Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 925 dní
- Zelenskyj sa zrejme zúčastní v piatok na rokovaní na základni Ramstein v Nemecku
- Poškodenú chladiacu vežu ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne bude pravdepodobne treba zbúrať
- Podľa optimistického scenára budú výpadky elektriny na Ukrajine v období jeseň-zima trvať do 12 hodín denne
- Putin o ukrajinskom prieniku do Kurska: Nepriateľovi sa nič nepodarilo, Moskva mierové rokovania nikdy neodmietala
- Rusko stiahlo stiahlo z Ukrajiny 60-tisíc vojakov. Prevelili ich do Kurskej oblasti
- Počet mŕtvych v Poltave po ruskom útoku stúpol na 55
Čítajte viac 924. deň: Ukrajina drví ilúzie o ruskej sile: Kremeľ nie je taký mocný, rokovania určite prebehnú, vyhlásil estónsky minister
22:20 Spojené štáty vo štvrtok obvinili piatich členov ruskej vojenskej rozviedky GRU a jedného ruského civilistu z kybernetických útokov na systémy na Ukrajine a u jej spojencov ešte pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Všetci šiesti sú momentálne na úteku a USA ponúkli odmenu 60 miliónov dolárov za informácie vedúce k ich zatknutiu.
Táto kybernetická kampaň s použitím malvéru proti Ukrajine z januára 2022 je známa pod názvom „WhisperGate“ a podľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) by mohla byť považovaná za „prvý výstrel vojny“ Ruska a Ukrajiny.
Kampaň zahŕňala „útoky na civilnú infraštruktúru a ukrajinské počítačové systémy, ktoré nesúviseli s armádou alebo národnou obranou“, objasnil na tlačovej konferencii námestník ministra spravodlivosti Matthew Olsen. Útoky sa podľa neho neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale zasiahli aj počítačové systémy v 26 členských krajinách NATO vrátane USA.
21:01 Holandsko v budúcom roku navýši vojenský rozpočet o desatinu a plánuje rozsiahle investície do vyspelých zbraní vrátane stíhacích lietadiel, tankov či protivzdušných systémov. Holandská vláda tým reaguje na rastúce bezpečnostné hrozby na čele s Ruskom a snaží sa dodržať minimálne požiadavky Severoatlantickej aliancie, uviedlo dnes ministerstvo obrany v Haagu.
"Novo hrozby vyžadujú činy. Bezohľadná ruská agresia na Ukrajine ukazuje, že útok na alianciu NATO už nie je nemysliteľný, "povedal podľa agentúry Reuters holandský minister obrany Ruben Brekelmans. Ďalšie ohrozenie podľa neho predstavuje Čína, Irán, medzinárodný terorizmus či kybernetické útoky.
Plán zverejnený jeho úradom počíta pre budúci rok s novými investíciami vo výške 2,4 miliardy eur. Vojenský rozpočet tým stúpne na približne 24 miliárd eur.
20:23 Srbský prezident Aleksandar Vučić dnes oznámil pred novinármi, že dostal od ruského vodcu Vladimira Putina pozvánku, ale na nadchádzajúci summit rozvíjajúcich sa krajín BRICS nepôjde, pretože v tom čase v Srbsku očakáva „dôležitých hostí“. Vučičovo vyhlásenie nasledovalo po tom, ako srbský vicepremiér ubezpečoval Putina, že Srbsko zostane spojencom Ruska.
Hovorca únijnej diplomacie Peter Stano dnes podľa agentúry AFP vyhlásil, že udržiavanie a dokonca posilňovanie vzťahov s Ruskom v čase ruskej agresie proti Ukrajine „nie je zlučiteľné s európskymi hodnotami a so snahou vstúpiť do Európskej únie“.
