920. deň: Prezident Stubb: Putin zásadne zlyhal vo všetkých svojich cieľoch

Čítajte viac 919. deň: Ukrajinci žiadajú Mongolov: Zatknite Putina. EÚ chce vycvičiť 75-tisíc Ukrajincov

21:40 Ukrajinské pozemné sily tvrdia, že Rusi vymazávajú z povrchu Zeme svoje vlastné mesto Sudža v Kurskej oblasti. Sudža je teraz pod kontrolou ukrajinskej armády. Rusi naň vraj útočia riadenými leteckými bombami, dronmi i delostrelectvom, zrejme v snahe zlikvidovať ukrajinských vojakov.

21:00 Holandský minister obrany Ruben Brekelmans oznámil, že Holandsko poskytne Ukrajine 28 obojživelných pásových obrnených vozidiel Viking Bandvagn S10.

18:45 Dvaja ľudia zahynuli a desiati vrátane detí utrpeli v sobotu zranenia pri ruskom bombovom útoku v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ďalších najmenej päť ľudí tiež v sobotu zahynulo pri ruskom ostreľovaní mesta Časiv Jar vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, oznámili tamojší oblastní gubernátori.

Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova zaútočili ruské sily na obec Čerkaska Lozova riadenými bombami a pri útoku poškodili obytnú budovu. „Dve ženy zahynuli. Jednu vytiahli zo sutín a druhá zomrela v sanitke,“ uviedol Synehubov s tým, že zranenia utrpeli aj dve deti.

Mestečká a obce v pohraničnej Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sú často vystavované ostreľovaniu a útokom ruských síl od začiatku invázie vo februári 2024. Pri podobnom piatkovom útoku na bytový dom zahynulo v oblastnej metropole Charkov sedem ľudí a takmer sto ich utrpelo zranenia.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že ruské ostreľovanie mesta Časiv Jar si v sobotu vyžiadalo najmenej päť obetí na životoch. Pri ostreľovaní bola pritom podľa neho zasiahnutá výšková budova a rodinný dom. Obeťami sú podľa jeho slov muži vo veku od 24 do 38 rokov.

Filaškin zároveň vyzval obyvateľov, ktorí sa stále nachádzajú v tomto meste na frontovej línii, aby odišli. „Normálny život v Časiv Jare nie už viac ako dva roky možný,“ uviedol Filaškin na sociálnej sieti Telegram.

16:55 Prijatie krajín západného Balkánu do Európskej únie je minimálne rovnako strategicky dôležité, ako vstup Ukrajiny, Moldavska či Gruzínska. Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedol fínsky prezident Alexander Stubb. Tvrdí, že po ruskej invázii na Ukrajinu niektoré štáty, ktoré boli proti rozšíreniu EÚ, zmenili názor.

Podľa Stubba mal Putin za cieľ rusifikovať Ukrajinu. Ďalším bolo to, aby sa Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) nepriblížila jeho hraniciam, a tretím bolo rozdeliť euroatlantické partnerstvo. „Myslím si, že vo všetkých týchto cieľoch zásadne zlyhal,“ uviedol Stubb. Ukrajina podľa neho už teraz vyhrala bitku týkajúcu sa ukrajinskej identity, nezávislosti a jej pozície vo svete.

16:40 Prezident SR Peter Pellegrini dosiaľ nepovolil službu Slovákov v ukrajinskej armáde, uviedol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„Prezident od začiatku svojho mandátu dostal celkovo štyri žiadosti slovenských občanov o povolenie výkonu vojenskej služby v cudzom vojsku. Všetky žiadosti boli do ozbrojených síl Ukrajiny a vo všetkých prípadoch prezident SR službu nepovolil,“ priblížil odbor komunikácie.

Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny vo februári 2022 na Ukrajine vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta“, aby prišli bojovať po boku Ukrajincov.

16:35 Kyjev musí dostať všetko, čo potrebuje na svoju obranu, na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedla dánska premiérka Mette Frederiksenová. „Myslím, že musíme skončiť s debatami o obmedzeniach vo využití zbraní. Samozrejme, všetko musí byť v súlade s medzinárodným právom,“ poznamenala.

Podľa Frederiksenovej neexistuje iná možnosť, než že Ukrajina vojnu vyhrá. „Ak zvíťazí Rusko, všetci prehráme. Nielen v Európe, ale celosvetovo,“ doplnila. Za chybu označila nedostatočnú reakciu už na ruskú anexiu Krymu v roku 2014.

