Keď sme sa rozprávali koncom februára 2022, povedali ste, že najlepšie, v čo môže Rusko na Ukrajine dúfať, je scenár Afganistanu. Stále si to myslíte alebo nie, a prečo? V tomto momente Ukrajina dosť rýchlo stráca územie v Doneckej oblasti smerom na Pokrovsk.
Musíme uznať, že Rusi relatívne pomaly, ale vytrvalo na Donbase postupujú. Aj keď, samozrejme, cena za to je, že neposlali sily proti ukrajinskému vpádu v oblasti Kurska. Takže sa v istom zmysle dá povedať, že ruský vládca Vladimir Putin urobil túto chladnú kalkuláciu, že mu viac záleží na časti Donbasu. Ale aj keď sa Rusom podarí ovládnuť Pokrovsk, nemyslím si, že budú schopní spustiť túto zimu nejakú inú veľkú ofenzívu. Ich bojové nasadenie už takmer kulminuje, ale ofenzíva ich vyčerpala. Budúci rok by mohol vyzerať inak. Ukrajinci by mohli mať viac munície najmä pre európske a americké úsilie skutočne zvýšiť výrobu delostreleckých nábojov. Možno sa im podarí zvládnuť aj problém nedostatku vojakov, ale to je ešte väčšia výzva ako chýbajúca munícia. No na budúci rok by mohli mať Ukrajinci šancu na protiútok alebo prinajmenšom na oveľa efektívnejšiu obranu. Myslím si však, že v súčasnosti smerujeme k pomerne bizarnému asymetrickému patu. Vojnová línia sa bude naďalej pomaly pohybovať tam a späť. Bol by som prekvapený, keby sa Ukrajincom podarilo na dlhší čas udržať veľkú časť Kurska, ale možno budú kontrolovať niečo z ruského územia. Rusi zase budú okupovať väčšinu Donbasu. Ale nezdá sa, že by Rusi boli schopní dosiahnuť veľké teritoriálne zisky. A preto sa pozornosť presunie na politické udalosti. Uvidíme, ako dopadnú americké voľby a čo bude ďalej s európskou pomocou.
Čo by mohol vpád do Kurska znamenať pre Ukrajincov?
Je veľmi zložité to vyhodnotiť z dvoch dôvodov. Uvidíme, či a kedy táto operácia dosiahne určitú úroveň stability. Môže to byť tak, že Ukrajincov Rusi vyženú s ťažkými stratami, alebo sa stane to, že si skutočne dokážu udržať územie na dlhší čas. To, úprimne povedané, nevieme. A nie sme si ani celkom istí, čo presne zamýšľajú Ukrajinci. Prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí o vytvorení nejakej nárazníkovej zóny. Znamenalo by to, že Ukrajinci by sa chceli v Kursku zdržať dlhšie. No veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexander Syrskyj skôr naznačuje, že akcia je oveľa viac o vyjednávaní a tiež o pokuse prinútiť Rusov, aby presunuli jednotky z donbaského frontu. Je celkom pravdepodobné, že táto debata v skutočnosti odráža rozdiely v názoroch v rámci ukrajinského politického vedenia. Vpád do Kurska bol z vojenského hľadiska v počiatočnom štádiu dramatický úspech. Ukrajinci dokázali využiť svoju rýchlosť, flexibilitu a moment prekvapenia na to, aby sa naozaj dostali pomerne ďaleko. Ale teraz je na mieste otázka, čo ďalej. Áno, Ukrajinci ovládajú časť Kurskej oblasti, strápnili Putina, ale nie je jasné, ako by sa to dalo premeniť na nejaký druh trvalého úspechu. Mám pocit, že celá operácia istým spôsobom súvisela s tým, že ešte pred niekoľkými týždňami sa dalo celkom racionálne predpokladať, že republikán Donald Trump vyhrá americké voľby.
Ako to spolu súvisí?
