„Je to pravdepodobne prvý prípad, keď po druhý raz zverbovaný trest uniká odpykaniu trestu odoslaním na bojisko,“ napísal spravodajský kanál Ostorožno, novosti s odvolaním sa na list riaditeľa trestaneckej kolónie. Ten pozostalých po zavraždenej penzistke informoval o oslobodení jej vraha, ktorý mal podľa verdiktu vyjsť na slobodu až v roku 2046.
Teraz 29-ročného Ivana Rossomachina pôvodne odsúdili v roku 2020 za vraždu na 14 rokov za mrežami. Z väznice vyšiel po dvoch rokoch krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, pretože sa pridal k súkromnej žoldnierskej armáde zvanej Vagnerova skupina. Vlani na jar sa vrátil do rodnej dediny v Kirovskej oblasti na severe európskeho Ruska, kde budil strach a hrôzu.
Čítajte aj Omilostení zločinci páchajú v Rusku zverstvá. Brutálne vraždy a znásilnenia veteránov z frontu otriasli krajinou
„Vaňka ide, v jednej ruke má pivo, v druhej vidly, sekeru, nôž. Ide a reve: 'Všetkých zabijem, podrežem celú rodinu! 'Po nociach nespíme,“ oznámila miestnej televízii jedna z dedín. Šéf miestneho podniku sa obrátil na políciu, pretože ľudia sa báli ísť do práce. Policajný náčelník sľúbil, že policajná hliadka bude nepretržite strážiť obec, no niekoľko dní po zverejnení reportáže Rossomachina zadržali pre podozrenie z vraždy dôchodkyne.
Tento rok v apríli ho súd v Kirove na severe európskeho Ruska poslal na 22 rokov za mreže za to, že znásilnil a mimoriadne kruto zavraždil 85-ročnú ženu. Kauza vyvolala mimoriadnu pozornosť, pretože sa stala jedným z prvých známych prípadov „recidívy“, keď sa zločinu znovu dopustil niekdajší trestanec omilostený prezidentom Vladimirom Putinom po zverbovaní do vojny proti Ukrajine.
Pôvodne trestanca do vojny verbovala vo väzeniach len Vagnerova skupina, v súčasnosti tak robí aj ministerstvo obrany.
Server BBC v apríli písal, že väzni verbovaní ruskými úradmi do bojov na Ukrajine prežívajú na fronte ešte kratší čas, ako tomu bolo u trestanov pôsobiacich v radoch Vagnerovej skupiny. Vyskytujú sa aj prípady, keď väzni zomierajú v prvých dvoch týždňoch po odchode z nápravného zariadenia, čo svedčí o tom, že sa im nedostalo ani základného výcviku.
V časoch, keď na Ukrajinu posielala trestanca Vagnerova skupina Jevgenija Prigožina, ktorý zahynul pri záhadnej leteckej katastrofe krátko po vzbure proti Moskve, absolvovali väzni dva týždne výcviku a päť a pol mesiaca v prednej línii. Potom nasledovalo prepustenie na slobodu. Na to ale v mnohých prípadoch nedošlo. Polovica vagnerovcov, ktorých úmrtie sa podarilo BBC zdokumentovať, zomrela do troch mesiacov od podpísania zmluvy.
Čítajte aj Umučil jej dcéru. Putin ho za účasť vo vojne omilostil, zistila zúfalá matka. Vykúpil sa krvou, vysvetlil Kremeľ
Väzni zregrutovaní ministerstvom obrany do trestaneckých oddielov zvaných Štorm-Z mali v zdokumentovaných prípadoch ešte menšiu výdrž. Polovica všetkých padlých zomrela počas prvých ôsmich týždňov na fronte.