolanie v pondelok zamietla.

Black patrí medzi Američanov zadržiavaných v Rusku na základe rôznych obvinení. Minulý týždeň vo štvrtok ruský súd odsúdil za vlastizradu na 12 rokov väzenia Xeniu Karelinovú, ktorá má ruské aj americké občianstvo. Vlastizrady sa mala dopustiť tým, že pred časom darovala necelých 52 dolárov proukrajinskej charitatívnej organizácii. (reuters, tasr, rossiyasegodny­a.com)

6:20 Po neočakávanom vpáde ukrajinskej armády na ruské územie sa Rusi spamätávajú. Podľa britského magazínu The Economist Ukrajinci bojujúci v Kurskej oblasti uvádzajú, že je vidieť tvrdšiu úroveň odporu ako krátko po útoku. Píše o tom v článku s titulkom Dvojitý úder Ruska proti šokovému vpádu Ukrajiny a podtitulkom Bombardujú Ukrajincov v Kursku a postupujú v Pokrovsku.

„Prišli na to, ako bojovať, a rozumejú našej taktike. To však neznamená, že my nerozumieme ich taktike,“ povedal podľa magazínu jeden z ukrajinských vojakov. Zdroj z generálneho štábu podľa The Economist tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na čo najrýchlejšom postupe, ale veliteľ ukrajinských síl generál Olexandr Syrskyj je opatrnejší a snaží sa rozširovať postavenia pozdĺž hranice, aby obrana bola potom spoľahlivejšia. Rusi chcú teraz využiť ukrajinský útok na to, aby vyčerpalo zdroje Kyjeva a intenzívne postupovalo v smere na Pokrovsk.

Prvé dni invázie do Ruska prebiehali lepšie ako sa očakávalo, uviedol v rozhovore pre britský The Guardian Olexij Drozdenko, šéf vojenskej správy v ukrajinskom meste Sumy, ktoré je najbližšie k prebiehajúcej operácii. V prvý deň potrebovalo ošetrenie len 15 zranených. Zároveň Ukrajinci brali veľa zajatcov.

„Niekedy tam bolo viac ako 100 alebo 150 vojnových zajatcov denne,“ povedal Drozdenko. Mnohí z ruských vojakov, ktorí strážili hranice, sú mladí branci. „Nechcú s nami bojovať,“ uviedol. Drozdenko bol podľa The Guardian jeden zo „zasvätených“ ľudí, ktorí o príprave operácie vedeli, ale podrobnosti nechce hovoriť. Skonštatoval však, že „vidíme len časť tejto operácie, v budúcnosti príde niekoľko ďalších etáp“.

6:15 Cieľom vpádu ukrajinských vojsk do ruskej Kurskej oblasti je vytvoriť nárazníkovú zónu, aby ruské sily nemohli cez hranicu útočiť na Ukrajinu. Vo svojom večernom prejave to v nedeľu uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry AP tak prvýkrát jasne stanovil cieľ operácie, ktorú ukrajinské sily začali 6. augusta.

Hlavná úloha ukrajinských síl podľa Zelenského teraz spočíva v zničení čo najväčšej časti ruského potenciálu napádať Ukrajinu. „Najmä to znamená vytvorenie nárazníkovej zóny na agresorovom území, a to je naša operácia v Kurskej oblasti,“ zdôraznil Zelenskyj podľa denníka Ukrajinska pravda.

Až doteraz ukrajinský prezident o vpáde vojsk do Ruska hovoril, že cieľom operácie je ochrániť pohraničné obce v Sumskej oblasti, ktoré čelili ustavičnému ruskému ostreľovaniu, pripomína AP.

Zelenskyj večer tiež poukázal na aktuálnu situáciu ukrajinských vojakov na východe krajiny, kde pri Pokrovsku a Torecku musia odrážať desiatky ruských útokov denne. Apeloval tiež na spojencov, aby urýchlili dodávky potrebných zbraní a munície. „Zvlášť sa obraciam na Spojené štáty, Britániu a Francúzsko,“ povedal Zelenskyj.

Agentúra Unian pripomenula, že pri Pokrovsku sa vedú jedny z najťažších bojov na fronte a že ruské vojská tam postupujú. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v nedeľu opäť vyzvala ľudí žijúcich blízko frontovej línie, aby sa evakuovali.

Ukrajinské sily operujúce v ruskej Kurskej oblasti zničili druhý dôležitý most. Na platforme Telegram to napísal veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Zverejnil tiež video, ktoré podľa neho ukazuje presný vzdušný úder na most.

„O jeden most menej,“ napísal Oleščuk vo svojom príspevku, v ktorom most presne nelokalizoval. Ruský telegramový kanál Mash, ktorý má kontakty na ruské bezpečnostné zložky, ale uviedol, že ide o most cez rieku Sejm blízko dediny Zvannoje. Iný most cez rieku Sejm zničili ukrajinské sily v piatok v Gluškovskom okrese v Kurskej oblasti. Podľa kanála Mash zostáva v regióne už len jeden použiteľný most. Ak sa tieto správy potvrdia, sťaží sa Rusku zásobovanie jednotiek, ktoré sa snažia ukrajinskú ofenzívu odraziť. Ruské vojská zatiaľ neboli schopné zatlačiť ukrajinské jednotky späť za hranice.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej agresii, v posledných dvoch týždňoch obsadila podľa tvrdenia Kyjeva 1150 kilometrov štvorcových ruského územia a 82 prihraničných obcí vrátane mestečka Sudža. Cez ne prúdi ruský zemný plyn do krajín Európskej únie.