Vždy sa nakoniec vrátime k politike. Vzhľadom na to, ako Trump naznačuje, že by chcel vojnu vyriešiť, zdá sa, že Ukrajinci chceli na frontovej línii urobiť niečo, čo je pre Putina zložité prijať. A mali určite aj v úmysle pokúsiť sa odtiahnuť ruské jednotky z Donbasu. Preto radšej nasadili v Kursku 10 000 dosť dobre vycvičených vojakov so západným vybavením. Kyjev ich mohol poslať aj na Donbas a určite by sa tam zišli. No vidím to tak, že Ukrajinci chceli Rusov zaskočiť a trochu zmeniť hru Moskvy, ktorá je založená na opotrebovávacej vojne, pretože Rusko má na ňu kapacity, veď má štyrikrát viac obyvateľov. A Kursk je odkaz aj pre Západ, že Kyjev vie stále prísť s niečím novým. Pretože sa objavujú tvrdenia, že situácia je pre Ukrajinu beznádejná a že by bolo dobré čím skôr sa pustiť do rokovaní, lebo Rusko vyhrá, keďže je väčšie. Takéto rozhovory by však určite viedli k výmene kontroly nad ukrajinským územím za mier. Naozaj však presne nevieme, čo Ukrajinci v Kursku zamýšľali a zamýšľajú, preto existuje veľa rôznych spôsobov, ako posúdiť úspech alebo neúspech operácie z vojenského i politického hľadiska.
Akým spôsobom informuje Putinov režim o tom, čo sa deje v Kursku?
Jednoznačne sa to snažil dosť zásadne bagatelizovať. Putin vyhlásil protiteroristickú operáciu, čím chcel naznačiť, že je to len niečo malé, čo sa v skutočnosti veľmi rýchlo skončí. Je však celkom zaujímavé čítať spravodajstvo o tom, čo sa deje. Bulvárnejšie a extrémistickejšie médiá sa zameriavajú na to, aké sú v Kursku hrdinské ruské jednotky, ktoré tam ničia západné zbrane. Je jasné, že to má uspokojiť patriotické potreby spoločnosti. Zároveň to však je informovanie o vojne.
Čítajte viac Budú krajiny NATO zostreľovať ruské rakety zo svojho územia? Odpovedá zástupca šéfa NATO
A to možno Kremeľ ani nechce, však?
Áno, je to irónia. Lebo dianie v Kursku prenáša na vojnu viac pozornosti, hoci to Kremľom kontrolované médiá zľahčujú. V podstate sa to usilujú prezentovať ako nejakú prírodnú katastrofu Ako požiar či povodeň, za ktorú nikto nemôže. A že sa tým Rusi nemusia trápiť, ak vyslovene v Kursku nežijú. Ale režim sa len ťažko môže vyhnúť zložitým otázkam. Tie prichádzajú aj od takzvaných turbonacionalistov, ktorých podpora je pre vládu stále dôležitá. Títo ľudia majú pocit, že Kremeľ v skutočnosti opäť zlyhal a sklamal ľudí, ktorí teraz dokonca krvácajú. Kritika tohto typu je vždy rámcovaná tak, že Rusi sa musia zjednotiť a byť lepší v boji. Ale keď niečo také hovoríte, otvára to otázku, čo sa stane, keď Rusko nedokáže lepšie bojovať. Znamená to, že môže prehrať? Ukrajinský vpád do Kurska viedol k tomu, že ľudia riešia veci, o ktorých už premýšľali, ale nebolo možné o nich skutočne otvorene hovoriť.
Čo to znamená pre Putina?
Ukrajinský vpád bol skutočným šokom a v mnohých smeroch je to chyba Putinovho systému. Kremeľ mal varovania od spravodajských služieb, že Kyjev niečo pripravuje, veď Ukrajinci nemohli zhromaždiť také sily úplne v tajnosti. No ruskí lídri, či už to bol náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, alebo sám Putin, si povedali, že to v skutočnosti nebude veľký problém. Táto nepripravenosť bola spôsobená aj tým, ako režim funguje. V Kursku budoval obranu, ale v oveľa menšej miere, ako požadovali samotní miestni politici. A aj preto, že zákazky dostali spoločnosti, ktoré vlastnia Putinovi ľudia, ale ktorí sa na nich len obohatili. Pre šéfa Kremľa je to trápne, ale myslím si, že zatiaľ to berie tak, že nie je veľký rozdiel medzi tým, či sú Ukrajinci v Kursku týždeň, alebo mesiac. Samozrejme, ak to bude pokračovať, keď to začne vyzerať takmer ako ustálený stav, potom sa ľudia opäť začnú pýtať, čo sa deje. Putinova legitimita bola založená na tom, že obyvateľom ponúkal prosperitu a bezpečnosť. Pre mnohých Rusov však už neplatí, že sa budú mať na budúci rok lepšie ako teraz. Ruská ekonomika nie je v úplne hroznom stave, ale mnohé ukazovatele sú v skutočnosti klamlivé. Pretože to, čo reálne vidíme, je, že veľa peňazí ide do ľudí, ktorí pracujú v továrňach na obranu a podobne, alebo do tých, čo pôjdu bojovať, či rodinám tých, čo zomrú. Ale existujú jasné dôkazy, že aj hospodárstvo je pod tlakom a prehrieva sa. Takže Putin už ľuďom nemôže sľúbiť stabilnú a dlhodobú prosperitu. A čo sa týka bezpečnosti, čoraz viac Rusov sa z vojny vracia v rakvách a časť územia krajiny ovláda iný štát. To, čo sa deje, je skôr dlhodobé oslabovanie Putinovej legitimity. Neznamená to však, že zrazu budeme svedkami nejakého prevratu alebo ľudovej revolúcie.