"Asi pred desiatimi dňami som dostal veľmi milé pozvanie od prezidenta Putina, aby som sa pridal k summitu BRICS v dňoch 23. a 24. októbra. V tom čase máme naplánovaných dôležitých hostí zo zahraničia, ale nechcem o tom teraz hovoriť. Čaká nás veľa dôležitých návštev, odchodov a príjazdov. O tom pohovoríme okolo 10. októbra, "citovala Vučičovo vyjadrenie ruská štátna agentúra TASS.
20:06 Vzhľadom na postupujúce ruské jednotky ukrajinské úrady zastavili vypravovanie evakuačných vlakov z mesta Pokrovsk ležiaceho v Doneckej oblasti v bezprostrednej blízkosti frontovej línie. „Vzhľadom na zložitú bezpečnostnú situáciu je teraz východiskovou stanicou Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti,“ uviedol na platforme Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Miestne úrady majú podľa neho teraz za úlohu zabezpečiť autobusové spojenie na pavlohradskú železničnú stanicu. Pavlohrad leží okolo 90 kilometrov západne od Pokrovska.
Ukrajinské železnice potvrdili, že z Pavlohradu zatiaľ odchádzajú bezplatné evakuačné vlaky. Zároveň avizovali, že 11. septembra bude prerušené pravidelné vlakové spojenie z Pokrovska do hlavného mesta Kyjeva a Ľvova.
18:36 Rumunský prezident Klaus Iohannis vo štvrtok schválil legislatívu, na základe ktorej sa Bukurešť chystá Ukrajine dodať systém protivzdušnej obrany Patriot. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie na webovej stránke rumunského prezidenta. Rumunsko by namiesto systému dodaného Ukrajine malo dostať od zahraničných partnerov nový systém rovnakého typu.
Dodanie najmodernejšej konfigurácie systému Patriot Kyjevu už skôr odsúhlasila rumunská vláda a obe komory parlamentu. Ukrajine poskytnú aj dopravné prostriedky, náhradné dielce, zariadenia na údržbu, štartovací balík materiálno-technickej podpory, školiace služby a ďalšie potrebné vybavenie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
18:33 Ministri spravodlivosti členských a pozorovateľských štátov Rady Európy (RE) na štvrtkovom stretnutí vo Vilniuse prijali deklaráciu, ktorá načrtáva princípy riešenia otázok vyvodenia zodpovednosti v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine. Na vyhlásenie RE upozornil spravodajca TASR.
Stretnutie sa konalo pod taktovkou litovského polročného predsedníctva Výboru ministrov Rady Európy. Ministri spravodlivosti potvrdili potrebu zriadenia účinného osobitného súdu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Poukázali na potrebu posilnenia spolupráce medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou so zámerom účinne zhromažďovať dôkazy s cieľom stíhať páchateľov medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine.
Účastníci stretnutia uvítali príspevky Rady Európy a Európskej únie ku konzultáciám v rámci základnej skupiny, kde sa zriadenie súdu pod záštitou RE ukázalo ako reálna možnosť. V tejto súvislosti RE vyzvala štáty a medzinárodné organizácie, aby aktívne podporovali konzultácie v rámci základnej skupiny.
Zriadenie osobitného súdu by malo rešpektovať medzinárodné právo a vychádzať zo zásad zakotvených v Európskom dohovore o ľudských právach a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Osobitný súd by mal mať širokú medziregionálnu podporu, aby bola zaručená jeho legitimita, uvádza sa vo vyhlásení ministrov.
Čítajte aj Rusi klamú. Na detskú nemocnicu v Kyjeve dopadla ich raketa. A zrejme úmyselne
18:08 Ukrajina a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa dohodli, že jej experti budú okrem jadrových elektrární monitorovať situáciu aj v kľúčových ukrajinských transformačných staniciach a rozvodniach. Informoval o tom vo štvrtok na brífingu šéf Štátnej inšpekcie jadrového dozoru Ukrajiny (SNRIU) Oleh Korikov, uviedla agentúra Reuters.
Podľa Korikova sa viac ako polovica elektriny spotrebovanej na Ukrajine vyrába v troch jadrových elektrárňach, no ich stabilnú prevádzku ohrozujú raketové a dronové útoky ruských síl na rozvodne a ďalšiu infraštruktúru. Kyjev dúfa, že prítomnosť inšpektorov takýmto útokom zabráni.
„Dohodli sme sa, že MAAE rozšíri svoju pôsobnosť na Ukrajine, a elektrické rozvodne, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť jadrových elektrární, budú tiež podliehať monitorovaniu,“ povedal Korikov. Dodal, že prvá návšteva monitorovacej misie v jednej z rozvodní sa uskutoční už na budúci týždeň.
18:04 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok zopakoval, že Ukrajina má právo brániť sa, a to aj zbraňami dlhého dosahu, ktoré dokážu zasiahnuť vojenské ciele v Rusku. Ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti podľa neho dosiahla „veľa“, avšak ťažko povedať, ako sa situácia vyvinie ďalej. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Iba Ukrajinci môžu urobiť podobné ťažké rozhodnutia…, napríklad kde nasadiť svoje sily a aký typ vojny je v tejto situácii vhodný,“ uviedol šéf NATO na margo pokračujúceho vpádu ukrajinských síl na územie Ruska zo 6. augusta.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo žiada západných spojencov, aby zrušili obmedzenia na používanie nimi darovaných zbraní na útoky hlboko v Rusku. Tvrdí, že takéto útoky pomôžu Ukrajine ukončiť vojnu oveľa rýchlejšie. Tento apel sa týka napríklad britských striel s plochou dráhou letu Storm Shadow či amerických ATACMS.
Agentúra Reuters tento týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že Spojené štáty sú „blízko k dohode“ o dodaní okrídlených riadených striel stredného dlhého doletu typu vzduch-zem AGM-158 JASSM Ukrajine, ktoré by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska.
18:00 Žiadny objekt poľský vzdušný priestor pri masívnom ruskom útoku na Ukrajinu z 26. augusta pravdepodobne nenarušil. Informovalo o tom dnes operačné veliteľstvo poľskej armády, podľa ktorej vojaci v regióne pri hraniciach s Ukrajinou žiadny takýto predmet nenašli.
„V tejto chvíli informujeme, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou 26. augusta poľský vzdušný priestor nebol narušený,“ povedal dnes šéf operačného veliteľstva poľských ozbrojených síl Maciej Klisz. Minulý pondelok, keď veľká časť Ukrajiny čelila rozsiahlemu ruskému raketovému a dronovému útoku, pritom informoval, že neznámy vzdušný objekt zaznamenali najmenej tri rádiolokačné stanice. Podľa vtedajšieho oznámenia hranicu preletel na úrovni ukrajinského mesta Červonohrad.
Portál gazeta.pl píše, že jeden z novinárov sa dnes pýtal, prečo armáda doteraz jednoznačne tvrdila, že objekt narušil poľský vzdušný priestor. „Dnes konštatujem, že vzdušný priestor narušený nebol. To je hlavná vec, ktorú chcem oznámiť,“ uviedol Klisz. Dodal, že armáda naďalej udalosť analyzuje. Pripustil, že teraz nedokáže jednoznačne povedať, čo sa stalo a „postupne vylučuje všetky možnosti“.
17:50 Počet obetí utorkového ruského úderu na mesto Poltava v centrálnej časti Ukrajiny stúpol na 55, ranených je 328, uviedli dnes ukrajinskí záchranári. Predchádzajúca bilancia čítala 53 mŕtvych. Dve ruské balistické rakety v utorok v Poltave zasiahli vojenský inštitút komunikácií, blízku nemocnicu a poškodili obytné domy v okolí. Záchranári nevylučujú, že pod troskami sú ešte ľudia. Počas pátrania z miesta odviezli viac ako 2000 ton sutín.
Prvý zástupca šéfa oblastnej správy Oleksandr Lemeško podľa agentúry Unian uviedol, že v nemocniciach je stále viac ako 300 ranených. Najťažšie zranenia predstavujú traumatické amputácie končatín. U niektorých ranených ľudí sa doteraz nepodarilo zistiť totožnosť. Dve desiatky poltavských hotelov poskytli bezplatné ubytovanie príbuzným obetí a ranených.
