„História má, bohužiaľ, tendenciu sa opakovať v rôznych obmenách a ľudstvo má bolestivú schopnosť historické skúsenosti ignorovať,“ začal Pavel svoj prejav pred budovou Českého rozhlasu. Podotkol, že v čase, keď sa historické udalosti odohrávajú, nie sú zďaleka také jasné ako s odstupom viac než 50 rokov.
Dnes podľa jeho slov málokto pochybuje, že išlo o vojenskú intervenciu s následnou okupáciou. Vtedy to však bolo prezentované ako pomoc a mnoho ľudí jasno nemalo, zdôraznil prezident. „Mali by sme byť pozorní a obozretní, či sa v tom, čo sa deje okolo nás a vo svete, nevyskytujú nejaké paralely s tým, čím sme si už prešli. A ak si tým nechceme prejsť znova, mali by sme týmto tendenciám venovať mimoriadnu pozornosť,“ pokračoval.
Dnešné Rusko sa podľa neho od vtedajšieho Sovietskeho zväzu podstatne neodlišuje. Jeho predstavitelia sa hlásia k princípom, na ktorých ZSSR fungoval a uplatňoval svoju zahraničnú politiku. „Bezpečnostná situácia nám ukazuje, že paralely s minulosťou tu sú. Buďme preto opatrní a nenechajme si vnútiť myšlienku, že s Ruskom by nám bolo lepšie. Nebolo,“ podotkol Pavel.
Demokracia podľa neho síce nie je dokonalá, ale je to ten najlepší systém, ktorý si ČR zatiaľ vyskúšala. „Neodmietajme demokraciu ako princíp, ale snažme sa ju zlepšiť a vždy sa na to pozerajme z pohľadu dostupných alternatív,“ dodal český prezident.
Českí ústavní činitelia si pri tradičnom pietnom akte uctili pamiatku obetí okupácie v roku 1968. Spolu s prezidentom kvety pred budovu Českého rozhlasu položili aj premiér Petr Fiala, predsedovia oboch parlamentných komôr, pražský primátor či zástupkyňa slovenskej veľvyslankyne v ČR Marianna Neupauerová.
Čítajte aj August '68: Veľa nechýbalo a Nemci by opäť okupovali Prahu
Vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy prekročili pred 56 rokmi hranice Československa, násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v krajine a začala sa okupácia. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Každá generácia si musí zaslúžiť slobodu
Pražská jar, udalosti rokov 1968 a 1969 a následná normalizácia by mali zostať poučením, aká cenná je sloboda. Pri spomienke na 21. august 1968 to v stredu povedal český premiér Petr Fiala. Slobodu si však podľa neho musí každá generácia zaslúžiť, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Udalosti rokov 1968 a 1969 by pre nás mali zostať poučením, aká cenná je ľudská sloboda, otvorená spoločnosť, aká dôležitá je skutočná politická pluralita a aké zásadné je ukotvenie v západnom svete,“ povedal predseda českej vlády pred budovou Českého rozhlasu.
Čítajte aj Buďme hrdí na to, že Dubček patril nielen Slovákom: Česi ho milovali ako vlastného syna
Pripomenul, že práve rozhlas pred 56 rokmi priniesol prvé neskreslené informácie o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. „Pôsobenie Československého rozhlasu sa spolu so sabotážami a demonštráciami odporu stalo jedným z najsilnejších symbolov skutočného cítenia veľkej väčšiny československého národa,“ dodal.
V prejave tiež zdôraznil, že sloboda je nedeliteľná a nemôže fungovať s výhradami, podmienkami a poznámkami pod čiarou. Je podľa neho ľuďom prirodzená, ale nie je samozrejmá. „Každá generácia si ju musí zaslúžiť. Tým, akými hodnotami meriame svoj život, akým príkladom ideme ostatným a či máme dosť odvahy svoju slobodu brániť,“ podotkol Fiala.
Na 21. august 1968 môžeme a máme byť hrdí
Predseda Senátu Miloš Vystrčil vyzdvihol, ako sa vtedy Česi ako národ zachovali. „Pri niektorých udalostiach máme pochybnosti, či sme sa zachovali správne. A potom sú také, na ktoré môžeme byť hrdí, ako sme sa zachovali a ako sme boli odvážni. Myslím si, že na 21. august 1968 môžeme a máme byť hrdí,“ povedal šéf Senátu. Pripomenul, ako sa pracovníci rozhlasu rozhodli bojovať proti tankom vysielaním a ako tisíce ľudí, ktorí vyšli do ulíc, bojovali bez zbraní. Dodal, že žiadne hrdinstvo a boj proti okupantom nie je zbytočný a je jedno, či ide o sovietske alebo ruské tanky.
Predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová podotkla, že normalizácia znamenala ranu pre celú spoločnosť, ktorá je taká hlboká, že sa podľa nej dodnes celkom „nezahojila“. „Nesmieme dopustiť, aby porazenecké postoje prevládali nad odhodlaním zasadzovať sa za šancu žiť v slobode. A vždy je potrebné mať na pamäti, že sloboda nie je zadarmo, hoci to už znie ako klišé,“ uviedla šéfka snemovne.
Českí ústavní činitelia si pri tradičnom pietnom akte uctili pamiatku obetí okupácie v roku 1968. Spolu s premiérom kvety pred budovu Českého rozhlasu položil aj prezident Petr Pavel, predsedovia oboch parlamentných komôr, pražský primátor či zástupkyňa slovenskej veľvyslankyne v ČR Marianna Neupauerová.
Vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy prekročili pred 56 rokmi hranice Československa, násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v krajine a začala sa okupácia. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny.