Prezident Emmanuel Macron bezmála po dvoch mesiacoch od predčasných volieb vybral za nového predsedu vlády Michela Barniera. Zvíťazila v nich krajná ľavica, ale šéf Elyzejského paláca sa rozhodol pre pravicového politika. Barnier za poslanca nekandidoval, jeho republikáni obsadili 47 mandátov, naopak, víťazný Nový ľudový front ich získal až 193. Ten zoskupuje štyri politické strany, tvoria ho socialisti, komunisti, zelení a krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko, ktoré má spomedzi nich najviac poslancov. Jeho líder Jean-Luc Mélenchon obvinil Macrona, že ukradol výsledky volieb a do centra Paríža zvolal na túto sobotu popoludní demonštráciu; protesty sa chystajú aj v ďalších veľkých francúzskych mestách.
O nespokojnosti víťaza volieb, ktorá chvíľami prerastá do zúrivosti, ešte bude reč, pristavme sa najprv pri novom predsedovi vlády. Najstarší strieda najmladšieho. Gabriel Attal, ktorý sa rozlúčil s funkciou premiéra, má ešte len 35 rokov, naopak, Barnier oslávi v januári budúceho roku už 74. narodeniny. Na miesto najmladšieho šéfa vlády v dejinách novodobého Francúzska prišiel najstarší.
Barnier sa ešte nestihol ujať moci a už sa na neho začala valiť kritika. Jeho odporcovia sa okamžite doňho obuli, keď začali poukazovať na to, ako sa zachoval v roku 1981, keď sa v parlamente rozhodovalo o návrhu ostro sledovanej zmeny v trestnom zákone. Hlasoval proti tomu, aby sa homosexualita už neoznačovala za trestný čin, prízvukovali tí, čo nesúhlasia vymenovaním Barniera za predsedu vlády. Väčšina z nich reagovala na sociálnych sieťach.
Čítajte viac Milosrdná smrť? Cirkev sa hnevá na Macrona, dáva mu školenie z hodnoty života
Medzi prvými sa ozval Mélenchon: „Aký čudný odkaz bol vyslaný krajine, ktorá hľadá spôsoby, aby sa zjednotila, keď bol nominovaný niekto, kto hlasoval proti dekriminalizácii homosexuality." Pobúrená reakcia prišla aj z organizácie, ktorá zastrešuje gejov a lesby: „Jasnejší signál ako kedykoľvek predtým, že vláda bude nepriateľská proti našim právam a proti našej existencii! Žiadna vláda, ktorá sa stavia proti nášmu zápasu a proti našim životom, nie je životaschopnou alternatívou!" Poslankyňa zelených Mélanie Vogelová nepriamo označila Macrona za politického egoistu, ktorý myslí len na seba: „Keď je v jeho záujme vymenovať za premiéra homosexuála, urobí to, keď je v jeho záujme vymenovať za premiéra toho, kto hlasuje proti dekriminalizácii homosexuality, urobí to." Jej slová súvisia s tým, že už bývalý šéf vlády Attal sa otvorene hlási k tomu, že je gej.
Informácia o hlasovaní Barniera, ktorý bol pred viac ako štyrmi desaťročiami najmladší člen dolnej komory parlamentu, je pravdivá, ale neúplná. Médiá osvetlili, o čo presne išlo. V decembri 1981 poslanci hlasovali o návrhu vypustiť z trestného zákona paragraf o trestaní homosexuality mladistvých, za ktorých boli považované osoby, ktoré mali menej ako 21 rokov.
Toto ustanovenie sa dostalo do legislatívy počas vichystického režimu, čiže v období nacistickej nadvlády na francúzskom území. „Dočasná vláda po skončení vojny zachovala diskrimináciu pod zámienkou ochrany detí a rodín," pripomenul denník Libération. Zmenu sa podarilo presadiť až v roku 1981, keď sa o to postarala poslanecká väčšina, ktorou disponovali socialisti a komunisti. Za hlasovalo 327 členov, proti bolo 155. Medzi nimi spolu vtedy s 31-ročným Barnierom nesúhlasil s úpravou napríklad aj Jacques Chirac (neskorší pravicový prezident v rokoch 1997 – 2007). Odvtedy už nefiguruje trestanie homosexuality týkajúce sa mladistvých od ich pätnásteho roku života.
