Politická analytička stanice BBC Svjatoslava Chomenková napísala, že existujú tri hlavné dôvody, pre ktoré sa nedá tak veľa demisií označiť za politickú krízu. O väčších zmenách vo vláde sa špekulovalo už niekoľko mesiacov, dokonca sa objavil fáma, že o svoje kreslo príde premiér Denys Šmyhal na čele vlády však zostáva. Čiže to je prvá z príčin, prečo výmeny nie sú veľkou témou dňa.
Ďalší rozmer by sa dal nazvať psychologický: Ukrajinci majú celkom iné starosti, ako by im malo ležať na srdci, že o ktorých menách na hlavných civilných postoch už nebudú počuť. V čase vojny, naopak, by určite vznikla búrka, keby napríklad prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal náčelníka generálneho štábu armády. „Koho už len zaujíma výmena ministra životného prostredia, spravodlivosti, či dokonca zahraničných vecí, keď záchranári ešte neukončili odstraňovanie trosiek po raketovom údere na Poltavu a po tom, čo sa Ľvov ponoril do smútku?" upozornila na webovej stránke BBC Chomenková. V Poltave zahynulo 53 ľudí, bol to najhorší ruský vzdušný útok na Ukrajinu v tomto roku. Rakety a drony, ktoré zasiahli Ľvov, zabili sedem osôb.A tretí dôvod? Vláda sa nachádza v situácii, keď jej nepatrí hlavné slovo v štáte v súvislosti s vojnou. „Invázia Ruska zákonite priviedla Ukrajinu k premene na superprezidentskú republiku, v ktorej reálnu moc vykonáva prezidentská kancelária," podotkla Chomenková. Žiada sa doplniť ešte štvrtá poznámka, prečo po deviatich demisiách nenastal rozruch: žiaden z ministrov, ktorý odstúpil, nemal na krku škandál, respektíve nečelil kritike za nezvládanie plnenia svojich úloh.
Samotný Zelenskyj odbavil výmeny vo vláde niekoľkými vetami, ktorých obsah sa dá stručne zhrnúť do jednej: Ukrajina potrebuje počas vojny nové impulzy. Môže ísť pritom aj o niečo, čo sa dá prirovnať k striedaniu unavených športovcov na ihrisku. Prípadne by mohlo ísť aj o snahu Zelenského ukázať národu, ako veľmi mu záleží na lepšom chode štáte, ktorý čelí ruskej agresii.
Spojencov Ukrajiny bude asi najviac zaujímať, kto nahradí Dmytra Kulebu vo funkcii ministra zahraničných vecí. „Novým šéfom diplomacie sa stane Andryj Sybiha," informoval na sociálnej sieti Telegram predseda poslaneckého klubu vládnucej strany Sluha národa David Arachamija. Zdá sa, že Zelenskyj stavil na človeka, ktorého už veľmi dobre pozná.
Keď sa Sybiha po piatich rokoch vrátil do Kyjeva z Ankary, kde pôsobil ako veľvyslanec v Turecku, Zelenskyj ho hneď zobral k sebe. V máji 2021 ho vymenoval za zástupcu šéfa prezidentskej kancelárie a poveril stykmi so zahraničím. Nedá sa vylúčiť, že za budúceho šéfa diplomacie si ho vyhliadol už pred niekoľkými mesiacmi. Na jar tohto roku totiž Sybiha zmenil svoje pracovisko, stal námestníkom Kulebu. Mohol to byť premyslený ťah prezidenta, aby sa jeho obľúbenec zžil s prostredím rezortu diplomacie a bol čo najlepšie pripravený na jeho riadenie.
A čo sa stane s Kulebom? Agentúra Bloomberg tvrdí, že by sa mal venovať agende týkajúcej sa EÚ a NATO. „Môže byť vymenovaný za vedúceho stáleho zastúpenia Ukrajiny v Bruseli," konkrétnejšie napísal server RBK-Ukrajina.
Keď diplomat získa funkciu ministra zahraničných vecí, znamená to vrchol jeho kariéry. Presunutie na post veľvyslanca sa vníma viac-menej ako jeho pád. V prípade Kulebu však treba vnímať kontext: obrovský ukrajinský politický sen má dva menovatele – vstup do Európskej únie a začlenenie do Severoatlantickej aliancie. V tejto súvislosti by ako topdiplomat v Bruseli zohrával pre svoj štát úlohu, ktorá by bola porovnateľná, ako keby fakticky zastával funkciu ministra. A vďaka jeho bohatým kontaktom v členských štátoch EÚ a NATO by ho Zelenskyj mohol zjavne považovať za ideálneho kandidáta do bruselského sídla oboch týchto organizácií.