Británia bola dlho krajinou, do ktorej sa spermie na účely umelej reprodukcie dovážali, najčastejšie z Dánska a zo Spojených štátov. Pred piatimi rokmi sa to ale zmenilo a v ostrovnom kráľovstve otvorilo svoje pobočky niekoľko zariadení na darovanie spermií i vajíčok.
Podľa údajov britského úradu pre ľudskú fertilizáciu a embryológiu (HFEA), bolo v rokoch 2019 až 2021 zo Spojeného kráľovstva vyvezených 7542 dávok spermií, pričom jedna dávka zvyčajne postačuje na jeden cyklus umelého oplodnenia. V Británii môže od jedného darcu vzniknúť najviac desať detí, ale svetové limity si určujú jednotlivé spermabanky a pri niektorých je to až 75 použití.
Európska spermabanka, ktorá sa na vývoze z Británie podieľala 90 percentami, uplatňuje celosvetový limit 75 rodín na jedného darcu a odhaduje, že jej darcovia pomáhajú v priemere 25 rodinám. V apríli v Manchestri otvorila pobočku spoločnosť Cryos, najväčšia svetová banka spermií a vajíčok. Firma uviedla, že vo svetovom meradle usiluje o 25 až 50 rodín na jedného darcu, teda až 50 potomkov s čiastočne zhodným genetickým materiálom.
So zrušením anonymity darcov a možnosťou vyhľadať genetických príbuzných na stránkach pre testovanie DNA sa objavuje možnosť, že niektoré deti počaté z darovaného materiálu budú nadväzovať vzťahy s desiatkami nevlastných biologických súrodencov po celej Európe. Predseda Asociácie reprodukčných a klinických vedcov Jackson Kirkman-Brown upozorňuje na možné dopady na psychiku týchto ľudí a je jedným z odborníkov, ktorí žiadajú HFEA o sprísnenie pravidiel.
„Ak sa domnievate, že je v modernom svete potrebné presadiť limit desiatich rodín, potom by to logicky malo platiť bez ohľadu na to, odkiaľ spermie pochádzajú,“ tvrdí Kirkman-brown, ktorý je zároveň riaditeľom Centra pre ľudskú reprodukčnú vedu na Birminghamskej univerzite. „Existujú údaje, ktoré ukazujú, že niektoré deti po zistení, že sú súčasťou naozaj početných rodín, sa s tým len ťažko vyrovnávajú,“ dodáva Kirkman-brown.
Profesorka Lucy Frithová z Manchesterskej univerzity skúma reakcie ľudí pri nadviazaní kontaktu s biologickými súrodencami a upozorňuje na pozitívne skúsenosti osôb, ktoré vďaka testom DNA objavia svojich nevlastných príbuzných. Taktiež ona ale priznáva, že pri rastúcom počte takýchto súrodencov začínajú rozpaky nad pozitívami prevažovať a hranica je podľa nej práve okolo desiatich ľudí, hoci to nie je štatisticky preukázané.
"Akonáhle raz spermie zmrazíte, už nezostarnú. Môžete sa tak stretnúť so súrodencami z darovaného materiálu staršími ako vaši rodičia, "upozorňuje Kirkman-brown na problém, ktorý môže vyvstať po desaťročiach používania darovaného spermií.
Väčšina darcov v Británii daruje spermie v snahe pomôcť rodinám, ktoré deti mať nemôžu. Darcovia nemajú nárok na odmenu, len na kompenzáciu za náklady a čas strávený odberom. Pri darcovstve vajíčok je ale situácia iná, v októbri sa odmena za ich darovanie zdvihla z 750 na 986 libier.
„Predstava otca množstva detí už v našej kultúrnej predstavivosti existuje. Predstava matky mnohých detí ale zatiaľ nie, "uviedla Nicky Hudsonová, lekárska sociologička z De Montford University. "Darkyne vajíčok naozaj dôrazne odmietli myšlienku, že by ich vajíčka boli posielané do zahraničia. Jedna dokonca uviedla, že to podľa nej hraničí s obchodovaním s ľuďmi,“ povedala o svojej skúsenosti aj Hudsonová.