Po novom bude spolková polícia kontrolovať najmenej šesť mesiacov aj hranicu s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom. Faeserová povedala, že o opatreniach už informovala Európsku komisiu, ako to vyžadujú pravidlá takzvaného schengenského priestoru. Vo vnútri neho by hraničné kontroly mali byť skôr výnimočné. Faeserová povedala, že kontroly budú potrebné dovtedy, kým začne fungovať nový migračný a azylový systém Európskej únie a bude dôsledne chránená vonkajšia hranica EÚ.
V Nemecku sa v posledných týždňoch vedie diskusia o sprísnení migračnej politiky. Rozprúdil ju predovšetkým augustový teroristický útok v Solingene, pri ktorom neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie na mestských slávnostiach zabil troch ľudí a osem ďalších zranil. Impulz tejto rozprave pridali voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasku a Durínsku, v ktorých získala protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyše 30 percent hlasov. Durínske voľby strana dokonca vyhrala a k víťazstvu mieri aj v krajinských voľbách v Braniborsku o dva týždne.
V utorok sa má v Berlíne uskutočniť druhé kolo rokovaní zástupcov vlády, opozície a spolkových krajín. Vláda kancelára Olafa Scholze po útoku v Solingene predstavila „bezpečnostný balík“, ktorý má nemeckú migračnú politiku sprísniť. Podľa opozičnej konzervatívnej únie CDU / CSU však vláda nejde dostatočne ďaleko, predseda CDU Friedrich Merz požaduje napríklad odmietanie migrantov priamo na hraniciach. Predseda sesterskej CSU a bavorský premiér Markus Söder zase vyzval, aby Nemecko znížilo počet prijímaných žiadostí o azyl pod 100 000 ročne. Nie je jasné, či nakoniec CDU/CSU na pokračovanie rokovaní s vládou kývne.
Čítajte viac Teror v Nemecku ako odplata za podporu Izraela? K zodpovednosti za krvipreliatie v Solingene sa prihlásil Islamský štát
Faeserová na tlačovej konferencii uviedla, že bezpečnostný balík dnes vláda schválila a čoskoro ho predloží Spolkovému snemu na posúdenie. Opatrenia, ktoré obsahuje, zahŕňajú napríklad sprísnenie postupu pri deportácii odmietnutých žiadateľov o azyl, kroky v boji proti islamistickému terorizmu a sprísnenie zákonov o držaní zbraní. Podľa ministerky vláda vyvinula aj model pre „efektívne odmietanie migrantov na hraniciach, ktoré bude v súlade s európskym právom“. Podľa ministerstva vnútra bol od vlaňajšieho októbra priamo na hranici odmietnutý vstup 30 000 ľuďom.
Podľa nemeckých štatistík podali cudzinci v Nemecku do konca júla zhruba 153 000 žiadostí o azyl, do konca roka by to mohlo byť až 263 000. V roku 2023 to bolo 352 000 žiadostí.
Nemecko je rovnako ako Slovensko členom schengenského priestoru. Naposledy sa priestor rozšíril tento rok v marci o Rumunsko a Bulharsko, kde však zatiaľ skončili kontroly len na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach medzi týmito krajinami a ostatnými členmi priestoru.
Čítajte viac Zdesenie v Nemecku. AfD otvorili dvere nezmyselné pravicovo-ľavicové koalície
Schengenské dohody vytvárajú priestor, v ktorom sa môžu jeho obyvatelia voľne pohybovať. Spoločné hranice členských krajín možno prekračovať kdekoľvek, s výnimkou národných obmedzení, napríklad národných parkov či chránených krajinných oblastí. Dohody však obsahujú aj „ochrannú doložku“, ktorá umožňuje štátom po porade s ostatnými krajinami obnoviť kontroly na obmedzený čas, ak to vyžaduje verejný záujem alebo verejná bezpečnosť. Dočasné kontroly sa zavádzali v minulosti napríklad v súvislosti s veľkými športovými akciami, naposledy v súvislosti s olympijskými a paralympijskými hrami v Paríži.
Podľa Európskej komisie v súčasnosti dočasné hraničné kontroly vo vnútri schengenského priestoru vykonávajú Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Nórsko, Taliansko a Slovinsko, teda osem z celkových 29 schengenských krajín.
Čítajte viac V Srbsku narastá nápor nelegálnych migrantov na hranice. Kedy migračná lavína príde na Slovensko?