929. deň: Ruská letecká základňa Marinovka utrpela ťažké škody, dokazujú satelitné snímky zverejnené Britmi

Čítajte viac 928. deň: Rusi tvrdia, že dobyli mesto Novohrodivka pri Pokrovsku. Na lotyšské územie dopadol ruský dron

23:05 Rumunská armáda našla v pondelok neďaleko dediny Periprava pri hranici s Ukrajinou fragmenty ruského dronu. Oblasť prehľadávali po správach o preletoch bezpilotných lietadiel pri nočnom útoku na ukrajinské riečne prístavy na Dunaji, ktorý tam tvorí hranicu. Oznámilo to ministerstvo obrany v Bukurešti.

Ministerstvo tiež uviedlo, že pátranie pokračuje aj v druhej oblasti pri dedine Caraorman ďalej od hranice, kam mohli tiež spadnúť časti dronu. Obe lokality sú močaristé a nenachádza sa v nich žiadna infraštruktúra. Na operácii sa podieľajú aj špecialisti rumunskej spravodajskej služby a ministerstva vnútra.

V regióne došlo od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 k viacerým takýmto nálezom častí dronov.

V nedeľu rumunské úrady upozornili obyvateľstvo pohraničného regiónu na možné zrútenia bezpilotných lietadiel. Na ich pozorovanie vzlietli dve rumunské stíhačky F-16. NATO uviedlo, že incident vníma so znepokojením, nie však ako zámerný útok Ruska na člena Severoatlantickej aliancie. (agerpres, dpa, tasr)

21:38 Spojené štáty nemôžu potvrdiť správy, že Irán dodal Rusku balistické rakety, uviedol v pondelok hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Americký denník Wall Street Journal (WSJ) zverejnil informácie, že Irán dodal Rusku balistické rakety krátkeho doletu s odvolaním sa na anonymných amerických aj európskych predstaviteľov.

Kremeľ v pondelok tieto informácie nepoprel. „Videli sme túto správu, ale tento typ informácie nie je vždy pravdivý. Irán je naším významným partnerom, rozvíjame naše obchodné a hospodárske vzťahy, rozvíjame našu spoluprácu a dialóg vo všetkých možných oblastiach vrátane tých najcitlivejších,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vzťahy Teheránu a Moskvy sú užšie od februára 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Irán dodáva ruskej armáde aj drony Šáhid, tvrdia viaceré zdroje vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinenia z dodávok rakiet Rusku odmietlo. „Dôrazne odmietame tvrdenia o úlohe Iránu vo vývoze zbraní jednej strane vojnového konfliktu,“ vyhlásil hovorca rezortu iránskej diplomacie Násir Kanaání počas týždennej tlačovej konferencie. (reuters, tasr)

18:30 Putin neposkytne rozhovor Evanovi Gershkovichovi, reportérovi amerického denníka Wall Street Journal (WSJ), ktorého Moskva prepustila 1. augusta z väzby v rámci rozsiahlej výmeny väzňov so Západom. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra AFP.

WSJ už pred časom informoval, že Gershkovich pridal ručne napísanú prosbu o rozhovor s Putinom ku žiadosti o prezidentskú milosť, ktorú podpísal pred väzenskou výmenou.

„Zatiaľ o takýto rozhovor nemáme záujem,“ povedal v pondelok Peskov. Dodal, že ak by mal šéf Kremľa poskytnúť rozhovor zahraničným médiám či konkrétnemu novinárovi, musel by mať na to nejaký špecifický podnet, aký sa však dosiaľ neobjavil.

Gershkovicha Rusko prepustilo ako jedného zo 16 väznených v rámci prelomovej augustovej väzenskej výmeny so Západom, Namiesto nich sa sa do Ruska vrátilo osem ľudí vrátane Vadima Krasikova, v Nemecku odsúdeného za vraždu.

Tridsaťdvaročný Gershkovich strávil v ruskom väzení viac ako 16 mesiacov na základe obvinení zo špionáže. Reportér takéto obvinenie rovnako ako aj jeho zamestnávateľ či Biely dom označoval za vykonštruované.

Putin dlhodobo odmieta žiadosti o rozhovor pre západné médiá. Jedinú výnimku naposledy spravil vo februári a poskytol rozhovor kontroverznému americkému moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi.

Čítajte viac Interview s Putinom: Nie je možné, aby Rusko na Ukrajine prehralo, tvrdí

17:51 Kyjev žiada o povolenie udrieť na ruské sklady s iránskymi raketami

Západné krajiny podľa šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka musia Ukrajine povoliť použitie zbraní, ktoré Kyjevu dodali, na údery na vojenské sklady na ruskom území pre silné podozrenie, že Irán Kremľu dodáva balistické rakety.

USA svojim spojencom oznámili, že podľa ich názoru Irán Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine posiela balistické rakety krátkeho doletu. Pre tlačovú agentúru The Associated Press to cez víkend povedali dvaja ľudia oboznámení s problematikou.

Západné štáty, ktoré vo vojne podporujú Ukrajinu, váhajú s povolením úderov na ruské územie pre obavy, že by ich to mohlo vtiahnuť do najväčšieho európskeho konfliktu od druhej svetovej vojny. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie však tvrdí, že „ochrana nie je eskalácia".

„V reakcii na dodávky balistických rakiet do Ruska musí byť Ukrajine dovolené západnými zbraňami zničiť sklady, v ktorých sú tieto rakety uložené, aby sa vyhla teroru,“ uviedol Jermak na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram. Nespresnil však, ktorá krajina balistické rakety Rusku dodáva.

16:38 Jubilejný desiaty ročník podujatia Dni Ukrajiny sa bude konať v Košiciach 15. až 24. septembra. Jeho súčasťou bude maratón pletenia maskovacích sietí pre Ukrajinu, konferencia o ekonomike, obnove Ukrajiny a spolupráci samospráv, fórum občianskych a mimovládnych organizácií, ale aj gastronómia či kultúrny program.

„Nosným mottom desiateho ročníka Dni Ukrajiny 2024 v Košiciach je pomoc ukrajinským deťom v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine, význam úlohy dobrovoľníctva a jeho pomoci Ukrajine,“ uviedol organizátor podujatia a riaditeľ Združenia Feman Eduard Buraš.

Do päťdňového pletenia maskovacích sietí sa môže zapojiť široká verejnosť. Podujatie v Kulturparku bude zahŕňať aj Deň kvasu, miniveľtrh farmárskych výrobkov, galakoncert a program pre deti, v mestskom parku sa pobeží Veteránska míľa a v historickej radnici zaznie koncertný program Zboru Karpaty. V pláne je aj prezentácia výstavy Anjeli Ukrajiny o deťoch, ktoré počas vojny zahynuli. Súčasťou programu bude aj odovzdanie humanitárnej pomoci.

Slovensko-ukrajinské fórum o energetickej bezpečnosti, potenciáli podnikateľského prostredia v cezhraničnej spolupráci alebo o spolupráci samospráv sa uskutoční 20. septembra. Ako uviedol Buraš, ak všetko vyjde podľa plánov, prísť by mal aj bývalý ukrajinský prezident z rokov 2005 – 2010 Viktor Juščenko.

Čítajte aj Veľký prieskum NATO. Ako dopadli Slováci? Ukrajine chcú pomáhať viac ako Česi, správam z médií o vojne príliš neveria

