Kretschmer v rozhovore pripomenul, že jeho postoj nie je žiadna novinka. „Od začiatku som jasne vystupoval proti dodávkam zbraní a obhajoval som diplomatické iniciatívy,“ vyhlásil politik z CDU. No jeho prístup k vojne odráža aj to, ako sa na ruskú agresiu pozerajú obyvatelia Saska.
V tejto nemeckej spolkovej krajine sa 1. septembra konajú voľby. Podľa prieskumov verejnej mienky ich vyhrá buď CDU, alebo krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Podpora oboch týchto strán sa pohybuje okolo 30 percent. Odmietavý postoj k vojenskej pomoci pre Ukrajinu má aj ľavicovo populistická Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá by mohla dostať okolo 15 percent hlasov. Je to teda 75 percent voličov pre subjekty či politikov, ktorí nechcú, aby Berlín dodával zbrane Kyjevu. A najmä AfD je otvorene proruská.
Podobne vyzerá situácia v Durínsku a Brandenbursku. Rovnako ako v prípade Saska sú to spolkové krajiny na východe Nemecka a ich obyvatelia tiež pôjdu k volebným urnám. Výskumy ukazujú, že v Durínsku, kde sa bude hlasovať 1. septembra, majú AfD a BSW spolu približne 50-percentnú podporu. V Brandebursku, kde budú voľby 22. septembra, asi 45-percentnú.
Portál Euractiv tento vývoj zhodnotil tak, že vojna na Ukrajine je v týchto voľbách pre Nemcov dominantnou témou, napriek tomu, že by výsledky hlasovania mali mať len malý vplyv na nemeckú zahraničnú politiku.
Varovanie pre Ukrajinu?
Je to však naozaj tak alebo predsa len môže hlasovanie na úrovni spolkových krajín niečo zmeniť? Expert na nemeckú politiku Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity vo Washingtone predpokladá, že vláda v Berlíne bude Kyjev naďalej podporovať bez ohľadu na to, ako dopadnú voľby na východe krajiny.
„Naozaj si nemyslím, že by to mohlo mať vplyv na nemeckú zahraničnú politiku, najmä čo sa týka Ukrajiny. Musíme však počkať a uvidíme, ako sa bude vyvíjať vpád na ruské územie. Ak bude Rusko pokračovať v postupe na východe Ukrajiny, je pravdepodobnejšie, že sa dočkáme rokovaní. No keď si Ukrajinci pripíšu úspechy, nikto ich v krátkodobom či strednodobom horizonte nebude tlačiť do rozhovorov. Samozrejme, ak v USA vyhrá prezidentské voľby Donald Trump, všetko môže byť inak,“ reagoval pre Pravdu Langenbacher.
Nemecký politológ a autor knihy Ako padajú tyrani Marcel Dirsus vraví, že v podstate všetky tradičné politické strany v krajine chcú naďalej poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine. No, samozrejme, politici vnímajú nálady verejnosti, a to môže byť pre Kyjev problém. „Neznamená to, že by sa kurz federálnej vlády naraz zmenil. Keď však AfD a BSW budú v krajinských voľbách dosahovať dobré výsledky, nedá sa vylúčiť, že ostatné strany budú prehodnocovať svoje postoje k Ukrajine,“ varoval pre Pravdu Dirsus.
Na možnosť takého vývoja upozornila aj politologička Sarah Wagnerová z Queen’s University v Belfaste. „Politika na štátnej úrovni priamo neovplyvňuje zahraničnopolitické pozície federálnej vlády, ale zohráva významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky. Otázka Ukrajiny je obzvlášť dôležitá pre voličov AfD a BSW, ktorí vo veľkej miere nesúhlasia s prístupom vlády k vojne. BSW sa napríklad dôrazne zasadzuje za ukončenie sankcií proti Rusku, pričom tvrdí, že by to vraj viedlo k stabilnejším dodávkam energie. Je to niečo, čo oslovuje voličov, ktorí čelia ekonomickým ťažkostiam. Okrem toho podpora pre ukrajinských utečencov neustále klesá, čo AfD a BSW využívajú, a preto sa vojna stala ústrednou témou kampaní týchto strán,“ vysvetlila Wagnerová.
Podľa Dirsusa je kresťanský premiér Kretschmer príkladom toho, že aj v tradičných stranách sú ľudia, ktorí majú bližšie k Moskve ako ku Kyjevu. „Premiér Saska má z minulosti fotku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Väčším problémom však je, že sa môže stať, že v časti východného Nemecka sa ani nebude dať vládnuť, keď budú AfD a BSW posilňovať svoje pozície. Je teda možné, že smerujeme ku chaosu. A keby chcela CDU spolupracovať s Alternatívou pre Nemecko, asi by ju to vnútorne rozložilo. Takže už nezostávajú žiadne dobré možnosti,“ myslí si Dirsus.
Čítajte viac Nemecká politička: NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že dokáže reagovať aj vojensky
Koalícia sa háda
V súvislosti s pomocou Ukrajine v posledných týždňoch v Nemecku rezonuje aj rozhodnutie, že Berlín v budúcoročnom rozpočte nájde pre podporu Kyjeva štyri miliardy eur. Sú to peniaze, ktoré vláda sľubovala už skôr, ale predpokladalo sa, že pomoc navýši. Podľa ministra financií a šéfa liberálov Christiana Lindnera by mali byť zdrojom ďalších prostriedkov pre Ukrajinu zmrazené ruské aktíva. Mechanizmus ich využitia však zatiaľ nie je jasný.
„Spôsob, akým vláda oznámila výšku pomoci, je ukážkou jej nekompetentnosti. Podľa mňa to však nesúvisí s tým, že sa budú konať krajinské voľby. Koalícia SPD, Zelení a FDP má celkovo problémy. Strany sa hádajú a nevedia sa zhodnúť na efektívnej politike,“ ozrejmil Dirsus.
Kancelár Scholz v reakcii na kritiku uviedol, že Nemecko bude Ukrajine pomáhať, kým to bude potrebné, a že Berlín je najväčším európskym podporovateľom Kyjeva.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