Ukrajinské zdroje nespresnili, akú časť obetí tvoria vojaci.
Jeden civilista dnes prišiel o život pri ostreľovaní pohraničného mesta Šebekino ukrajinskou armádou, napísal na sociálnej sieti gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.
17:45 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtkovom prejave v zozname možných mierových sprostredkovateľov v rusko-ukrajinskom konflikte nemenoval Maďarsko. Upozornilo na to internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Denník z Putinovho vyjadrenia vyvodil záver, že „vojnový agresor neráta s mierovou misiou predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána“.
Ruský prezident počas štvrtkového príhovoru opäť deklaroval pripravenosť Ruska začať mierové rokovania s Ukrajinou. Rokovania by však podľa jeho slov mali byť založené na predbežnej dohode, ktorú dosiahli ruskí a ukrajinskí vyjednávači v prvých týždňoch vojny na rokovaniach v Istanbule. Podľa Putina by sprostredkovateľmi mohli byť Čína, India a Brazília.
Čítajte aj Mierová misia? Orbán v Kyjeve na chvíľu poslúžil aspoň ako protiraketový štít
16:14 Maďarský helsinský výbor vyzval európske organizácie, aby zabezpečili finančné zdroje pre 2000 až 3000 utečeneckých rodín pochádzajúcich z Ukrajiny, ktoré boli 20. augusta nútené opustiť svoje dočasné ubytovanie v Maďarsku v dôsledku nového vládneho nariadenia. S odvolaním sa na vyhlásenie ľudskoprávnej organizácie zverejnené vo štvrtok serverom telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarský helsinský výbor taktiež vyzval tieto organizácie, aby podnikli právne kroky s cieľom dosiahnuť zmenu vládneho nariadenia.
Na nepriaznivú situáciu utečencov chce ľudskoprávna organizácia upozorniť aj Európsku úniu a Európsku komisiu.
Tisíce ukrajinských utečencov museli opustiť ubytovne v Maďarsku po tom, čo legislatívnou zmenou, ktorá vstúpila do platnosti 20. augusta, stratili prístup k štátom podporovanému ubytovaniu.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v júni podpísal zákon obmedzujúci štátnu podporu pre utečencov z oblastí Ukrajiny, ktoré sa nepovažujú za zasiahnuté ruskou inváziou. Podľa Budapešti je postihnutých vojnou s Ruskom len 13 ukrajinských oblastí.
15:50 Ukrajinská operácia v ruskej Kurskej oblasti uspela, a to aj tým, že prinútila Rusko stiahnuť tam na 60-tisíc vojakov z miest, kde by inak ukrajinskej obrane hrozili problémy. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore poskytnutom americkej televízii NBC News, z ktorého citovali ukrajinské a zahraničné médiá.
„Jedným z cieľov kurskej operácie je stiahnutie ruských vojsk na ich území. Teraz už môžem povedať, že tam (do Kurskej oblasti) stiahli okolo 60-tisíc vojakov. Stiahli ich z niektorých miest, kde nám hrozili problémy, pretože sme nemali balíky zbraní (od západných spojencov),“ uviedol Zelenskyj podľa listu Ukrajinska pravda a posťažoval sa, že dochádzalo dokonca k tomu, že Ukrajina mohla odpovedať len jedinou ranou na 12 ruských výstrelkov. Po stiahnutí časti ruských síl z juhovýchodného frontu v Záporožskej a Cherskonskej oblasti sa tento pomer zlepšil na asi 1: 3, dodal prezident. Denník pripomenul, že veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj pred týždňom hovoril o tom, že Rusko presunulo do Kurskej oblasti na 30-tísíc vojakov a každý deň tento počet rastie.
