V nedeľu večer mu úrady väzbu predĺžili na 96 hodín. Do stredy budú musieť proti rodákovi z Petrohradu, bývalého Leningradu, vzniesť obvinenie a vziať ho do ďalšej väzby alebo ho prepustiť na slobodu.
Podľa francúzskych médií generálneho riaditeľa Telegramu vo Francúzsku vyšetrujú pre podozrenie zo spoluúčasti na obchodovaní s drogami i s detskou pornografiou, na podpore terorizmu či na kybernetickom šikanovaní. „Libertarián Durov je proti akejkoľvek cenzúre a jeho aplikácia spolupracuje len veľmi okrajovo so súdnymi žiadosťami o zatvorenie účtov a skupín. Mnohí používatelia využívajú túto situáciu: pár minút hľadania na Telegrame stačí na nájdenie skupín predávajúcich drogy alebo falošné papiere, podporujúcich terorizmus alebo propagujúcich podvody s kryptomenami,“ napísal denník Le Monde.
Podobne hodnotí kontroverzné fungovanie Telegramu aj denník Times: „Telegram je divoký západ sociálnych médií, kde je možné takmer všetko. Šifrovaná aplikácia sa pýši tým, že bráni slobodu a súkromie svojich používateľov. Pod jej ochranným dáždnikom sa ale zhromažďujú teroristi, extrémisti a obchodníci s drogami.“
Čítajte viac V Moskve protestujú proti obmedzeniu slobody internetu tisíce ľudí
Durovova firma podobné obvinenia odmieta. „Telegram dodržiava zákony EÚ vrátane zákona o digitálnych službách – jeho moderovanie je v súlade s priemyselnými normami a neustále sa zlepšuje,“ napísala firma na svojom telegramovom účte. „Generálny riaditeľ spoločnosti Telegram Pavel Durov nemá čo skrývať a často cestuje po Európe. Je absurdné tvrdiť, že platforma alebo jej majiteľ sú zodpovední za zneužívanie tejto platformy,“ dodala vo vyhlásení.
Z Ruska utiekol
Zatknutie znamená šokujúci zvrat v závratnej kariére jednej z najvplyvnejších svetových technologických ikon.
Durov dostal prezývku ruský Mark Zuckerberg po tom, čo v roku 2007 v rodnom Leningrade, dnešnom Petrohrade, ako dvadsaťdvaročný spoluzakladal VKontakte (VK). Najúspešnejšia sieť sociálnych médií v Rusku svojou popularitou vážne konkurovala aj Zuckerbergovmu Facebooku.
Z Ruska Durov utiekol v roku 2014 po tom, čo odmietol splniť požiadavky Kremľa na prístup k údajom ukrajinských používateľov protestujúcich proti vtedajšej proruskej vláde v Kyjeve i výzvu na zatvorenie opozičných skupín na sociálnej sieti. Z VK sa stiahol (dnes sieti šéfuje Vladimir Kirijenko, syn zástupcu vedúceho kremeľskej administratívy a bývalého ruského premiéra Sergeja Kirijenka) a začal sa venovať ešte úspešnejšiemu projektu – aplikácii Telegramu, ktorú založil so svojím bratom Nikolajom v roku 2013.
Spočiatku bol Telegram podobný iným aplikáciám na odosielanie správ. Vyvinul sa však na mohutnú sociálnu sieť, kde sa užívatelia popri vzájomnej komunikácii môžu pripojiť ku skupinám až 200-tisíc ľudí a vytvárať vysielacie kanály, ktoré môžu ostatní sledovať a zanechávať na nich komentáre.
S 950 miliónmi aktívnych používateľov sa Telegram stal hlavným zdrojom informácií – a dezinformácií – o ruskej invázii na Ukrajinu. Aplikáciu používa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj najväčší jastrabi z okolia Kremľa. Je to tiež jedno z mála miest, kde môžu Rusi získať nefiltrované informácie o vojne po tom, čo Kremeľ zakázal používanie Facebooku, Twitteru i Instagramu a začal spomaľovať YouTube i WhatsApp.
Foto: Profimedia
Útok na slobodu slova?
Paradoxne, zadržanie šéfa Telegramu ostro kritizovali ako útok na slobodu slova rovnako odporcovia i stúpenci Kremľa.
Telegramu sa zastala napríklad Julia Mendelová, bývalá hovorkyňa Zelenského. Spomenula, ako sa svojho času zúčastnila na neverejnom stretnutí prezidenta s Durovom.
„Bol dosť opatrný, pretože neustále musel odolávať pokusom politikov vyvíjať nátlak na Telegram. V tom čase úplne odmietal akékoľvek pokusy o reguláciu kanálov Telegramu,“ napísala Mendelová. Priznala, že na Telegrame je podľa nej v súčasnosti najväčší informačný chaos zo všetkých sociálnych médií. „Stal sa však aj najväčším zdrojom informácií na Ukrajine. Práve z neho Ukrajinci získavajú väčšinu správ,“ dodala s tým, že „prípad Durova je vážnou výzvou, ktorej čelia všetci na svete – Ako dnes nájsť rovnováhu medzi obmedzovaním otvorene nebezpečných informácií a slobodou prejavu v sociálnych médiách“.