Na potrebu pomoci pre ukrajinské matky s deťmi, ale aj deti bez rodičov, ktoré našli na Slovensku útočisko pred vojnou, upozornil na stretnutí s novinármi Radoslav Dráb z organizácie Úsmev ako dar. „Ako viete, podpora Slovenska pre bývanie ukrajinských rodín na našom území sa totálne minimalizovala, čo spôsobilo veľké problémy najmä mamám s deťmi, ktoré si nemôžu nájsť trvalú prácu alebo prácu na plný úväzok. Práve tu v Košiciach sú konkrétne ženy a matky, ktoré majú dieťa buď autistické alebo veľmi choré, čo im bráni sa plne integrovať, a ubratím príspevku štátu na bývanie sa stávajú takéto rodiny bezdomovecké,“ povedal Dráb. Nezisková organizácia podľa neho už požiadala mesto Košice o pomoc pri riešení tejto situácie. „Pevne veríme, že na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve, ktoré bude na konci septembra, sa nájde podpora pre túto veľmi špecifickú a účelovo vybranú skupinu rodín s deťmi,“ skonštatoval. Príkladom potreby pomoci je podľa Drába aj sedem ukrajinských stredoškolákov v Sečovciach, ktorým hrozí strata bývania na internáte, ako aj možnosti ďalej chodiť do tamojšej školy.

16:29 Ruský vojenský dron, ktorý v sobotu havaroval na východne Lotyšska, obsahoval výbušniny určené zrejme pre Ukrajinu. Oznámil to v pondelok veliteľ lotyšských ozbrojených síl aj tamojšie ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva obrany dopadol dron na lotyšské územie pri dedine Gaigalava asi 90 kilometrov od hraníc s Bieloruskom, odkiaľ na územie Lotyšska priletel.

Veliteľ lotyšských ozbrojených síl Leonids Kalniņš uviedol, že išlo o dron typu Šáhid iránskej výroby. Výbušniny, ktoré bezpilotné lietadlo obsahovalo, deaktivovali miestni pyrotechnici, dodal Kalninš.

Lotyšsko aj Rumununsko v nedeľu informovali, že vyšetrujú prípady ruských dronov, ktoré narušili ich vzdušný priestor a vzápätí havarovali na ich území. Obe krajiny sú členmi NATO a podporujú Ukrajinu brániacu sa ruskej agresii.

16:27 Švédsko zašle na Ukrajinu 17. balík s vojenskou pomocou v hodnote 443 miliónov dolárov, uviedol v pondelok minister obrany Pal Jonson. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Balík bude zahŕňať napríklad bojové člny, rakety, maskovacie prostriedky a muníciu pre bojové vozidlá pechoty, ktoré Kyjevu darovalo Švédsko. Jeho súčasťou však budú aj finančné prostriedky určené na podporu obranných zákaziek Kyjeva či na uľahčenie prípadného presunu viacúčelových stíhacích lietadiel JAS Gripen, i keď o ich transfere sa zatiaľ nerozhodlo.

16:00 Ruské sily vystrelia dva až 2,5-krát viac kusov delostreleckej munície v porovnaní s Ukrajincami. V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Ukrajina na jar čelila nedostatku munície, najmä z dôvodu oneskorenia americkej vojenskej pomoci, ktorá mala priamy dopad na bojisko. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského Rusi vtedy mali až desaťnásobnú prevahu v počte vystrelenej munície.

Podľa Syrského Rusko prevyšuje Ukrajinu, pokiaľ ide o zbrane a personál, ale Ukrajina by mala využiť svoju „technickú prevahu“ a zamerať sa na high-tech zbrane, ako sú bezpilotné vzdušné systémy.

„Okrem toho, samozrejme, využívame manévre so silou, zálohami, paľbou… Vďaka krokom našej vlády, prezidenta Ukrajiny, ministra obrany sa nám podarilo znížiť rozdiel medzi nami používanou muníciou a kapacitami nepriateľa,“ povedal Syrskyj. Podľa neho sa Ukrajincom podarilo kompenzovať tieto rozdiely vďaka dronom.

15:45 Ruské hnutie na ochranu práv voličov Hlas (Golos) v pondelok vo vyhlásení k výsledkom víkendových regionálnych volieb konštatovalo, že sa vyznačovali nízkou konkurenciou, ich devalváciou v médiách, nátlakom na voličov k účasti na hlasovaní, vylúčením pozorovateľov a nízkou mierou ochrany pred podvodmi. Podľa agentúry TASR o tom v pondelok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Hnutie Hlas upozorňuje, že v dôsledku represií a „legislatívnych inovácií“ v posledných rokoch chce a môže na volené pozície kandidovať stále menej občanov.

Hnutie tiež poukazuje na to, že médiá v Rusku voľby prezentujú ako „zábavnú procedúru s online hlasovaním, lotériami, zabávačmi a pohostením vo volebných miestnostiach“.

Časť voličov sa aktivistom Hlasu sťažovala, že nadriadení ich nútili ísť voliť a účasť na volebnom akte mali dokázať buď poskytnutím údajov o geolokácii alebo propagačných materiálov, ktoré bývajú vo volebných miestnostiach k dispozícii počas volieb.

Objavili sa i prípady, ktoré Hlas označil za „priamu diskrimináciu voličov“, pretože volebné komisie tlačili voličov do elektronického hlasovania namiesto tradičného spôsobu odovzdania hlasovacieho lístka vo volebnej miestnosti.

Volebným pozorovateľom bol počas hlasovania často odmietnutý prístup do volebných miestností alebo ich práca bola obmedzovaná. Mnohí hlásili, že nesmeli fotografovať, oboznamovať sa s dokumentmi a vyhotovovať si kópie. Okrem toho volebné komisie často odmietali prijímať sťažnosti alebo na ne reagovali neskoro. V niektorých prípadoch bol nátlak na pozorovateľov vyvíjaný za asistencie polície.

Hlas vo svojom vyhlásení upozornil aj na nízku úroveň ochrany výsledkov hlasovania. Aktivisti poukázali na to, že súčasný systém sa nesnaží vyriešiť problém masívnych volebných podvodov, ale „skôr pôsobí proti snahám spoločnosti zmeniť situáciu k lepšiemu“.

15:36 Až 71 percent Ukrajincov si myslí, že šírenie ruských dezinformácií a propagandy na sociálnych sieťach je vážnou hrozbou. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý uskutočnil od 1. do 6. septembra. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Prevažná väčšina Ukrajincov (71 %) uznáva, že šírenie ruských dezinformácií a propagandy na sociálnych sieťach je celkom vážnou alebo dokonca veľmi vážnou hrozbou. Zároveň 33 % z nich považuje túto hrozbu za jednu z najväčších, zatiaľ čo zvyšných 38 % tvrdí, že táto hrozba, hoci je vážna, nepatrí medzi najväčšie," uviedol inštitút. Viac ako polovica respondentov si preto myslí, že na Ukrajine by mali prevádzku komunikačnej platformy Telegramu obmedziť alebo kontrolovať, dodal KIIS.

15:07 Rusko podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova víta vyjadrenia nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý chce dať dôkladne vyšetriť útok na plynovody Nord Stream z roku 2022. Peskov zároveň obvinil západné štáty, že sa pokúšajú utajiť, čo sa v skutočnosti stalo. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Scholz v nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že Nemecko sa pri vyšetrovaní sabotáže uistí, že sa nič nezatajilo, a vynaloží maximálne úsilie o to, aby osoby zodpovedné za výbuchy boli potrestané.

Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 sa stali terčom útokov nadránom a potom aj večer 26. septembra 2022. Výbuchy neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori poškodili potrubia oboch plynovodov na štyroch miestach.

Moskva sa opakovane sťažuje, že Nemecko nerobí dostatok pri vyšetrovaní týchto incidentov, no Peskov v pondelok privítal prísľub kancelára Scholza.

„Absolútne súhlasíme s tým, že teroristický útok a sabotáž na plynovody Nord Stream musia byť dôkladne vyšetrené, napriek zúfalým pokusom niektorých štátov zapojených do tohto príbehu o jeho ututlanie. To by sa za žiadnych okolností nemalo stať,“ povedal Peskov. Neobjasnil, o akých krajinách hovoril.

