„V mene všetkých, ktorých príbeh sa môže písať iba v najlepšej krajine na svete, prijímam vašu nomináciu na prezidenta Spojených štátov,“ vyhlásila Harrisová za nadšeného jasotu 23 500 účastníkov záverečného večera štvordňového celonárodného zjazdu demokratov na štadióne v Chicagu.
Prejav Harrisovej, mnohými označovaný za „historický“, zavŕšil 75 dní pred voľbami osem divokých týždňov v americkej politike a ohromujúci obrat v Demokratickej strane, píše agentúra AP. Predstavitelia strany, z ktorých mnohí si verejne zúfalí nad kandidatúrou 81-ročného prezidenta Joea Bidena po jeho katastrofálnom výkone v televíznej debate s Trumpom, teraz jasajú ako nad historickou povahou kandidatúry Harrisovej, tak aj nad vzkrieseniami nádejí demokratov do tohtoročných volieb po júlovom odstúpení Bidena z volebného boja.
„V týchto voľbách má náš národ vzácnu, prchavú príležitosť prekonať horkosť, cynizmus a rozdeľujúce bitky minulosti,“ uviedla Harrisová v prejave, ktorý trval asi 40 minút. „Šancu vytýčiť novú cestu vpred. Nie ako členovia jednej strany alebo frakcie, ale ako Američania,“ vyhlásila.
„Donald Trump je v mnohých ohľadoch neseriózny človek. Ale dôsledky navrátenia Donalda Trumpa do Bieleho domu by boli nesmierne vážne,“ povedala ďalej. Pripomenula exprezidentovu snahu zablokovať výsledky minulých prezidentských volieb, ktorá vyvrcholila vpádom jeho stúpencov do sídla Kongresu. Taktiež spomenula nedávne rozhodnutie najvyššieho súdu USA o imunite voči stíhaniu za činy vykonané v prezidentskej funkcii a vyzvala divákov, aby si predstavili „Trumpa bez akýchkoľvek poistiek“.
„Vo večnom boji medzi demokraciou a tyraniou viem, kde stojím, a viem, kam patria Spojené štáty,“ povedala Harrisová. V narážke na rozdeľujúcu rétoriku, ktorú Trump používa v kampani, dodala, že „bude prezidentkou všetkých Američanov“. Voči Trumpovi sa tiež vymedzila naliehavou výzvou na ukončenie vojny v Pásme Gazy a na boj proti tyranii na celom svete.
„Je načase uzavrieť dohodu o rukojemníkoch a prímerí,“ povedala za jasotu publika. „A aby bolo jasno, vždy budem obhajovať právo Izraela na sebaobranu a vždy zabezpečím, aby sa Izrael dokázal ubrániť,“ dodala. Zároveň zdôraznila „srdcervúce“ utrpenie civilistov v Gaze bez toho, aby zaň priamo pripísala zodpovednosť Izraelu.
„Prezident Biden a ja sa snažíme ukončiť túto vojnu tak, aby bol Izrael v bezpečí, rukojemníci boli prepustení, utrpenie v Gaze skončilo a palestínsky ľud mohol realizovať svoje právo na dôstojnosť, bezpečnosť, slobodu a sebaurčenie,“ povedala súčasná viceprezidentka.
Vo vyhlásení k svojej zahraničnej politike, podľa Reuters jedným z jej doteraz najvýraznejších, Harrisová povedala, že v prezidentskom úrade podnikne všetky potrebné kroky na obranu amerických záujmov proti Iránu a že nebude zhovárať s tyranmi a diktátormi. Takí lídri, vrátane severokórejského vládcu Kim Čong-una, „fandia Trumpovi“, dodala.
Harrisová tiež sľúbila, že bude stáť na strane Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii, a na strane spojencov v Severoatlantickej aliancii.
Päťdesiatdeväťročná Harrisová podrobne hovorila o svojom živote dcéry jamajského otca a indickej matky a predstavila niektoré svoje plány na riešenie rastúcich životných nákladov a presadzovanie osobných slobôd, vrátane práva žien na potrat. Ako prezidentka by sa usilovala o zníženie daňovej záťaže strednej triedy, z ktorého by podľa nej malo úžitok vyše 100 miliónov Američanov.
Z domácich tém sa okrem ekonomiky výraznejšie venovala aj imigračnej politike, pričom nadviazala na rétoriku prezidenta Bidena svojimi slovami, že USA môžu prijímať prisťahovalcov a zároveň „zabezpečiť našu hranicu“. Sľúbila, že uzákoní kompromisnú imigračnú reformu zablokovanú republikánmi na začiatku roka, hoci nebolo jasné, prečo by nabudúce mala Kongresom prejsť. Nejasné zostávajú mnohé aspekty programu Harrisovej, jej prejav napríklad zahŕňal len letmú zmienku o klimatických zmenách.
Agentúra Reuters v stručnej analýze napísala, že išlo o výrazný prejav pre kandidátku, ktorá počas svojej krátkej kampane ešte nestihla plne formulovať svoju víziu pre krajinu a zároveň čelila smršti osobných útokov zo strany Trumpa, ktorý sa okrem iného vysmieval jej černošskému a juhoázijskému pôvodu a označil ju za slabú na zahraničnej scéne. Harrisová v prejave vyložila niektoré všeobecné zásady zahraničnej i domácej politiky, ponechala však bez odpovede konkrétne detaily, k ktorých formulovaniu by mohla byť dotlačená v nasledujúcich týždňoch, píše Reuters.
Harrisová je prvou ženou tmavej farby pleti a prvou osobou juhoázijského pôvodu, ktorá prijala prezidentskú nomináciu jednej z dvoch hlavných politických strán v USA. V prípade víťazstva vo voľbách sa stane prvou ženou na čele Spojených štátov.