Frederiksenová ďalej vyhlásila, že súhlasí s tým, čo hovorili či hovoria americkí prezidenti Barack Obama, Donald Trump či Joe Biden, teda že Európa musí plniť svoju úlohu a robiť viac v zabezpečení vlastnej obrany a v politike odstrašenia.

Európska únia je podľa Frederiksenovej teraz silnejšia ako pred pandémiou COVID-19, obdobím vysokej inflácie či vojnou na Ukrajine. Za zásadnú považuje jednotu bloku, ktorú však v otázke podpory Ukrajiny narúša Maďarsko. „Keby to bolo 12 proti 15, to by bol veľký problém pre nás všetkých. Ale nie je to tak, je to 26 ku jednej, respektíve jeden proti zvyšku Európy,“ uviedla a podotkla, že Únia doteraz bola schopná sa s takouto situáciou vysporiadať.

15:40 Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo v sobotu piatkový ukrajinský útok na ruské mesto Belgorod, pri ktorom zomrelo päť ľudí.

„Opäť vyzývame všetky zodpovedné vlády a relevantné medzinárodné štruktúry, aby dôrazne odsúdili tento brutálny teroristický útok a verejne sa dištancovali od kyjevského režimu a jeho západných poručníkov, ktorí páchajú takéto zločiny,“ uviedol ruské ministerstvo.

Zároveň dodalo, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine bude pokračovať, kým nebudú dosiahnuté všetky jej ciele vrátane „demilitarizácie a denacifikácie“ Ukrajiny.

Podľa gubernátora ruskej Belgorodskej oblasti si piatkový útok vyžiadal päť mŕtvych a 37 zranených, pričom do nemocnice bolo prevezených aj sedem detí. Mesto Belgorod je vzdialené len asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) už oznámil, že začal vyšetrovanie piatkového ukrajinského útoku.

Ruské úrady v sobotu tiež hlásili, že počas ukrajinského ostreľovania pohraničného mesta Šebekino v Belgorodskej oblasti utrpela zranenia jedna žena.

Ukrajina podniká v posledných mesiacoch často útoky na Belgorodskú oblasť a iné ruské pohraničné regióny, pričom začiatkom augusta ukrajinské sily prenikli aj do susednej ruskej Kurskej oblasti.

Ukrajina aj Rusko popierajú, že by počas vojny, ktorá začala inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, zámerne útočili na civilistov, pripomína Reuters.

15:30 "V NATO nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým,“ povedal pre Pravdu Mircea Geoana, zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga. Rozhovor s ním vznikol na konferencii GLOBSEC v Prahe.

Čítajte viac Budú krajiny NATO zostreľovať ruské rakety zo svojho územia? Odpovedá zástupca šéfa NATO

13:30 Ruské sily dobyli obec Kirove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámilo v sobotu ruské ministerstvo obrany.

Ruský rezort vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že jeho sily „oslobodili“ východoukrajinskú obec Kirove a pokračujú v postupe hlbšie do obrany protivníka.

Ministerstvo pritom aj v piatok hlásilo dobytie niekoľkých obcí v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Donecká a Luhanská oblasť patria pritom medzi štyri ukrajinské oblasti, ktoré Rusko anektovalo po sporných referendách na jeseň 2022 aj napriek tomu, že nad nimi nemalo plnú kontrolu. Ukrajina aj Západ túto anexiu odsúdili ako protiprávnu.

Ruské sily v poslednom čase hlásili dobytie viacerých obcí na východe Ukrajiny. Deje sa tak pritom v čase, keď sa zároveň ukrajinská armáda snaží dobývať územie v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti, do ktorej ukrajinské sily prenikli začiatkom augusta.

12:05 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu zostrelila 24 z 52 ruských dronov, ďalších 25 sa ich zrútilo samo, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské letectvo. Agentúra TASS zase s odvolaním sa na ruskú armádu informovala o zničení 48 ukrajinských bezpilotných lietadiel a niekoľkých rakiet.

Ukrajinské letectvo tiež uviedlo, že sa útokom dronov bránilo nad ôsmimi oblasťami a že tri ruské drony nakoniec z územia východoeurópskej krajiny, ktorá už dva a pol roka čelí ruskej agresii, zamierili nad Rusko či Bielorusko. Zatiaľ nie sú informácie o tom, že by pri ruských útokoch bol niekto zranený.

Varovanie pred útokmi zo vzduchu počas noci platilo štyri hodiny aj v Kyjeve, ktorý čelil už štvrtému útoku dronov v tomto týždni.