Čítajte aj Útok na Nord Stream: Nemecko nevie, ako reagovať, Poľsko poprelo, že by so sabotážou pomáhalo Ukrajincom

14:57 Ukrajinské spravodajské skupiny pre radiačnú, chemickú a biologickú obranu zdokumentovali za minulý mesiac 447 prípadov, keď ruské jednotky použili špeciálnu muníciu s nebezpečnými chemikáliami. Od začiatku vojny evidujú dovedna 4 035 takýchto systematických ruských útokov. Na Facebooku to uviedlo velenie ukrajinských síl podpory.

Podľa uvedeného zdroja Rusi pokračujú v používaní chemickej munície proti ukrajinskej armáde, vrátane plynových granátov K-51 a RG-VO, ktorých použitie ako vojnových zbraní je zakázané. Ukrajinské obranné sily zdôrazňujú, že Rusko hrubo porušuje pravidlá vedenia vojny, ignoruje normy a záväzky vyplývajúce z Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení.

Čítajte aj Zákop v plameňoch, nemali ani sekundu. Rusi nasadili zakázanú chemickú zbraň

14:46 Šestnásťročné dievča zahynulo a ďalší traja civilisti utrpeli zranenia pri pondelkovom ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti. Uviedol to tamojší gubernátor Serhij Lysak, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Telo zabitého dievčaťa našli pod troskami domu. Zranenia utrpeli dvaja muži vo veku 79 a 74 rokov a 66-ročná žena. Jedného muža hospitalizovali, uviedol gubernátor. Dodal, že ráno Rusko vypálilo na mesto približne desať delostreleckých granátov, ktoré poškodili rodinné domy.

14:45 Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily obsadili ukrajinskú obec Memryk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Dedina sa nachádza približne 20 kilometrov od ukrajinského mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom. TASR píše podľa agentúry AFP.

Obec mala pred začatím celoplošnej ruskej invázie na územie Ukrajiny vo februári 2022 približne 400 obyvateľov.

14:35 Letecká základňa Marinovka v ruskej Volgogradskej oblasti utrpela pri ukrajinskom útoku podľa pondelkových informácií britskej tajnej služby ťažké škody, píše TASR podľa agentúry DPA.

Útok na leteckú základňu, ku ktorému došlo 22. augusta, zničil štyri hangáry a tri hangáry poškodil, píše sa v dennej správe tajnej služby britského ministerstva obrany, zverejnenej na sociálnej sieti X. Útok zničil aj radar, ďalšiu budovu a skladové kapacity v exteriéri. Ako dôkaz uverejnili Briti satelitné fotografie, ktoré porovnávajú stav pred útokom a po ňom.

Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov pôvodne škody spôsobené ukrajinským dronových útokom bagatelizoval a tvrdil, že pád dronu spôsobil iba požiar.

10:51 Ukrajinské letectvo v noci na pondelok zostrelilo šesť z ôsmich bezpilotných lietadiel a dve z troch rakiet Ch-59/69 útočiacich na ciele na Ukrajine, informovala agentúra Reuters.

Tieto tri riadené letecké strely a osem útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid bolo vypustených zo vzdušného priestoru Kurskej oblasti na západe Ruska a z Ruskom okupovanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinská armáda dodala, že systémy protivzdušnej obrany boli aktivované v Kyjevskej, Čerkaskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko medzičasom podľa britskej stanice BBC citovanej agentúrou TASR v statuse na sieti Telegram napísal, že ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zlikvidovať všetky drony vypustené v noci na pondelok do útoku na Kyjev.

Popko pripomenul, že ide o piaty letecký útok na Kyjev od začiatku septembra. Dodal, že šlo opäť o útočné drony – zrejme typu Šáhid iránskej výroby -, ktoré boli do útoku vypustené z Kurskej oblasti. Doplnil, že útok prichádzal vo vlnách. Podľa predbežných informácií nedošlo k obetiam na životoch, zraneniam ani materiálnym škodám.