NBC News na svojom webe poznamenala, že nie je schopné overiť uvedený počet ruských vojakov premiestnených do Kurskej oblasti. Kremeľ sa snaží tváriť, že má situáciu pod kontrolou, ale Rusku sa doteraz nepodarilo vytlačiť Ukrajincov z ruského územia, kam vpadli pred mesiacom. Napriek tomuto ukrajinskému úspechu na ruskej pôde, ukrajinská obrana naďalej stráca pôdu pod nohami na východe krajiny, kde sa ruské sily približujú k dobytiu Pokrovska a susedného mesta Toreck.
13:58 Pre úspech operácie ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti tam Rusko presunulo z vojnovej zóny na Ukrajine 60-tisíc vojakov, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako informuje portál Ukrajinská pravda, v rozhovore pre NBC News sa vyjadril, že jedným z cieľov operácie v Kurskej oblasti bolo priviesť ruských vojakov späť na ich územie a sťahujú sa z oblastí, kde mali Ukrajinci ťažkosti v dôsledku nedostatku balíkov vojenskej pomoci.
Zelenskyj poukázal na to, že sa situácia so zásobami dostala do takého bodu, že Ukrajina mohla odpovedať len jedným delostreleckým granátom na 12 ruských. Po tom, ako sa niektoré ruské jednotky stiahli z okupovaných častí Záporožskej a Chersonskej oblasti, pomer munície sa zmenil z 1 ku 12 na 1 ku 3.
13:39 Ukrajinský parlament vymenoval Andrija Sybihu za ministra zahraničných vecí. Pre agentúru Reuters to uviedli viacerí poslanci.
Čítajte viac Ukrajinská diplomacia má nového šéfa: Sybiha sľubuje zmeniť prístup k Ukrajincom v cudzine
13:15 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 621 550 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 200 vojakov, šesť tankov, 21 bojových obrnených vozidiel, 31 delostreleckých systémov a 37 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 624 tankov, 16 869 bojových obrnených vozidiel, 24 044 vozidiel a autocisterien, 17 725 delostreleckých systémov, 1 177 odpaľovacích raketových systémov, 940 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 14 658 dronov, 2 587 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 024 kusov špeciálnej techniky.
13:13 V Bielorusku zostrelili útočné drony Šáhid. Bieloruská armáda preto vyslala svoje stíhačky. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislú bieloruskú vojenskú monitorovaciu skupinu Belaruski Hajun.
Belaruski Hajun uviedol, že dva drony vstúpili do bieloruského vzdušného priestoru v Homeľskej oblasti v noci na štvrtok okolo 1:00. O 1:30 z leteckej základne Baranavičy vzlietla stíhačka. Drony zostrelili a nad Homeľským rajónom bolo počuť výbuchy. „Podľa prvých správ ľudia počujú a vidia na bieloruskej oblohe operácie proti dronom,“ vyjadrila sa skupina.
Druhá stíhačka vzlietla z Baranavičy o 2:20 a smerovala na juhovýchod.
11:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes navrhol parlamentu ako nástupcu ministra zahraničia Dmytra Kulebu jeho prvého námestníka Andrija Sybihu. Informovala o tom agentúra Reuters. Kuleba podal v stredu demisiu, ktorú dnes parlament prijal.
To, že sa novým šéfom ukrajinskej diplomacie stane Sybiha, sa očakávalo. O jeho pravdepodobnom výbere už vopred informoval napríklad list Ukrajinska pravda.
Kuleba patril v zahraničí k hlavným tváram Ukrajiny, ktorá už dva a pol roka čelí ruskej invázii. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken teraz už bývalého kolegu ocenil ako mimoriadneho partnera a poďakoval mu za spoluprácu. Poďakovanie zverejnil tiež na sieti X.
Podľa Zelenského bolo potrebné k vládnym zmenám pristúpiť, pretože Ukrajina potrebuje v kabinete novú vzpruhu. „Jeseň bude pre Ukrajinu extrémne dôležitá. A naše štátne inštitúcie by mali byť nastavené tak, aby Ukrajina dosiahla výsledky, ktoré potrebujeme – pre všetkých z nás,“ citoval Reuters Zelenského.
