„Navštevujem regionálne oddelenia v ruskej provincii a musím skonštatovať, že sú tam namiesto dvanástich pracovníkov už len štyria. Namiesto ôsmich vyšetrovateľov sú iba dvaja. Zo 40 okrskových policajtov zostalo šesť. Tak to u nás vyzerá. Máme obrovský nedostatok ľudí,“ uviedol pre ruskú tlačovú agentúru TASS Vladimir Kubyško z ministerstva vnútra.
To, že Rusi nemajú záujem o prácu v policajnom zbore, nie je novinka. Príslušníci z neho hromadne odchádzajú celé roky.
Šéf rezortu vnútra Vladimir Kolokolcev sa na nedostatok ľudí sťažoval už vlani, keď dalo výpoveď 5 000 „strážcov zákona“. V októbri minulého roka ministerstvo varovalo, že by v zbore potrebovali až o 100-tisíc pracovníkov viac.
Nízke platy a nekalé praktiky
Dôvodom pre odchod do civilu sú najmä nízke mzdy, priveľké pracovné zaťaženie a nevyhovujúce podmienky. Ako už pred rokom pre spravodajskú stanicu BBC prezradil bývalý dôstojník ruskej polície, vláda problém stále zanedbáva.

„Nedostatok ľudí trvá celú večnosť. Ja som začal v roku 2015 a za posledných osem rokov do nášho tímu pribudli len dvaja ľudia, zatiaľ čo pätnásť odišlo,“ priblížil bývalý policajt z Rostova na Done. Ako vysvetlil, kým všetko v krajine zdražovalo, platy policajtov zostávali nízke.
„Vôbec ich neprispôsobili. Po inflácii a vyšších cenách už nestačia,“ posťažoval sa. A tak policajné remeslo zavesil na klinec a stal sa taxikárom. Jeho bývalý kolega sa zase živí ako kuriér. A čo je zaujímavé – obaja majú teraz dvakrát väčší príjem, ako keď boli v uniforme.

„Dosiahol som hodnosť majora, no napriek tomu zarábal niekto v supermarkete viac ako ja. Len idiot by teraz nastúpil k polícii,“ zhodnotil pre BBC bývalý ochranca zákona.
Mnohí prácu vzdali aj pre otrasné pracovné pomery – primálo času na objasňovanie prípadov, stres, preťaženosť a korupcia.
„Policajti z ľudí vytĺkajú priznania, nafukujú počty zatknutých, aby splnili kvóty,“ opísal pre BBC nekalé praktiky policajný dôstojník z mesta Tomsk. „Neustále to vidíme a bude sa to len zhoršovať,“ vyhlásil.

Dôkazy sa podľa neho neraz falšujú a vypočúvaných bijú, lebo jednoducho nie je čas, aby skutky poriadne vyšetrili. V mnohých prípadoch je ľahšie „hneď prvého podozrivého odvliecť na revír a zmlátiť ho“, aby sa priznal, objasnil postup kolegov ruský policajt.
Zločinci veteráni
Agresia proti susednému štátu situáciu ešte zhoršila. Policajtov chýba čoraz viac, pretože veľa mužov odišlo bojovať. A ruského prezidenta Vladimira Putina trápi skôr to, či je na fronte dosť vojakov, ako personálny stav v policajnom zbore.
Nehovoriac o tom, že podľa rezortu vnútra treba ďalších 40-tisíc policajtov i na anektovanom území Donecka a Luhanska.

Akoby toho policajné zložky nemali dosť, po začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, im do agendy pribudli zločiny „diskreditácie armády“. Podľa bývalého policajného majora z Tomska je ich zarážujúco veľa.
„Ľudia stále hľadajú zámienku, ako niekoho udať,“ zdôveril sa BBC. „Zločiny proti štátu“ a „vlastizrady“ tak policajtov zbytočne odvádzajú od naliehavých prípadov, ktoré by mali riešiť.
Najmä ak musia čeliť nebezpečným kriminálnikom, ktorých putinovský režim prepustil z väzenia a omilostil, pretože slúžili vlasti na fronte. Teraz sú späť v Rusku a mnohí opäť pokračujú v trestnej činnosti.

Ako v apríli tohto roka informoval portál Business Insider, do Ruska sa vrátilo asi 15-tisíc bývalých väzňov bez toho, aby museli prejsť nejakou previerkou, terapiou či resocializáciou. Úrady ich nesledujú, ani im nepomáhajú začleniť sa znova do spoločnosti.
V mnohých prípadoch ide o bývalých žoldnierov tzv. Wagnerovej skupiny, súkromnej armády ruského podnikateľa Jevgenija Prigožina, ktorý po nevydarenom puči pred rokom zahynul pri leteckom nešťastí.

Aj keď uňho poberali žold zhruba 2 000 dolárov mesačne, čo je vyše dvojnásobok priemerného platu ruského robotníka, našetrené peniaze im často nestačia, aby zase neskončili na šikmej ploche.
Veľakrát pritom ide o ťažkých zločincov – prepustených vrahov, sexuálnych násilníkov či dokonca väzňov odsúdených za vraždu a kanibalizmus.
Policajtov je málo aj veľa
Ako pre denník New York Times nedávno priznala Oľga Romanovová, ktorá v Rusku vedie mimovládnu organizáciu na pomoc väzňom, niektorí miestni policajti majú z bývalých recidivistov vracajúcich sa so statusom vojnového veterána strach.
„Slávni vrahovia už behajú po meste. Sú s nami v kontakte a sľubujú, že nič nevyvedú,“ povedal pre ruský spravodajský portál Fontanka Jurij Jaškov, šéf vyšetrovateľov v Petrohrade. Dá sa takým sľubom veriť?

„Úprimne povedané, robím si veľké starosti o ľudí v meste,“ pripustil Jaškov. Ako dodal, jeden omilostený väzeň napríklad pracuje ako taxikár. Policajti, ktorých je málo, pritom nemajú dostatok kapacít, aby týchto oslobodených zločincov ustrážili.
Paradoxom je, že hoci v Rusku chýba až 100-tisíc „strážcov zákona“, v skutočnosti je ich neprimerane veľa. Podľa ministerstva vnútra si dnes totiž policajnú rovnošatu oblieka viac ako 900-tisíc ľudí, čo znamená, že ide o jeden z najväčších policajných zborov na svete.

Ako upozornila BBC, pri ruskej populácii 146 miliónov tak na 100-tisíc obyvateľov pripadá približne 630 policajtov. A to je oveľa viac ako v rozvinutých demokratických krajinách.
Na porovnanie: v USA pripadá na 100-tisíc ľudí 428 „ochrancov zákona“ a v Nemecku na rovnaké množstvo dokonca iba 61. Aj to je vizitka autoritárskeho režimu, aký v Rusku nastolil Putin.