10:15 Najmenej 184 ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 856 utrpelo zranenia v dôsledku augustových ruských útokov. Uviedla to misia Organizácie Spojených národov (OSN) pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

August bol na Ukrajine mesiacom s druhým najvyšším počtom civilných obetí od začiatku tohto roka. Podľa predchádzajúcej správy bol júl „pre civilistov najsmrteľnejším mesiacom“ od októbra roku 2022.

Podľa odhadov OSN od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo najmenej 11 743 civilistov a minimálne 24 614 utrpelo zranenia. Skutočný počet civilných obetí je pravdepodobne oveľa vyšší.

9:30 Západ by mal posilniť svoju pomoc Ukrajine po nedávnych výskytoch ruských bezpilotných lietadiel na území niekoľkých krajín Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako referuje web Ukrajinská pravda, na platforme X to uviedol nový šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Narušenie lotyšského a rumunského vzdušného priestoru ruskými bezpilotnými lietadlami podľa Sybihu slúži ako pripomienka, že nepriateľské činy Ruska siahajú za hranice Ukrajiny. „Kolektívnou odpoveďou spojencov by mala byť už teraz podpora Ukrajiny v maximálnej možnej miere s cieľom ukončiť agresiu Ruskej federácie, chrániť život a zachovať mier v Európe. Na to potrebuje Ukrajina konkrétne činy svojich spojencov,“ zdôraznil.

Medzi takéto kroky podľa Sybihu patrí rozhodnutie Západu využiť svoju protivzdušnú obranu na zostreľovanie ruských rakiet a bezpilotných lietadiel nad Ukrajinou, ako aj zvýšenú pomoc ukrajinským ozbrojeným silám a zrušenie obmedzení na používanie západných zbraní. „Okamžite konajte,“ vyzval Sybiha.

9:05 Dvestodvadsať ukrajinských civilistov zostáva hospitalizovaných po minulotýždňovom ruskom útoku na mesto Poltava, pričom niektorí z nich sú v kritickom stave. Uviedol to v nedeľu večer prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, informuje spravodajský web Kyiv Independent. Počet obetí na životoch je 58.

Čítajte viac 923. deň: Ruský teror v Poltave: Balistické strely dopadli aj na nemocnicu, na mieste sú desiatky mŕtvych

„Žiaľ, začiatok septembra bol poznačený brutálnymi ruskými údermi. Len po útoku na vojenský inštitút komunikácií v Poltave sa v nemocnici stále lieči 220 zranených," povedal Zelenskyj.

Rusko minulý týždeň vypálilo na Poltavu dve balistické rakety, ktoré zasiahli vojenský inštitút komunikácií a susedné zdravotnícke zariadenie. Budova inštitútu bola pri útoku čiastočne zničená.

9:00 Jednu mŕtvu si vyžiadalo ruské ostreľovanie Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámili miestne úrady. Kyjev hlási zostrelenie všetkých ruských dronov, ktoré v noci na pondelok útočili na ukrajinskú metropolu. Bombardovanie Charkova sa podľa úradov zaobišlo bez obetí a ranených. Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zostrelila šesť z ôsmich ruských dronov a dve z troch rakiet vypustených proti Ukrajine, uviedli ráno ukrajinské vzdušné sily. Ruské vojská dobyli obec Voďane pri Vuhledare na východe Ukrajiny, uviedol server DeepState, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

„Rusi večer ostreľovali Očakiv z hlavňového delostrelectva, zabili 70-ročnú ženu v jej vlastnom dome,“ napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Očakiv ležiaci na pobreží Čierneho mora mal pred vojnou okolo 14 000 obyvateľov.

Na Kyjev ruské drony pri piatom útoku od začiatku septembra nalietali po polnoci vo viacerých vlnách. Letecký poplach trval viac ako hodinu. „Silami a prostriedkami protivzdušnej obrany boli všetky útočné drony, ktoré ohrozovali Kyjev, zničené na prístupoch k hlavnému mestu. Podľa predbežných informácií sa nálet obišiel bez škôd a ranených v meste,“ uviedol šéf mestskej vojenskej správy Serhij Popko na Telegrame.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

V Charkove v dôsledku dopadu jednej riadenej leteckej bomby vznikol požiar garáže, ale nálet si podľa predbežných informácií obete nevyžiadal, oznámil starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov.