Čítajte aj Ukrajinský šéf diplomacie Kuleba skončil. Potrebujeme novú energiu, Ukrajinu to posilní, reaguje Zelenskyj
11:42 Ruská armáda dnes ohlásila dobytie východoukrajinskej dediny Zavitne v Doneckej oblasti. Informovala o tom agentúra TASS. Moskva tiež uviedla, že Ukrajina za deň prišla až o 530 vojakov a dva tanky.
Už v stredu Rusko oznámilo, že ovládlo východoukrajinské obce Karlivka a Prečystivka v Doneckej oblasti.
11:38 Predstavte si, že by na Slovensku až polovica ministrov podala demisiu. Nepochybne by sa hovorilo o politickom zemetrasení. Podobne by to vyzeralo v ktoromkoľvek demokratickom štáte vo svete. Na Ukrajine sa to udialo, ale o otrasoch na politickej scéne sa nerozpráva. Vyznieva to prekvapujúco, pretože so svojou funkciou sa rozhodlo rozlúčiť deväť šéfov rezortov v 18-člennej vláde.
Čítajte aj Prečo zmeny v ukrajinskej vláde nevyzerajú ako politické zemetrasenie a kam Zelenskyj pošle bývalého šéfa diplomacie?
11:37 Cieľom prieniku ukrajinských síl do ruskej pohraničnej Kurskej oblasti bolo spomaliť postup ruskej armády v Donbase. To sa však nepodarilo a Kyjev len oslabil svoje sily pozdĺž ostatných častí frontu, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a AFP.
Čítajte viac Putin o ukrajinskom prieniku do Kurska: Nepriateľovi sa nič nepodarilo, Moskva mierové rokovania nikdy neodmietala
11:09 Rusko počas nočného útoku vyslalo na Ukrajinu 78 dronov, z ktorých 60 ukrajinská obrana zostrelila. Na sociálnej sieti Telegram to dnes uviedlo ukrajinské letectvo, podľa ktorého Rusko vypálilo tiež jednu balistickú raketu Iskander-M. O prípadných obetiach agentúry zatiaľ nepíšu.
Denník Ukrajinska pravda dnes napísal, že terčom útoku sa stal okrem iného Kyjev, ktorým nad ránom otriasli explózie. Tie boli dôsledkom práce protivzdušnej obrany. Kvôli útočným bezpilotným lietadlám Šáhid platil v Kyjeve poplach sedem hodín.
Dva drony Šáhid podľa denníka Ukrajinska pravda prenikli v noci na dnes aj do bieloruského vzdušného priestoru. K obom strojom odštartovali bieloruské stíhačky, ktoré ich zostrelili.
10:00 Belgické federálne ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo, že traja ukrajinskí vojaci s vážnymi popáleninami boli prijatí na liečbu do vojenskej nemocnice kráľovnej Astrid.
Ministerstvo v správe pre médiá spresnilo, že v stredu v rámci operácie B-FAST prijalo do popáleninového centra vo vojenskej nemocnici Neder-Over-Heembeek troch ukrajinských vojakov, kde dostanú potrebnú starostlivosť.
Táto misia sa uskutočnila v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Pacientov do Belgicka previezlo Nórsko.
Belgicko v rámci svojej podpory Ukrajine prostredníctvom vojenskej nemocnice kráľovnej Astrid a ďalšej zdravotníckej infraštruktúry sprístupňuje jednotky intenzívnej starostlivosti na ošetrenie zranených Ukrajincov vždy, keď je to potrebné.
Ministerstvo odkázalo, že z bezpečnostných dôvodov a z dôvodu rešpektovania lekárskeho tajomstva neposkytne o pacientoch žiadne ďalšie informácie. Bude však poskytovať aktualizované informácie o vývoji ich zdravotného stavu.
