Ukrajina práve prišla o svoju prvú stíhačku F-16 a o známeho pilota Olexija Mesa. Je možné, že ho zostrelili vlastní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo, je to určite veľká tragédia, pretože Ukrajina konečne začala používať stroje F-16. Keby ste boli ukrajinským veliteľom, čo by ste po takomto incidente odkázali vojakom, aby si pripomenuli svojho priateľa, ale aby ste ich aj povzbudili? Určite by to bol bolestivý moment, ale určite ste boli vo svojej vojenskej kariére v podobnej situácii.
Áno, lietal som 24 rokov a v lietadlách F-16 som počas kariéry stratil sedem mojich dobrých priateľov. Nikdy to nie je ľahké. Takže prvá vec, ktorú musíme urobiť, je pripomenúť si obete a schopnosti a oddanosť tohto pilota. Bol veľmi známy, šikovný a ľudia ho mali radi. Je to veľká strata a my si musíme pripomenúť jeho a jeho službu. Zatiaľ nechcem špekulovať o príčinách tejto tragédie, pretože oficiálne nevieme, čo sa stalo. Keby som to však mal na starosti, povedal by som svojim ľuďom, že sa teraz musíme poučiť z toho, čo sa odohralo, aby sme sa takým incidentom vyhli. Ak to bola nepriateľská paľba, prečo to tak bolo. Keď si nemyslíme, že to bolo tak, musíme sa pozrieť na iné príčiny. Potom musíme navrhnúť, čo je potrebné spraviť do budúcnosti. Ale viete, v mnohých prípadoch sa tieto veci dajú pomerne ľahko vyriešiť na základe postupov a taktiky, ktorú už používame.
Ak sa pozriete na to, ako Ukrajina využíva zatiaľ obmedzený počet lietadiel F-16, ako sú integrované do systému protivzdušnej obrany?
Je to veľmi dôležitá otázka. Ako sú integrované? Chcem však ešte povedať aj to, že by sme mali výkonu ukrajinského letectva v tejto vojne vzdať hold. Z môjho pohľadu trvá konflikt už 10 rokov, nepozerajme sa len na to, čo sa stalo od februára 2022. Ukrajinské letectvo, ktoré je menšie a má staršie stroje, dokázalo desaťročie odolávať superveľmoci. Až kým nezačali Rusi používať kĺzavé bomby, ich letecké sily mali na vojenské dianie veľmi malý vplyv. Iné to bolo s delostrelectvom nepriateľa, ale letectvo bolo naozaj pre Kremeľ sklamaním. Zlyhalo, hoci čelilo horšie vybavenému protivníkovi. Ukrajinci statočne a dosť šikovne bojovali s tým, čo majú. Teraz už bude môcť Kyjev využiť stroje F-16, čo sú stíhačky štvrtej generácie, alebo, ako sa o nich niekedy hovorí, generácie 4,5. Tieto lietadlá výrazne zmenia spôsobilosti ukrajinských síl. Ale myslím si, že na začiatku ich letectvo bude používať primárne na ničenie ruských dronov, rakiet a podobne. Nehovoril som s veliteľmi ukrajinských vzdušných síl, ale keď sledujeme, čo sa deje, tak to vidím tak, že F-16 majú zatiaľ najmä túto obrannú úlohu. Musíme si však uvedomiť, že takpovediac krása týchto strojov spočíva v tom, že sú to viacúčelové stíhačky. Ak bude mať ukrajinské letectvo s nimi viac skúsenosti, dokáže ich lepšie zapojiť do obrany proti vzdušným útokom. A dúfam, že čoskoro uvidíme, ako Kyjev využije aj ďalšie skvelé schopnosti F-16 na boj proti Rusku.
Čítajte viac Mark Galeotti pre Pravdu: Ukrajinci v Kursku Putina strápnili, musíme sa však pýtať, čo bude ďalej
Dokážu byť tieto stíhačky aspoň do istej miery efektívne proti kĺzavým bombám?
Pre stíhačky F-16 je veľmi ťažké individuálne zostreľovať kĺzavé bomby. Nie je proti nim možné využiť rakety navádzané na tepelný zdroj, lebo tieto zbrane ho nemajú. A proti kĺzavým bombám by nebolo efektívne využívať drahšie radarové strely AMRAAM. Preto si nemyslím, že F-16 budú priamo páliť na kĺzavé bomby. Tieto stíhačky však môžu ničiť stroje, z ktorých Rusi kĺzavé bomby zhadzujú na ciele. V tom sú lietadlá F-16 dobré.
Budem vám citovať z článku, ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil magazín Foreign Affairs a ktorý má názvom Falošný prísľub útokov Ukrajiny v hĺbke Ruska. Autor v ňom napísal, že zásah vzdialených cieľov výrazne neovplyvní vývoj vojny, a partneri Kyjeva by si mali položiť otázku, či im malé vojenské výhody stoja za riziko eskalácie. Nenapísal to nejaký proruský komentátor, ale dobre známy expert Stephen Biddle. Možno ste ten článok aj čítali. Ako vy vnímate dôležitosť ukrajinských útokov na ciele hlboko v Rusku?
V prvom rade chcem povedať, že každý má právo na svoj názor. Predpokladám, že k tomu, čo Biddle napísal, ho viedla jeho skúsenosť. Tá moja je však veľmi odlišná a aj môj postoj k tejto veci je úplne opačný. Po druhé, chcem povedať, že verím, že Biddle sa úplne nechal Moskvou odstrašiť a prijal jej propagandu. Presne toto Kremeľ chce. Najúčinnejšou zbraňou Ruska v tejto vojne je to, ako zastrašuje spojencov Kyjeva, a to, ako to ľudia ako Biddle akceptujú. Prevzali totiž uvažovanie Moskvy, že predsa, panebože, proti Rusku nič nezmôžeme a nesmieme ho provokovať. Šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi to vychádza. Jeho armáda zlyháva. Jeho letectvo zlyhalo. Ale jeho propaganda a zastrašovanie sú úspešné a komentátori ako Biddle si ich osvojili. Rusko každý deň na Ukrajinu útočí takmer zo všetkých smerov. Ale títo ľudia riešia to, že Kyjev sa bráni. Ako som povedal, Biddle má svoju skúsenosť, ale myslím si, že si osvojil presne to, čo hovorí Putin.
Keď Biddle napísal, že útoky vo vnútrozemí Ruska nebudú fungovať, pomáha si historickými analógiami. Tvrdí, že takýto prístup nezlomil Nemecko ani Japonsko v druhej svetovej vojne a nefungoval ani v kórejskej či vo vietnamskej vojne. Môže to byť s Ruskom iné?
Biddle hovorí o týchto vojnách, ale opäť, moja skúsenosť je odlišná. Vychádzam z Púštnej búrky. Mnohí ľudia roku 1991 tvrdili, že sa nám nikdy nepodarí prelomiť obranu Bagdadu a že prídeme o stovky lietadiel a desaťtisíce vojakov. Opak bol pravdou. Zničene protiraketovej obrany Bagdadu nám trvalo tri a pol dňa a mohli sme naplno zasiahnuť irackú armádu zo vzduchu. Nech sa Biddle pozrie na takzvanú diaľnicu smrti v Kuvajte (na tejto ceste vo februári 1991 zničili spojenecké sily sťahujúce sa iracké jednotky, pozn. red.). Ale chcel by som ešte vysvetliť, že keď spomíname útoky hlboko v ruskom vnútrozemí, nie je to celkom správne. V skutočnosti ide o využitie striel ATACMS na ciele v páse v blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc. Keby išlo naozaj o útoky hlboko vo vnútrozemí, hovorili by sme o vojenských inštaláciách po celom Rusku. Rakety ATACMS majú relatívne krátky dostrel.
O akej vzdialenosti hovoríme?
Je to tajné. Zvyčajne však ľudia tvrdia, že je to 200 aj viac kilometrov.
Čítajte viac Budú krajiny NATO zostreľovať ruské rakety zo svojho územia? Odpovedá zástupca šéfa NATO
Ako by takéto útoky vyzerali?
Cieľov, ktoré by mohli strely ATACMS zasiahnuť, je veľa. Ale, ako som vravel, sú pozdĺž hraníc, nehovoríme o útokoch hlboko vo vnútrozemí. Strely ATACMS sú dokonale prispôsobené na ničenie cieľov, ako muničné sklady, jednotky sústredené na jednom mieste, mosty a tunely. Teda veci, ktoré majú vplyv na schopnosti nepriateľa posielať vojakov do vojny. V skutočnosti je to však tak, že Západ a moja krajina USA vytvorili situáciu, ktorá umožňuje Rusom skryť sa pred Ukrajincami. Nepriateľské jednotky vedia, kde je ich bezpečné útočisko. Je im jasné, že Ukrajina ich nezasiahne západnými zbraňami. A na základe toho Moskva pracuje so svojimi jednotkami. Je to skutočné bezpečné útočisko, ktoré Rusom garantuje Západ.
