Po stretnutiach s lídrami politických strán Macron informoval, že odmieta vznik vlády, ktorá by bola založená len na zástupcoch Nového ľudového frontu. (Tvoria ju krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko, komunisti, socialisti a zelení.) Prezident zdôvodnil svoje rozhodnutie nevyhnutnosťou inštitucionálnej stability. Ide o to, že Nový ľudový front síce vyhral voľby, ale chýba mu parlamentná väčšina, pričom žiadna iná politická strana s ním nemieni vytvoriť koaličnú vládu.
Šéf Elyzejského paláca hneď po voľbách dával najavo, že nemá zmysel zostaviť vládu, ktorej by poslanci veľmi rýchlo vyslovili nedôveru. „Macron teraz neprekvapil, keď zatvoril dvere Národnému ľudovému frontu," poznamenali noviny Le Monde. Čo on považuje za normálne, naopak, to vníma Nepoddajné Francúzsko ako úder dýkou do chrbta demokracie. „Prezident vytvoril mimoriadne vážnu situáciu. Odpoveď musí byť rýchla a silná. Predložíme návrh na jeho odvolanie z funkcie," napísal na sociálnej sieti X líder tejto krajne ľavicovej strany Jean-Luc Mélenchon. Predstavitelia Národného ľudového frontu sa zhodujú, že Macron porušuje ústavu nečinnosťou pri vymenovaní nového premiéra.
Prezident oznámil svoje rozhodnutie v tlačovej správe. „Toto komuniké je hanba. Je to nebezpečná nezodpovednosť," uviedla na sieti X šéfka zelených Marine Tondelierová. „Nedovolíme, aby sa nerešpektovala vôľa ľudu," pridala sa na rovnakej sociálnej platforme Mathilde Panotová, poslankyňa Nepoddajného Francúzska, ktorá tiež podporuje odvolanie hlavy štátu. Predstavitelia víťazného politického zoskupenia dokonca hovoria, že Macron sa správa ako monarcha, ktorý nerešpektuje výsledky volieb, čo podľa nich fakticky znamená pokus o prevrat proti demokratickým tradíciám.
Národný ľudový front navrhol na čelo vlády Luciu Castetsovú, ktorá doteraz pôsobila ako šéfka finančného odboru na radnici v Paríži. Zhoduje sa s programom, ktorý presadzuje Mélenchon; jeho viaceré body sú kontroverzné, respektíve nepriechodné, keby o nich mali hlasovať poslanci. Macron vo svojom komuniké poukázal na to, že prípadnej vláde Castetsovej by v dolnej komore parlamentu okamžite vyslovili nedôveru. Jednak pre jej zloženie, jednak pre jej program.
Mélenchon chce napríklad zrušiť dôchodkovú reformu, ktorú zaviedla Macronova vláda, čo by znamenalo, že Francúzi by zase odchádzali do penzie skôr (bola by to záťaž pre verejné financie). Počíta tiež s drastickým zdanením najbohatších. Čo sa týka imigrantov, je k nim ústretový: dokonca by rád zriadil inštitút klimatického utečenca, čiže azyl by mohli získať aj cudzinci, ktorí uvedú ako dôvod svojho odchodu z vlasti napríklad výrazné otepľovanie.
Čítajte viac Milosrdná smrť? Cirkev sa hnevá na Macrona, dáva mu školenie z hodnoty života
Nie je jasné, ako chce Macron vyjsť zo slepej uličky, ktorá vznikla po parlamentných voľbách. Hlavný podiel zodpovednosti však leží na pleciach politických strán, pretože nie sú ochotné urobiť kompromisy, ktoré by viedli k zostaveniu vlády opierajúcej sa o väčšinu hlasov v dolnej komore parlamentu. Národný ľudový front má 193 mandátov, Macronov centristický tábor ich získal 165, krajne pravicové Národné združenie má 143 poslancov a umiernená pravica disponuje 55 hlasmi. Prezident odmieta vypísať nové voľby, takže cesta k vytvoreniu funkčnej vlády vedie jedine cez veľké ústupky.