Tento rozhovor robíme 29. augusta a Slovensko oslavuje osemdesiate výročie Slovenského národného povstania (SNP). Podporil ho Sovietsky zväz a na spomienkovú slávnosť vláda pozvala aj ruského veľvyslanca. Ako riešiť takúto situáciu, keď Rusko vedie brutálnu vojnu proti Ukrajine? Mali by vlády na podobné udalosti verejne pozývať ruských predstaviteľov?
V takýchto situáciách je zložité nájsť správnu rovnováhu. Povedzme si úprimne, nie je len Ukrajina, ktorá je vo vojne s Ruskom, ale v istom zmysle celý západný svet. Putin o tom hovoril vo svojom prejave ku Dňu víťazstva v roku 2023. Nie sme však v konflikte so všetkými Rusmi. Je to približne tak, že asi 25 percent vojnu jednoznačne podporuje, 25 percent je proti nej, a polovica vlastne nevie, čomu má veriť. A v určitom bode Putin padne a aj vojna sa skončí. Budeme si musieť vybudovať vzťah s iným Ruskom. Myslím si, že je jednoznačne správne, keď upozorňujeme na všetky brutality režimu. Okrem toho sme svedkami eskalujúcej kampane ruských tajných služieb, ktorú vidíme v Európe. Jej súčasťou sú sabotáže, kybernetické útoky i atentáty. Na druhej strane môžeme hovoriť aj o tom, čo by sa dalo nazvať základnou historickou zdvorilosťou. Bol to Sovietsky zväz, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri porážke nacizmu. Po prvé, je to pravda. Po druhé, nemáme dôvod, aby sme boli takí malicherní a zlomyseľní ako Putinov režim. A po tretie, a to je najdôležitejšie, obyčajní Rusi sú stále pomerne hrdí na svoju históriu, a najmä na také veci, ako je ich úloha v tom, čo nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. V roku 2022 mi zakázali vstup do Ruska. Ale v roku 2014 som žil v Moskve a po anexii Krymu veľa západných lídrov vyhlásilo, že neprídu na prehliadku ku Dňa víťazstva v Moskve. Bolo to pochopiteľné rozhodnutie, ale ľudia sa ma na to pýtali. Boli skôr smutní ako nahnevaní, lebo mali pocit, že Západ v podstate uráža milióny sovietskych vojnových obetí. Preto si myslím, že by sme mali byť schopní ukázať, že vieme rozlišovať medzi tým, čo sú pozitívne činy z minulosti, a tým, čo sa deje teraz. Na súčasné dianie musíme reagovať. Na veci, ktoré diplomati, špióni a celý ruský štát robia proti našim záujmom. Mali by sme nájsť túto rovnováhu aj preto, že Moskva sa usiluje všetko démonizovať. Hovorím s vami z Británie a zdá sa, že Rusi si myslia, že všetko, čo sa v krajine pokazí, je práca MI6. Musíme ukázať, že sme lepší.
Dá sa teda povedať, že je možné na podujatie ako výročie SNP pozvať ruského veľvyslanca, ale zároveň musí byť jasné, že vláda má kritický postoj k tomu, čo robí Moskva?
Je to naozaj dôležité. Pripomeňme si minulé pozitívne činy. Aj s Rusmi. Ale je to prijateľné vtedy, keď neobchádzame skutočnosť, že Rusko je zapojené nielen do brutálnej vojny na Ukrajine, ale aj do celej série podvratných akcií a sabotáží v Európe. Je to niečo, čo sa nás všetkých týka. Musíme mať na Rusko aj bič, ak mu ponúkame cukor.
Čítajte viac Hlásime sa k odkazu SNP, ale...