Asi to veľmi zjednoduším, ale ak plánujete vojenskú operáciu s nejakým cieľom, musíte zvážiť aj to, koľko jednotiek môžete nasadiť. Ukrajine v tejto chvíli chýbajú vojaci, Rusi ich k dispozícii majú. V skutočnosti je to pravdepodobne najväčší problém, ktorému Kyjev čelí. Môže Západ urobiť niečo, aby v tejto veci Ukrajine pomohol?
Ukrajina stále na bojisko vysiela len určitú skupinu obyvateľov. Má teda k dispozícii obmedzené množstvo mužov a žien. Ale myslím si, že stále má nejaké možnosti. Vojakov je, samozrejme, potrebné vycvičiť, aby sa zvýšila ich bojová sila, čo chvíľu trvá. Vidíte, že denne na Ukrajine umiera viac ako 1 000 Rusov, lebo majú slabý výcvik a sú zle zásobovaní. Ukrajina si nemôže dovoliť takéto straty. NATO by teda malo urobiť ešte viac ako doteraz, čo sa týka pomoci pri výcviku a príprave ukrajinských síl. Kyjevu by to rozviazalo ruky. Ukrajinská armáda by sa totiž potom výraznejšie mohla zamerať na boj proti nepriateľovi.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Keď sa pozrieme na bojisko, tak sa momentálne ľudia najviac sústreďujú na to, čo Ukrajinci dokázali v ruskom Kursku, a na to, čo sa deje na Donbase pri Pokrovsku. Tam Rusi postupujú. Obávate sa takého vývoja?
Rozkaz znel, že do začiatku septembra má ruská armáda Pokrovsk ovládnuť. Takže sa dá povedať, že v tomto zlyhala. Ale faktom je, že napreduje. Rusi dokonca stiahli vojakov z iných miest na Donbase a nevenujú dostatočnú pozornosť dianiu v Kursku. Ale hoci by Rusi chceli napredovať ešte rýchlejšie, v každom prípade Ukrajinci čelia pri Pokrovsku vážnemu problému. Kyjev teda rieši dilemu, akej sa vo vojnách často nedá vyhnúť. A rozhodnúť musia vojenskí, ale najmä civilní politickí lídri. Niekedy tomu hovoríme nemilosrdné uprednostňovanie. Vyzerá to tak, že pre Kyjev bol prioritou Kursk, a pri Pokrovsku šetrí sily vojakov. Ale chcel by som opäť pochváliť ukrajinskú armádu, a vôbec nechápem, ako Putin a ruské velenie môžu akceptovať straty, ktoré utrpeli v snahe dosiahnuť pri Pokrovsku pokrok.
Toto je pokračujúca debata, lebo už vlani na jeseň bývalý veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj povedal, že si myslel, že Kremeľ ukončí vojnu, keď zomrie či bude zranených pol milióna Rusov.
A už je to viac ako pol milióna. Objavujú sa rôzne divoké čísla, ale je veľa naozaj dobrých pozorovateľov, podľa ktorých už straty nepriateľa presiahli číslo 600-tisíc. Nemôžem uveriť tomu, že si Rusko tak málo váži svojich vojakov.
Aký pravdepodobný je z vášho pohľadu scenár, že Rusko povedzme do desiatich rokov napadne Západ? O týchto obavách na rozprávajú politici aj vojaci.
Nebudem o tom špekulovať. Ale je niečo, čo viem. V roku 2008 bola naša reakcia na ruskú inváziu do Gruzínska nedostatočná a Moskva bola za svoje zlé správanie odmenená. V roku 2014 bola naša reakcia voči Rusku opäť neadekvátna. Dokonca bolo odmenené tým, že si mohlo udržať časť ukrajinského územia. Teraz sme v roku 2024, teda dva a pol roka po začiatku veľkej invázie. A počúvame ľudí, ktorí už sú pripravení dať Rusku ešte viac ukrajinského územia. Bola by to už tretia odmena za zlé správanie. Ak sme už raz odmenili zlé správanie, a potom sme to urobili opäť a chystáme sa na to ešte raz, nedosiahneme to, že Rusko sa začne dobre správať. Bude iba pokračovať v tom, čo robí, teda si privlastní celé časti susedných krajín.