B-FAST je štruktúra belgickej federálnej vlády pre poskytovanie núdzovej pomoci v zahraničí a okrem rezortu diplomacie zahŕňa aj ministerstvo obrany, ministerstvo pre vnútorné záležitosti, ministerstvo pre verejné zdravie a ministerstvo pre zahraničný obchod a rozvojovú spoluprácu. Do tejto štruktúry je zapojený aj úrad predsedu vlády.
9:53 Rusko vie, že na Ukrajine sa nachádzajú zahraniční vojenskí inštruktori, ktorí sa zapájajú do vojenských akcií aj do výcviku ukrajinských síl. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„S istotou vieme, že inštruktori z rôznych krajín sveta sa nachádzajú na území Ukrajiny, zúčastňujú sa priamo v bojových dejoch a aktívne sa zúčastňujú na príprave a výcviku ukrajinských vojakov… Nie je to novinka,“ uviedol Peskov pre novinárov podľa ruských tlačových agentúr.
Zároveň zopakoval, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine bude pokračovať, kým Rusko v rámci nej nedosiahne svoje ciele. „Špeciálna vojenská operácia je mimoriadne opatrenie, ktoré bolo prijaté po tom, čo krajiny kolektívneho Západu a Ukrajina odmietli akýkoľvek návrh na dialóg,“ vyhlásil Peskov s tým, že pre Rusko je prvoradé dosiahnutie svojich cieľov. „To akými metódami je už druhoradé,“ povedal.
Zároveň uviedol, že Spojené štáty ani európske krajiny neprejavujú záujem o diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine, no Moskva je podľa neho na rokovania pripravená. Rusko však v súčasnosti nevidí podmienky na uskutočnenie mierových rokovaní s Ruskom, uviedol Peskov.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine hovorca Kremľa tiež novinárom povedal, že ruské úrady momentálne nezvažujú vyhlásenie ďalšej mobilizácie.
9:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa chce v piatok osobne zúčastniť na rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku, aby západných spojencov požiadal o ďalšie zbrane, predovšetkým o tie ďalekonosné. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informoval portál magazínu Der Spiegel. Kontaktná skupina združuje asi päť desiatok krajín zbrojne podporujúcich Kyjev.
Svojou účasťou na zasadnutí chce Zelenskyj podľa Der Spiegel poukázať na vážnosť situácie, v ktorej sa Ukrajina pri obrane pred ruskou inváziou nachádza. Magazín tiež poznamenal, že osobná prítomnosť ukrajinského prezidenta na stretnutí je značne neobvyklá, pretože rokovania ministrov a ich zástupcov sú na pracovnej úrovni. Príchod prezidenta ale z udalosti urobí politickú akciu.
7:31 Poslanecký klub vládnej strany Sluha ľudu v ukrajinskom parlamente navrhuje na post ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrija Sybihu, ktorý doteraz zastával funkciu prvého námestníka odstupujúceho šéfa diplomacie Dmytra Kulebu.
Podľa britskej stanice BBC o tom na svojich sociálnych sieťach v stredu večer informoval predseda poslaneckého klubu vládnej strany Davyd Arachamija. Doplnil, že na post ministerky spravodlivosti bola frakciou navrhnutá odstupujúca podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.
Ministerstvo pre záležitosti veteránov Ukrajiny by mohla viesť Natalija Kalmykovová, ktorá nateraz pôsobí na poste námestníčky ministra obrany. Na ministerstvo kultúry a informačnej politiky bol vládnou stranou Sluha ľudu nominovaný Mykola Točyckyj.
Čítajte viac Ukrajinský šéf diplomacie Kuleba skončil. Potrebujeme novú energiu, Ukrajinu to posilní, reaguje Zelenskyj
Arachamija v súvislosti s ním objasnil, že „v tejto fáze musíme posilniť boj proti dezinformáciám. Na túto úlohu potrebujeme kandidáta s medzinárodnými skúsenosťami“.
Očakáva sa, že podpredsedníčka vlády a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková prejde do kancelárie prezidenta Ukrajiny, kde sa bude venovať sociálnej politike.