Ruské vojská dobyli obec Voďane pri Vuhledare na východe Ukrajiny, uviedol server DeepState, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. V Doneckej oblasti ruské vojská dosiahli tiež nepatrný postup pri mestách Časiv Jar a Toreck, ale nedosiahli žiadne potvrdené úspechy pri Pokrovsku, tvrdia analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny na základe geolokalizovaných záberov.

Ruská armáda za uplynulých 24 hodín prišla o 1 150 vojakov, celkové ruské straty od vpádu na Ukrajinu dosiahli 626 410 ľudí, odhadol ukrajinský generálny štáb. Moskva svoje vlastné straty neoznamuje, podobne ako Kyjev.

8:35 Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), teda nemecká civilná kontrarozviedka, vydala aktuálne varovanie pred jednou z jednotiek ruskej tajnej vojenskej služby GRU. Ide o jednotku 29155, ktorá podľa nemeckých spravodajcov vykonala kybernetické útoky proti cieľom v krajinách NATO a Európskej únie. České tajné služby koncom minulého týždňa informovali, že sa pod vedením amerických partnerov podieľali na odhalení kybernetického aktéra spájaného práve s jednotkou GRU 29155.

Čítajte viac Ruskí hackeri útočia na krajiny NATO a EÚ: Západ varuje pred nebezpečnými kybersabotérmi

8:15 Ruskí vojnoví zajatci na Ukrajine už nebudú môcť telefonovať domov. Ako dôvod tohto rozhodnutia sa uvádza rastúci počet prípadov zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojakmi zajatými ruskou armádou. Vo vysielaní ukrajinskej televízie to oznámil komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubynec.

Ombudsman zdôraznil, že ruskí zajatci majú stále možnosť písať domov listy, ako to umožňuje Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Ukrajinská vláda pritom predtým zamietla petíciu, ktorou jej signatári žiadali, aby ruskí vojnoví zajatci nemali možnosť volať domov svojim blízkym, keďže Rusko takéto právo ukrajinským zajatcom nedáva. Ukrajinský premiér Denis Šmyhaľ vtedy argumentoval, že telefonáty považuje za dôležité v tom zmysle, aby sa Rusi nebáli v boji vzdať.

RFE/RL pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin v júni tvrdil, že na Ukrajine je v zajatí 1348 Rusov a v Rusku 6465 ukrajinských vojakov.

V auguste však boli v dôsledku protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl na územie ruskej Kurskej oblasti zajaté ukrajinskými ozbrojenými silami stovky ruských vojakov, prevažne brancov.

7:30 Podporovatelia ruského prezidenta Vladimira Putina vedú v regionálnych voľbách v Kurskej, Lipeckej a Brianskej oblasti. Vyplýva to z priebežných výsledkov, o ktorých v noci na pondelok informovala agentúra Reuters.

V pohraničnej Kurskej oblasti, kde začiatkom augusta prekvapivo vpadli ukrajinské sily a obsadili časť územia, priebežne vedie úradujúci gubernátor Alexej Smirnov so ziskom takmer 66 percent hlasov, ukazujú dáta ruskej volebnej komisie.

Gubernátor Lipeckej oblasti a kandidát Putinovej strany Jednotné Rusko Igor Artamonov získal po sčítaní takmer všetkých hlasov podporu 80 percent voličov. Tento región na juhozápade Ruska je častým terčom ukrajinských dronových útokov, pripomína Reuters.

V doplňujúcich voľbách do Štátnej dumy v pohraničnej Brianskej oblasti, ktorá taktiež často čelí ukrajinským útokom, priebežne vedie bývalý minister športu Oleg Matycin, tiež člen vládnej strany Jednotné Rusko.

