V Kyjeve ostro kritizovali postup Ulánbátáru, kam Putin priletel na oficiálnu návštevu. „Je to ťažký úder pre ICC a medzinárodný systém trestného práva. Mongolsko umožnilo obvinenému zločincovi uniknúť spravodlivosti, čím sa podieľa na zodpovednosti za jeho vojnové zločiny," napísal na sociálnej sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Hryhorij Tichyj. Zároveň pohrozil Mongolsku nešpecifikovanými odvetnými opatreniami.
Jednosmernú letenku pre Putina z Ulánbátáru do Haagu, kde má sídlo ICC, si želali aj viacerí ruskí opoziční politici a aktivisti žijúci v exile. „Vyzývame vás, aby ste boli silní v mene mieru, slobody a demokracie," apelovali vo výzve určenej mongolskej vláde.
Čítajte viac Vojak z Iraku: Chápem, keď sa niekto pýta, prečo nie je aj zatykač na Busha
V Moskve si nerobili ťažkú hlavu pred cestou Putina do Ulánbátáru. „S našimi partnermi z Mongolska máme výborné vzťahy. Samozrejme, že všetky aspekty prezidentovej návštevy boli starostlivo pripravené," citovala agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitija Peskova. Keď Putin vystúpil z lietadla, prešiel sa po červenom koberci a vykonal prehliadku čestnej stráže spolu s mongolským prezidentom Uchnágínom Chürelsüchom.
Mongolsko je prvá členská krajina ICC, ktorú šéf Kremľa navštívil odvtedy, čo naňho vydali medzinárodný zatykač. Rímsky štatút súdu, ktorý má na celom svete 124 signatárov, podpísalo v roku 2000 a o dva roky neskôr ho ratifikovalo. Z členstva mu vyplýva povinnosť zatknúť na svojom území každého, kto je hľadaný, aby sa postavil pred súd v Haagu. Dohoda členov ICC však má medzery: za určitých okolností môže byť daná krajina vyňatá z povinnosti zatknúť konkrétneho človeka v prípade, že by bola nútená porušiť zmluvný záväzok s iným štátom.
Čítajte viac Naozaj musia krajiny zatknúť Putina? Áno, ale asi by to radšej neurobili
Niekdajší ukrajinský vicepremiér a diplomat Roman Bezsmertnyj poznamenal, že odmietnutie Mongolska zadržať šéfa Kremľa ublíži autorite ICC. Zároveň však poukázal na to, že pre zemepisnú polohu tohto stredoázijského štátu by zatknutého Putina nemohli dopraviť do Haagu. Ide o to, s kým Mongolsko susedí; hranice má len s dvomi štátmi. „Predstavme si možnosť, že ho zatknú, otázka je potom, ako ho transportovať. Cez Čínu ho nepustia, cez Rusko o to viac nie. Tretia cesta neexistuje, podzemnú trasu zatiaľ nevymysleli," povedal Bezsmertnyj pre server RBK-Ukrajina. Mongolsko hraničí na severe s Ruskom a od severozápadu cez juh až po severovýchod s Čínou.
Návšteva Mongolska je z pohľadu Putina nepochybne dôležitá. Zjavne hlavným bodom jeho rokovaní v Ulánbátáre je zámer Ruska vybudovať plynovod, ktorý by viedol z jeho územia cez Mongolsko do Číny. Ročne by mal prepraviť až 50 miliárd kubických metrov plynu. Pre Moskvu je to zvlášť dôležitý projekt s prihliadnutím na to, že od invázie na Ukrajinu sa európske štáty rozhodli zbaviť svojej závislosti na ruskom plyne.
Od marca 2023 sa doteraz vyskytol iba jeden prípad, keď sa špekulovalo o prípadnom zatknutí ruského prezidenta v zahraničí. V auguste minulého roku Putin plánoval svoju účasť na summite krajín BRICS v Johannesburgu (ide o označenie hospodárskeho zoskupenia, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika). Nakoniec však nepriletel, zastúpil ho šéf diplomacie Sergej Lavrov. „Rusko by považovalo zatknutie svojho prezidenta za vyhlásenie vojny," varoval v lete 2023 juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa (naopak, tamojší opoziční politici chceli vidieť šéfa Kremľa s putami na rukách). Dodal, že neúčasť Putina na summite bola výsledkom vzájomnej dohody.