Do diskusie o plusoch a mínusoch Durova sa zapojili aj investigatívec Christo Grozev zo skupiny Bellingcat, či profesor politológie Vladimir Pastuchov.
„Bohužiaľ, jeho odmietnutie spolupracovať s FSB [Federálnou bezpečnostnou službou] na potláčaní slobody prejavu bol úplne neutralizovaný jeho odmietnutím spolupracovať s inými [spravodajskými agentúrami] na zastavení zneužívania Telegramu na nekalé účely,“ napísal Grozev na bývalom Twitteri.
Profesor Pastuchov je k Durevovi zhovievavajši, ale aj on na Telegrame napísal, že „život presvedčivo dokázal, že slobodu slova dokážu v prvom rade využiť tí, ktorí na slobode nemajú miesto“.
Ruská vláda, ktorá Durova sama vydurila do exilu, a v roku 2018 sa Telegram bezúspešne pokúšala zrušiť pod zámienkou, že poskytuje priestor teroristom a extrémistom, tiež protestovala proti jeho zatknutiu.
„Myslel si, že jeho najväčšie problémy sú v Rusku a odišiel,“ napísal exprezident Dmitrij Medvedev na svojom telegramovom kanáli. Spomenul svoje niekdajšie stretnutie s technologickým mágom, ktorého sa opýtal, prečo nechce spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri závažných trestných činoch. „Je to môj principiálny postoj,“ reprodukoval odpoveď Durova Medvedev a uštipačne dodal: „Chcel byť geniálnym ,svetoobčanom', žiť skvele bez vlasti… Prepočítal sa. Pre našich spoločných nepriateľov je stále Rus – nepredvídateľný a nebezpečný, inej krvi.“
V Baku naraz s Putinom
Durov sa usadil v Dubaji, kde sídli aj Telegram. Popri ruskom a francúzskom občianstve má aj pas Spojených arabských emirátov a dokonca aj karibského miništátu Svätého Krištofa a Nevisu.
Svoje bohatstvo, ktoré sa odhaduje na vyše 15 miliárd eur, si mohol aj naďalej pokojne užívať v najluxusnejších letoviskách sveta. Prečo sa však rozhodol prísť do Paríža, keď podľa zdrojov televízie TF1 vedel, že je hľadaný a dlhodobo sa vyhýbal návšteve Francúzska? „Nerozumejú, prečo prišiel,“ tlmočila rozpaky svojich zdrojov francúzska televízia.
„Objavili sa špekulácie, že Durovovo zatknutie súvisí s jeho najnovšou cestou do Baku v Azerbajdžane, kde sa údajne minulý týždeň počas štátnej návštevy pokúsil stretnúť s Vladimirom Putinom,“ napísal magazín Spectator.
„V posledných týždňoch začal Kremeľ potláčať prístup k YouTube a WhatsApp v Rusku v dôsledku ukrajinského vpádu do Kurska. Existujú úvahy, že Durov sa možno pokúšal presvedčiť Putina, aby nechal Telegram na pokoji – ale ruský vodca sa s ním odmietol stretnúť. Skutočnosť, že Durov letel z Baku do Paríža vo svojom súkromnom lietadle, vediac, že Francúzi majú naňho dlhodobo zatykač, je jednou z nezodpovedaných záhad tohto príbehu,“ dodal britský týždenník.
Nad príčinami Durovovho príletu do Paríža špekuluje aj Vadym Denysenko, expert kyjevského Inštitútu pre budúcnosť. „Durov vedel, že je na zozname hľadaných osôb a odišiel do Paríža. Takže to vyzerá ako vedomé odovzdanie sa do rúk spravodlivosti. Alebo ho niekto presvedčil, že sa nič nestane a všetko bude v poriadku,“ cituje svojho kolegu šéf inštitútu Anton Heraščenko.
Denysenko priznáva, že zatiaľ nie sú jasné možné motívy Durova, ak sa skutočne rozhodol vzdať. „Existujú dve možnosti. Prvá: ruská hra, hoci Durov v nej vyzerá ako kamikadze. Druhá možnosť je jeho vedomá spolupráca so Západom proti Rusom. Samozrejme, kým nepochopíme jeho motiváciu, sú to všetko len dohady,“ pripustil s tým, že ak sa aj Durovovi v Baku nepodarilo hovoriť s Putinom, mohol sa stretnúť s niekým z ruskej delegácie, na základe čoho sa rozhodol odísť do Paríža.
„Zatknutie Durova môže mať podobný vplyv ako prelomenie kódu Enigmy Britmi počas 2. svetovej vojny,“ netají svoje nádeje Heraščenko a pripomína, že Telegram je dôležitým komunikačným prostriedkom ruskej armády. „Všetky ich správy by sa mohli dostať do rúk Západu,“ špekuluje na bývalom Twitteri a pripúšťa, že by tak mohla byť odhalená aj ruská špionážna sieť v Európe.