Trojdňové regionálne a komunálne voľby v Rusku sa skončili v nedeľu večer. Podľa agentúry Reuters je očakávané, že v nich ľudia zvolili Kremľom podporovaných kandidátov. Výsledky týchto volieb sú v krajine interpretované ako hlasovanie o dôvere Putinovi a jeho invázii na Ukrajinu, ktorú spustil vo februári 2022.

7:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 150 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 626 410, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 639 tankov, 16 906 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 830 delostre­leckých systémov.

6:15 Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval na zintenzívnenie diplomatického úsilia o rýchlejšie dosiahnutie mieru na Ukrajine, informovala agentúra Reuters. Dodal, že sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pri nedávnych rozhovoroch zhodli na potrebe usporiadať novú mierovú konferenciu, ktorá by zahŕňala aj Rusko.

„Myslím, že je teraz čas diskutovať o tom, ako sa z tejto vojnovej situácie dostať a rýchlejšie dosiahnuť mier,“ povedal Scholz v rozhovore s televíziou ZDF. Dodal, že Rusko by sa malo zúčastniť na budúcom mierovom summite o ukončení vojny.

Rusko medzitým v nedeľu oznámilo, že jeho sily prevzali úplnú kontrolu nad mestom Novohrodivka, ktoré leží 12 km od Pokrovska, dôležitého železničného a cestného uzla pre ukrajinské sily v oblasti. Prezident Vladimir Putin minulý týždeň povedal, že ukrajinský vpád do ruského regiónu Kursk nedokázal spomaliť vlastný postup Ruska na východe Ukrajiny a oslabil obranu Kyjeva pozdĺž frontovej línie na podporu Moskvy.

Najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ vo štvrtok uviedol, že vpád Kyjeva do Kurskej oblasti funguje. Ruské sily podľa neho počas predchádzajúcich šiestich dní nepokročili v postupe na Pokrovsk. Povedal, že jedným z cieľov vpádu do Kurska bolo odkloniť ruské sily od iných oblastí, predovšetkým Pokrovska a Kurakhove. Rusko odklonilo veľké množstvo do Kurska, ale zároveň posilnilo pokrovský front, dodal. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij povedal, že operácia Kursk mala tiež zabrániť ruským silám prekročiť hranicu opačným smerom.

Generálny štáb ukrajinskej armády v správe vydanej v nedeľu večer hovoril o bojoch v celom Pokrovskom sektore vrátane Novohrodivky. Uviedol, že 29 pokusov o ruský postup bolo odrazených, pričom sedem potýčok pokračuje. „Naši vojaci prijímajú opatrenia na udržanie určených pozícií,“ uvádza sa v správe.

V rozhovore s ukrajinským dôstojníkom, ktorý minulý týždeň odvysielalo Rádio Liberty financované USA, sa však uvádza, že ukrajinské sily opustili Novohrodivku s odôvodnením, že tamojšie pozície nie sú vhodné na jej obranu, podotýka Reuters.

Čítajte viac Bachmut, Avdijivka... a teraz Pokrovsk. Prečo je pre Putina taký dôležitý, že obetoval Kurskú oblasť?

Scholz je doma pod tlakom po tom, ako všetky tri strany jeho stredoľavej koalície utrpeli pred týždňom bolestivé straty v dvoch krajinských voľbách, zatiaľ čo zoskupenie usilujúce sa o lepšie vzťahy s Moskvou získalo viac hlasov, podotýka Reuters. Protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) a nová formácia Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá je proti vojenskej podpore boja Ukrajiny proti ruskej invázii, získali rekordné zisky.

Zelenskyj v júli uviedol, že jeho cieľom je mať v novembri pripravený plán, ktorý by Kyjevu umožnil usporiadať druhý medzinárodný summit o mieri na Ukrajine a ktorého by sa mali zúčastniť zástupcovia Ruska.

Ukrajina v júni hostila delegácie z 92 krajín na prvom summite vo Švajčiarsku, kde bol presadzovaný plán mieru. Rusko, ktoré od februára 2022 vedie inváziu na Ukrajine, vtedy nebolo na túto akciu pozvané a odmietlo plán ako neuskutočniteľný.