Hlasovanie v roku 1981 nie je jediné, čo Barnierovi vyhadzujú na oči. Upozorňujú, že funkciu premiéra prijal od prezidenta, o ktorom tvrdi, že riadi štát egoisticky, výlučne len podľa vlastných predstáv. Barnier to o ňom povedal, keď sa v roku 2022 uchádzal (neúspešne) v primárkach republikánov o nomináciu v prezidentských voľbách. (V druhom kole volieb však už verejne podporil Macrona proti líderke krajnej pravice Marine Le Penovej.)
Hlavná demonštrácia proti vymenovaniu Barniera, ktorá sa uskutoční v Paríži, je naplánovaná na 14. hodinu. Le Penová vyhlásila, že svojich ľudí do vlády nenavrhne, je však ochotná ju tolerovať. Tento postoj stačil k tomu, aby predstavitelia víťazného Nového ľudového frontu obvinili Macrona z tichého spojenectva s krajnou pravicou, proti ktorej vždy vystupoval. „Bezprecedentný obrat v dejinách tohto štátu. Francúzsky národ sa musí stretnúť 7. septembra, aby odmietol tento násilný akt," napísala na sociálnej sieti X poslankyňa Nepoddajného Francúzska Clémence Guettéová. „Výberom Barniera Macron oficiálne potvrdil svoju novú koalíciu s Le Penovou. Dúfajú, že sa vzdáme, musíme im ukázať našu mobilizáciu a náš hnev v sobotu na uliciach!" zdôraznila na sieti X krajne ľavicová europoslankyňa Manon Aubryová.
Čítajte viac Minister židovského štátu by rád videl Le Penovú v Elyzejskom paláci. Urobil zo seba užitočného idiota?
Nateraz je ešte otázne, či nová vláda bude úradnícka, respektíve koľko by v nej mohlo byť členov so straníckou príslušnosťou. Jej existencia asi dlho nepotrvá, pretože Le Penová by chcela, aby sa v budúcom roku uskutočnili predčasné voľby. Mimochodom, predstavitelia krajnej pravice si už tiež rypli do Barniera: sú zvedaví, či naberie odvahu urobiť to, čo avizoval, že spraví v Elyzejskom paláci, keby pred dvomi rokmi uspel v prezidentských voľbách. „Poďme, pán premiér Michel Barnier! Nastal čas splniť vaše sľuby!" podpichla ho vo svojom príspevku na sieti X poslankyňa Marion Maréchalová. Pripomenula mu napríklad, že vtedy dokonca hovoril, že zavedie moratórium na imigráciu a drasticky obmedzí možnosť, aby za prisťahovalcami prichádzali do Francúzska ich rodinní príslušníci.
A bude vláda vôbec životaschopná? Podrží ju umiernená pravica (47 mandátov), rovnako aj macronovci (166), závislá zostane na lepenovcoch (142). Nový ľudový front disponuje 193 hlasmi, s ktorými Barnier nemôže počítať, ostatné strany majú v 577-člennej dolnej komore parlamentu 29 zástupcov. Jeho výhoda spočíva v tom, že má bohaté politické skúsenosti. Nielen na domácej scéne. Pôsobil totiž ako hlavný vyjednávač EÚ so Spojeným kráľovstvom o brexite.
Čítajte viac Minister židovského štátu by rád videl Le Penovú v Elyzejskom paláci. Urobil zo seba užitočného idiota?
Faktom je, že Macron ponížil víťazný Nový ľudový front, keď mu nedal príležitosť zostaviť vládu. Na druhej strane by to bola iba strata času: krajne ľavicová vláda by určite neustála prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery. Barniera čaká prvá ťažká skúška už o niekoľko týždňov – do 1. októbra má predložiť návrh zákona o budúcoročnom štátnom rozpočte. Už vopred je jasné, že keď ho ukáže, začnú lietať hromy-blesky, pretože Francúzsko čakajú úsporné opatrenia…