Nemecké médiá už niekoľko mesiacov varujú, že východ krajiny zaplavuje „modrá vlna“ (modrá je politickou farbou AfD). A prieskumy to len potvrdzujú.
V Durínsku, kde budú krajinské voľby 1. septembra, je AfD s 30 percentami najsilnejšou stranou pred Kresťanskodemokratickou úniou (CDU, 21 percent), Alianciou Sahry Wagenknechtovej (BSW, 19 percent) a Ľavicou (16 percent).
Podobne to vyzerá v Sasku, kde sa bude voliť v rovnakom čase. Aj tam vedie v prieskumoch AfD s 32 percentami pred CDU (29 percent) a BSW (15 percent).
Víťazstvo naznačujú i preferencie v Brandenbursku. Voľby do krajinského snemu sa tam budú konať o tri týždne neskôr a AfD má zatiaľ najväčšiu podporu 24 percent voličov, keď predbehla sociálnych demokratov (SPD) s 20 percentami, CDU s 19 a BSW so 17 percentami.
Čítajte viac AfD stráca spojencov v Európe. Pobúrili ich výroky o SS, stranu vylúčili z frakcie v europarlamente
Taký vývoj nie je prekvapením, obrovským úspechom pre pravicových extrémistov boli už voľby do Európskeho parlamentu. „AfD je späť – a chystá sa dobyť východné Nemecko,“ upozornil už v júni týždenník Stern.
Celoštátne vtedy „modrá strana“ obsadila druhé miesto hneď za opozičnou úniou CDU/CSU, no triumfovala takmer vo všetkých spolkových krajinách na východe – zo šiestich tam vyhrala v piatich. Výnimkou bol iba Berlín, kde zvíťazili Zelení.
Čítajte viac Vystúpi Nemecko z EÚ? AfD iba burcuje voličov, tvrdí politológ
Pohľad na politickú mapu s výsledkami eurovolieb pripomínal situáciu z čias studenej vojny – akoby krajinu znova rozdelila železná opona na západné Nemecko a Nemeckú demokratickú republiku (NDR).
Vďaka výsledkom AfD sa opäť ukázalo, že ani 35 rokov od pádu Berlínskeho múru nestačilo na to, aby sa krajina zjednotila nielen geograficky, ale aj politicky a mentálne. Ako je to možné?
Foto: TASR/AP, Fabrizio Bensch
V Durínsku je AfD na čele prieskumov už celé mesiace a ako pripomína portál Taz.de, pod vedením Björna Höckeho je tam veľmi radikálna. Ide o politika, ktorý je známy obdivom k nacizmu, antisemitizmom, nenávisťou k migrantom aj ku komunite LGBTI.
Za používanie nacistických symbolov mu už súd uložil pokutu a za jeho postoje ho dokonca i vedenie AfD chcelo vylúčiť zo strany. Jeho pozíciou to však neotriaslo, stále sa teší veľkej obľube.
Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD
„Pôjdeme dlhou cestou čistenia a prestavby,“ cituje Höckeho slová portál Der Standard. Na mítingoch s voličmi vystupuje, akoby poznal riešenie na všetky problémy.
Hovorí o ekonomike, dôchodkoch, vojne na Ukrajine, sľubuje, že zo škôl odstráni „dúhové vlajky“ a „rukami – nohami bude brániť ďalšiemu prijímaniu ilegálnych migrantov“.
Jedinou útechou pre demokratických politikov je, že aj keď AfD v troch najbližších krajinských voľbách na východe vyhrá (v Durínsku môže obsadiť až tretinu kresiel v sneme), vládnuť nebude, lebo je pre ostatné strany neprijateľná. Jej koaličný potenciál je v súčasnosti takmer nulový. S touto stranou nechce mať nič spoločné ani CDU, Ľavica či Aliancia Sahry Wagenknechtovej.
Čítajte viac Nová hviezda nemeckej politiky? Bývalá komunistka láka sklamaných voličov
Prečo však východné Nemecko tak inklinuje k pravicovému extrémizmu? Podľa mnohých analytikov za to môže frustrácia tamojších voličov, ktorých ostatné strany sklamali. Životná úroveň aj priemerné platy sú na východe stále nižšie ako na západe.
Politológ Volker Best z Univerzity Martina Luthera v Halle pripomína, že „východ“ má i dnes svoje špecifiká. Je tam dosť výrazne zastúpené nielen obyvateľstvo zo slabších sociálnych vrstiev, ale aj konzervatívci. A tí AfD prijímajú lepšie ako ľudia na západe.
Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.
„Dobre situovaní, ľavicovoliberálni voliči nie sú na východe tak veľmi zastúpení ako na západe,“ zhodnotil pre portál Der Standard.
Svoje zohráva tiež historická skúsenosť, tzv. ostalgia (zo slova nostalgia a „ost“ – východ). „Autoritatívne štruktúry boli na východe ukotvené oveľa silnejšie ako na západe. Ľudia na východe zažili dve diktatúry,“ dodal Best.
Zatiaľ čo sa západné Nemecko po druhej svetovej vojne vydalo cestou demokracie, NDR zažila po nacizme zase komunistický režim v područí Sovietskeho zväzu.
Čítajte viac Nostalgia za socializmom. Východní Nemci by uvítali autoritársky režim aj diktátora
Vlani to potvrdila i štúdia expertov z Univerzity v Lipsku, ktorá priniesla šokujúce výsledky – vyše 64 percent východných Nemcov je presvedčených, že nemá význam zaujímať sa o politiku, štvrtina by privítala vládu jedinej silnej strany a 14 percent dokonca „führera“, ktorý by štát spravoval pevnou rukou.
Nemožno sa potom čudovať, že v regiónoch, kde pred demokraciou dávajú prednosť istote autoritárskeho štátu, majú úspech extrémisti.
Čítajte viac Berlínsky múr mal vydržať sto rokov
Best pritom poukazuje na zvláštny paradox. AfD žne na východe úspechy s protimigračnou politikou, hoci je tam podiel prisťahovalcov oveľa menší ako na západe. Kým vo východných častiach tvoria len 8,3 percenta populácie, v Hesensku je to vyše 19 percent.
Tradičné nemecké strany si už problémy východu uvedomujú, ako aj to, že ich podcenili a zanedbali. Otázne zostáva, či sa im podarí zmeniť stratégiu a znova si získať dôveru tamojších voličov.