Arachamija dodal, že na zasadnutí frakcie, konanom v prítomnosti prezidenta Volodymyra Zelenského, sa diskutovalo aj o vytvorení novej inštitúcie s pracovným názvom ministerstvo pre návrat Ukrajincov. „Diskutujeme o kandidátoch, ktorí by ju mohli viesť,“ dodal Arachamija.
6:30 Podľa optimistického scenára budú výpadky elektriny na Ukrajine v období jeseň-zima trvať do 12 hodín denne, podľa pesimistického scenára do 20 hodín, píše server Ukrainska Pravda a odvoláva sa na predpovede experta Inštitútu energetických stratégií Jurij Korolčuka.
Podľa optimistickej predpovede, ak bude stabilne fungovať 8 až 9 jadrových blokov a zima bude mierna, bez silných mrazov, je plánované obnovenie približne 3 GW zo 6 GW poškodenej kapacity. Vtedy sú možné výpadky elektriny v trvaní až 12 hodín denne.
Pesimistickejší scenár predpokladá, že bude možné obnoviť len približne 2000 megawattov výkonu, počet pracujúcich jadrových blokov bude 6 až 7 a zima bude chladná. Potom bude systém v krízovej situácii.
V najhoršom prípade, ak Rusko bude pokračovať v útokoch na ukrajinskú energetiku, Ukrajinci môžu túto zimu stráviť až 20 hodín denne bez elektriny alebo kúrenia, uvádza Ukrainska Pravda.
Podľa predpovede Sergeja Nagornjaka, člena Energetického výboru Najvyššej rady, ak zimná teplota klesne na –10°C , Ukrajinci budú mať elektrinu pravdepodobne len 12–14 hodín denne a zvyšok času – približne 10 hodín – budú bez elektriny.
Popri vládnych opatreniach je potrebné, aby sa ľudia aj firmy starali o záložné zdroje energie (powerbanky, nabíjacie stanice, dieselové generátory, solárne panely a invertory), aby prežili núdzové výpadky elektriny, dodáva server.
6:30 Chladiacu vežu ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorá bola v auguste vážne poškodená pri požiari, bude pravdepodobne treba zbúrať. S odvolaním sa na vyhlásenie generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho o tom v noci na štvrtok informovala agentúra Reuters.
Grossi prišiel s týmto vyhlásením v stredu, počas návštevy elektrárne, ktorej areál ruské jednotky obsadili krátko po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Odvtedy sa Moskva a Kyjev pravidelne navzájom obviňujú z útokov na elektráreň. Táto situácia vyvoláva aj obavy z jadrovej havárie.
Po svojej návšteve v ZAES Grossi zverejnil na platforme X video zachytávajúce poškodenie vnútri chladiacej veže.
„Do dnešného dňa sme sa nedokázali dostať do tohto bodu, vysoko vo veži, takže (teraz) môžeme oveľa lepšie posúdiť škody, ku ktorým došlo,“ uviedol vo videu Grossi s prilbou na hlave a oblečený v nepriestrelnej veste. „Táto veľká štruktúra nie je v budúcnosti použiteľná, takže bude pravdepodobne zbúraná,“ dodal.
Požiar v chladiacej veži vypukol 11. augusta. Zo zodpovednosti za konanie, ktoré požiar spôsobilo, sa Rusko a Ukrajina obviňujú navzájom. Grossi daný incident svojho času označil za jeden z mnohých „bezohľadných útokov“, ale vinu zaň nepripísal nikomu.
Grossi sa počas návštevy na Ukrajine v utorok v Kyjeve stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému tlmočil, že situácia v Záporoží je „veľmi krehká“.
Minulý týždeň Grossi navštívil aj Kurskú jadrovú elektráreň na juhu európskej časti Ruska, kde sa od začiatku augusta odohráva operácia jednotiek ukrajinskej armády. Keďže v blízkosti tejto elektrárne prebiehajú boje, Grossi upozornil, že aj tam hrozí jadrová havária.