Hizballáh oznámil, že vypálil na sever Izraela viac ako 320 rakiet a že zasiahol 11 vojenských základní. Izrael to nepotvrdil. Uviedol ale, že Hizballáh zrejme cielil na budovy izraelskej vojenskej rozviedky a tajnej služby Mossad, proti ktorým vyslal 210 rakiet a zhruba 20 dronov. Väčšinu zachytila protivzdušná obrana, ďalšie spadli do neobývaných oblastí, tvrdí Izrael.
Hizballáh tvrdí, že vypálil na sever Izraela viac ako 320 rakiet a že zasiahol 11 vojenských základní. Izrael to nepotvrdil. Uviedol ale, že Hizballáh zrejme cielil na budovy izraelskej vojenskej rozviedky a tajnej služby Mossad, proti ktorým vyslal 210 rakiet a zhruba 20 dronov. Väčšinu zachytila protivzdušná obrana, ďalšie spadli do neobývaných oblastí, tvrdí Izrael.
Podľa Izraela sa Hizballáh chystal zasiahnuť aj centrálnu časť krajiny vrátane Tel Avivu, preventívne údery mu v tom ale zabránili, keď krátko pred piatou hodinou rannou približne stovka stíhačiek zasiahla v južnom Libanone veľký počet odpaľovacích zariadení.
„Dnes ráno sme odhalili prípravy útoku Hizballáhu na Izrael. Po konzultácii s ministrom obrany a náčelníkom generálneho štábu sme dali pokyn armáde, aby konala proaktívne a túto hrozbu odvrátila,“ povedal v nedeľu na rokovaní vlády izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izraelský minister obrany Joav Galant v krajine vyhlásil stav núdze.
Hizballáh už v predchádzajúcich týždňoch a mesiacoch odpaľoval smerom na sever Izraela niekedy aj desiatky rakiet denne. Veľkou otázkou pred odvetou bolo, či sa hnutie chystá zaútočiť aj na Tel Aviv či Haifu. Úder na veľké mestá by bol hodenou rukavicou, potvrdzujúcou, že sa rozhodol ísť cestou výraznej eskalácie.
Obavy sa predbežne nenaplnili. Izraelské úrady už v priebehu dňa zrušili bezpečnostné obmedzenia na severe krajiny a Hizballáh oznámil, že v nedeľu už ďalšie útoky na Izrael neplánuje.„Signalizuje to obnovenie konfliktu nízkej intenzity na hraniciach. Zdá sa, že to tiež znamená záver očakávanej libanonskej eskalácie, ktorá priviedla Blízky východ opäť na pokraj totálnej vojny,“ konštatovala analytička Tamara Qiblawiová pre spravodajský portál CNN.
Aj expert na Blízky východ Julian Borger usudzuje, že ani jedna zo strán sa nezdá byť pripravená na pozemnú vojnu. Pripúšťa však, že aj malá chyba môže mať smrteľné následky.
„Obe strany majú presvedčivé dôvody, aby teraz nešli do vojny. Izrael nemá kapacitu na ďalší front, kým sa mu ešte nepodarilo úplne zlikvidovať Hamas v Gaze, Západný breh je navyše po násilí zo strany izraelských osadníkov na pokraj širšej explózie,“ poznamenal Borger pre denník Guardian.
„Čo sa týka vedenia Hizballáhu, to má v Libanone politické i ekonomické zázemie, ktoré by boli zničené vo vojne s Izraelom. Irán, regionálny patrón hnutia, tiež zjavne nie je pripravený na konflikt a nateraz odložil svoju vlastnú hroziacu reakciu na zabitie politického vodcu Hamasu Ismaila Haníju,“ dodal britský analytik.
Blízkovýchodný spravodajca Českej televízie David Borek tiež nepredpokladá, že by Blízkemu východu bezprostredne hrozilo vypuknutie veľkej regionálnej vojny.
"Stále sme v tom móde, ktoré severné izraelské pohraničie pozná posledných desať mesiacov – teda sporadická, ale nie zanedbateľná úroveň bojov. V takom prípade môžeme titulky trochu zmenšiť, nemusíme tomu venovať takú pozornosť, nie je to plnohodnotná vojna medzi Izraelom a Hizballáhom. Ale zároveň zostáva tá ‚drobná vojna', ktorá tam už desať mesiacov existuje,“ povedal spravodajca ČT.
Zatiaľ čo sľúbenú odpoveď Hizballáhu má Izrael zdanlivo z veľkej časti za sebou, naďalej musí rátať s ďalšou hrozbou: Irán sľúbil pomstu za zabitie šéfa Hamasu Ismaila Haníju minulý mesiac v Teheráne, z ktorého obvinil Izrael, pripomína analytička Qiblawiová. „Zdá sa, že riziko totálneho konfliktu je po nedeľnej prestrelke výrazne nižšie. Iránska hrozba s otvoreným koncom však bude naďalej prispievať k vojne nervov, a región zostane na ostrí noža tak dlho, kým bude trvať vojna v Gaze,“ dodala.