Ruské ministerstvo obrany vydalo správu aj k bojom v ukrajinskej Doneckej oblasti, kde sa jeho silám vraj podarilo získať kontrolu nad osadou Pivnične.

10:25 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 614 950 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 360 vojakov, osem tankov, 14 bojových obrnených vozidiel, 42 delostreleckých systémov a 62 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 582 tankov, 16 736 bojových obrnených vozidiel, 23 825 vozidiel a autocisterien, 17 614 delostre­leckých systémov, 1 176 odpaľovacích raketových systémov, 940 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 14 471 dronov, 2 557 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 977 kusov špeciálnej techniky.

9:50 Pri piatkovom útoku Rusov na ukrajinské mesto Charkov prišlo o život najmenej sedem civilistov a 77 utrpelo zranenia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, medzi zranenými je aj 18 detí. Ruská armáda zaútočila modifikovanými kĺzavými bombami UMPB D-30.

„Počet obetí ruského útoku na Charkov sa zvýšil na sedem, vrátane jedného dieťaťa vo veku asi 15 rokov. Sedemdesiatsedem ľudí vrátane 18 detí bolo zranených. Informácie o obetiach a obetiach sa zisťujú,“ uviedla v piatok večer na Telegrame štátna pohotovostná služba.

8:45 Predstavitelia Ukrajiny vrátane ministerky hospodárstva Julie Svyrydenkovej, ministra obrany Rustema Umerova a vedúceho kancelárie prezidenta Andrija Jermaka začali v piatok návštevu vo Washingtone. Informovala o tom ukrajinská prezidentská kancelária.

Podľa vyhlásenia oboznámil Jermak a Umerov ministra obrany Spojených štátov Lloyda Austina s aktuálnou situáciou na bojisku Ukrajiny. „Rusko tento týždeň zasiahlo Ukrajinu vyše 400 raketami rôzneho typu a bezpilotnými lietadlami,“ uviedla prezidentská kancelária. „Ukrajina musí posilniť protivzdušnú obranu, aby ochránila ľudí a kritickú infraštruktúru,“ dodala kancelária. Jermak na stretnutí povedal, že pre Ukrajinu je dôležité, aby čo najskôr dostala zbrane z vojenských balíkov pomoci, ktoré už boli oznámené.

Americká vláda má v úmysle aj naďalej posilňovať protivzdušnú obranu Ukrajiny, potvrdil Austin v Pentagone počas rozhovorov s Umerovom. Podľa jeho slov plánujú Spojené štáty hájiť aj ďalšie rozšírenie protivzdušnej obrany Kyjeva na stretnutí neformálnej skupiny vedenej USA s názvom Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny (UDCG).

USA a ich spojenci budú Kyjevu zároveň naďalej poskytovať kľúčové vybavenie, ktoré Ukrajina potrebuje na obranu proti ruskej invázii, uviedol Austin. Diskusia sa sústredila aj na výrobu zbraní na Ukrajine. Umerov poznamenal, že Ukrajina založila stovky nových zbrojárskych spoločností a v súčasnosti môže rýchlo vyrábať vysokokvalitné zbrane.

Televízia CNN s odvolaním sa na ukrajinského predstaviteľa už skôr informovala, že Kyjev počas návštevy Washingtonu plánuje predložiť vláde USA aj zoznam potenciálnych cieľov v Rusku. Spojené štáty zatiaľ obmedzili použitie svojich zbraní proti Rusku na odrazenie moskovskej ofenzívy pri meste Charkov.

8:30 Ruský prezident Vladimir Putin zagratuloval bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi k 70. narodeninám a udelil mu najvyššie štátne vyznamenanie. Oznámil to v piatok Kremeľ.

Putin udelil Lukašenkovi Rád svätého Andreja za jeho úlohu pri posilňovaní strategického partnerstva medzi Ruskom a Bieloruskom, uviedol Kremeľ.

„Úprimne si vážim naše dobré priateľské vzťahy, ktoré plne prešli skúškou časom. Samozrejme, verím, že spoločným úsilím budeme naďalej robiť všetko pre posilňovanie plodnej rusko-bieloruskej spolupráce,“ uviedol Putin v gratulačnom telegrame adresovanom bieloruskému lídrovi.

Čítajte viac Zavlečie Lukašenko Bielorusov do vojny proti Ukrajine? Putina by asi potešil, ale mohlo by sa mu to veľmi vypomstiť

Lukašenko je považovaný za posledného európskeho diktátora, pričom v Bielorusku vládne železnou rukou už 30 rokov, píše DPA. Bielorusko je vzhľadom na európske a americké sankcie ekonomicky závislé od Ruska. Lukašenko je pritom v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine ruským spojencom a Rusku umožnil využiť pri spustení invázie na Ukrajinu aj územie Bieloruska.

Putin v minulosti opísal Lukašenka ako múdreho politika, ktorý robí v ťažkých situáciách prezieravé rozhodnutia.

Nositeľom najvyššieho ruského vyznamenania, Rádu svätého Andreja, je okrem Lukašenka aj čínsky prezident Si Ťin-pching a nedávno sa ním stal i indický premiér Naréndra Módí.

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal šéfa vzdušných síl Mykolu Oleščuka v piatok, niekoľko dní po havárii bojového lietadla F-16. Dôvody neuviedol, ale môžu súvisieť so zničením lietadla.

Západný predstaviteľ, ktorý bol informovaný o predbežnom vyšetrovaní havárie, uviedol, že existujú „náznaky“, že ‚priateľská paľba‘ z batérie rakiet Patriot mohla zostreliť prúdové lietadlo, hoci mechanické zlyhanie a chyba pilota neboli vylúčené, uviedol americký denník.

Jednou zo zvažovaných verzií pádu lietadla je aj zostrelenie vlastnou protivzdušnou obranou, uviedla tiež ukrajinská redakcia rozhlasovej stanice Hlas Ameriky s odvolaním sa na anonymný zdroj z ukrajinského letectva. K ďalším hypotézam patrí technická závada či chyba pilota.

Stíhačku zostrelila raketa Patriot vinou nedostatočnej koordinácie medzi jednotkami, napísala na sociálnej sieti ukrajinská poslankyňa Marjana Bezuhlová. Poslankyňa je známa ustavičnou kritikou ukrajinskej generality, podotkla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Ukrajina prvýkrát stroje F-16 nasadila do boja tento týždeň, takže zničenie prvého kusu je pre Ukrajinu veľkou ranou. Kyjev sa o dodávku amerických stíhačiek dlho usiloval.

Západní spojenci Ukrajine prisľúbili 80 stíhačiek F-16, ale podľa informácií WSJ ich zatiaľ bolo dodaných šesť. To zodpovedá aj počtu pripravených ukrajinských pilotov, ktorí sú schopní s týmto lietadlom lietať.

7:10 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre nemecký denník Die Welt povedal, že Ukrajina mala plné právo spustiť cezhraničnú ofenzívu v ruskej Kurskej oblasti ako akt sebaobrany, informuje agentúra AFP.

„Ukrajina má právo sa brániť. A podľa medzinárodného práva sa toto právo nekončí na hraniciach,“ poznamenal Stoltenberg v rozhovore, ktorý bol zverejnený v sobotu. Dodal, že „ruskí vojaci, tanky a základne (v Kurskej oblasti) sú podľa medzinárodného práva legitímnymi cieľmi“.

Stoltenberg zároveň poznamenal, že Ukrajina svoju cezhraničnú operáciu dopredu nekonzultovala s NATO a Aliancia v nej nezohrala žiadnu úlohu.

Generálny tajomník NATO tiež privítal záväzok Nemecka zostať najväčším európskym a celosvetovo druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu napriek avizovanému zníženiu pomoci Kyjevu zo strany Berlína v budúcoročnom rozpočte.

Ukrajina spustila rozsiahly cezhraničný útok v Kurskej oblasti 6. augusta. Odvtedy sa jej podarilo obsadiť približne 100 obcí, zatiaľ čo ozbrojené sily Moskvy naďalej postupujú na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa však dostal pod paľbu kritiky zo strany vojakov, zákonodarcov a vojenských analytikov pre rýchly postup ruskej armády na východe Ukrajiny, odkedy Kyjev spustil svoj odvážny vpád do ruskej Kurskej oblasti, uviedol denník Financial Times. Mnohí Ukrajinci oslavovali 6. augusta inváziu svojej armády do Kurska v nádeji, že to prinúti Moskvu presmerovať zdroje na nový front a zmeniť dynamiku vojny v prospech Ukrajiny. Rusko však naďalej postupuje v smere na dôležité strategické mesto Pokrovsk, kde sa odohrávajú podľa ukrajinskej armády najťažšie boje.

Analytici ukrajinského Deep State, ktorí monitorujú pohyby v prvej línii, varovali, že ruské sily postupujú od 6. augusta rýchlejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Jeden z analytikov z Deep State vo Financial Times uviedol, že na východe „vládne úplný chaos“.