Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 930 dní
- Kyjev je sklamaný z výrokov Fica o nacistoch na Ukrajine: Bránime celú Európu
- Rusko sa rúti do katastrofy: Pôrodnosť je najnižšia za štvrťstoročie
- Drony leteli na Moskvu aj Kyjev. Rusko zneškodnilo až 144 ukrajinských dronov, tvrdí Kremeľ
- Extrémne pomalé zbrojenie: Nemecký arzenál by Rusko vyrobilo za pol roka
- Ruské útoky v Doneckej oblasti zabil troch civilistov
- Ukrajina si chce s Ruskom sadnúť za jeden stôl. Hľadá Moskva sprostredkovateľov na rokovania?
Čítajte viac 929. deň: Ruská letecká základňa Marinovka utrpela ťažké škody, dokazujú satelitné snímky zverejnené Britmi
23:18 Rusko dokončuje vnútropolitické procedúry potrebné na podpísanie novej bilaterálnej dohody s Iránom, oznámil v utorok tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu. „Dúfame v skoré uzatvorenie novej základnej medzinárodnej dohody. Dokončujeme vnútropolitické procedúry nevyhnuté pre prípravu dokumentov, ktoré podpíšu prezidenti (Ruska a Iránu),“ uviedol Šojgu.
Rusko si od začiatku invázie na Ukrajinu buduje bližšie vzťahy s Iránom a inými krajinami, ktoré sú nepriateľské voči Spojeným štátom, ako napríklad so Severnou Kóreou.
USA obviňujú Teherán i Pchjongjang z podpory ruských vojnových snáh, čo Moskva popiera. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok vyhlásil, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov použije na Ukrajine. Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia v reakcii označilo za škaredú propagandu, ktorá ma zakryť západnú podporu pre Izrael.
Rusko už nejaký čas hovorí, že plánuje podpísať bilaterálnu dohodu s Iránom. Utorkové vyhlásenia Šojgua sú však doposiaľ najsilnejším náznakom toho, že uzavretie takejto dohody je blízko.
Šojgu v utorok tiež rokoval v Petrohrade s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. Ich schôdzka sa uskutočnila na okraj stretnutia predstaviteľov krajín skupiny BRICS. Šojgu šéfovi čínskej diplomacie poďakoval za účasť na stretnutí a uviedol, že očakáva plodnú spoluprácu a tradične blízke kontakty s Čínou. (reuters, tass, tasr)
21:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok zaviazal, že bude konsolidovať silnú celosvetovú reakciu na akúkoľvek mocnosť, ktorá pomáha ruskému vojnovému úsiliu alebo podnecuje či predlžuje vojnu na Ukrajine.
„Chcem odkázať všetkým na svete, ktorí ešte stále chcú nejako pomôcť (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi: urobíme všetko nielen na obranu nášho štátu a národa, ale aj na skutočnú konsolidáciu sveta, aby sme dôrazne reagovali na podnecovanie vojny alebo akékoľvek pokusy o jej predĺženie,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom video-odkaze. Irán, ktorý podľa Washingtonu dodal Rusku balistické rakety, však menovite nespomenul. (reuters, tasr)
20:54 Správy o tom, že Irán dodáva zbrane Rusku, sú „škaredou propagandou“, ktorá má zakryť západnú podporu pre Izrael. Vyhlásilo to v utorok iránske ministerstvo zahraničných vecí po tom, ako viacero západných krajín uviedlo, že v tejto súvislosti uvalí na Teherán sankcie.
„Zverejnenie nepravdivých a zavádzajúcich správ o dodávkach iránskych zbraní niektorým krajinám je jednoducho škaredou propagandou na zakrytie väčšej nelegálnej zbraňovej pomoci zo strany USA a ďalších západných krajín spojenej s genocídou v Pásme Gazy,“ uviedol na sociálnej sieti X hovorca iránskeho rezortu diplomacie Násir Kanaání. (reuters, tasr)
19:48 Poľsko predĺži uplatňovanie nárazníkovej zóny na hraniciach s Bieloruskom o ďalších 90 dní. Oznámil to v utorok minister vnútra Tomasz Siemoniak s tým, že opatrenia sú efektívne a znížili nelegálnu migráciu do krajiny.
Poľské ministerstvo vnútra uviedlo, že počet pokusov o nelegálne prekročenie hranice sa od zavedenia zóny v júni znížil o 64 percent. Predĺženie jej uplatňovania nadobudne účinnosť v stredu. „Zóna priniesla konkrétne a pozitívne výsledky,“ uviedol vo vyhlásení minister. Podľa neho je zameraná predovšetkým na prevádzačov osôb, ktorí migrantom pomáhajú prechádzať cez hranice.
Premiér Donald Tusk v utorok vyhlásil, že Varšava potrebuje väčšiu podporu pri zabezpečení svojej východnej hranice, a zároveň kritizoval rozhodnutie Nemecka o sprísnení kontrol na svojich pozemných hraniciach.
Tuskova vláda v júni obnovila zákaz vstupu na 60-kilometrovom úseku hranice po náraste počtu pokusov o prekročenie hranice a sérii násilných incidentov. Pri jednom z nich zomrel poľský vojak.
Organizácie na ochranu ľudských práv kritizujú politiku vlády a tvrdia, že bráni snahám humanitárnych pracovníkov pomôcť migrantom vrátane žien a detí, ktorí uviazli na prechodoch medzi krajinami.
Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko boli v roku 2021 vystavené náporu tisícov migrantov, ktorí sa snažili dostať na územie EÚ cez Bielorusko. Prílev migrantov podľa nich zámerne organizoval bieloruský líder Alexandr Lukašenko, aby sa v rámci odplaty za európske sankcie pokúsil destabilizovať Európsku úniu. Nárazníkovú zónu na hraniciach Poľska s Bieloruskom preto zaviedla v roku 2021 už predchádzajúca poľská vláda. (reuters, tasr)
18:40 Ruská armáda svojimi útokmi zničila všetky teplárne, ktoré teplom zásobovali Charkov, druhé najväčšie mesto na Ukrajine. Dnes to podľa serveru RBK Ukrajina povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Zničené teplárne nahradia mobilné kotolne.
„Zamerali sme sa na Charkov a Charkovskú oblasť, pretože Rusi fakticky zničili všetky teplárne, ktoré boli v okolí Charkova a zásobovali ho,“ povedal Šmyhal. „Dodávame malé mobilné kotolne s výkonom jeden megawatt, ktoré inštalujú miestne úrady,“ dodal. Podobné technológie sa podľa neho budú používať aj v iných miestach, kde bola v dôsledku ruských útokov poničená energetická infraštruktúra.
Ruská armáda často podniká bombové, dronové a delostrelecké útoky na energetickú infraštruktúru v Charkovskej oblasti, ale aj na priemyselné zóny a obytné domy. Tento rok v apríli starosta Charkova Ihor Terechov povedal, že poničená je prakticky všetka energetická infraštruktúra mesta. Bolo kvôli tomu nutné predčasne ukončiť vykurovaciu sezónu. Charkov leží na severe Ukrajiny len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom.
Ukrajina v dôsledku ruských útokov prišla o polovicu energetických výrobných kapacít. V krajine sú preto časté niekoľkohodinové odstávky dodávok elektriny, niekedy bezprostredne po útokoch ľuďom netečie ani voda. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová pred časom varovala, že nadchádzajúca zima môže byť pre obyvateľov Ukrajiny taká náročná ako žiadna iná od čias druhej svetovej vojny.
18:10 Podiel znepokojených Rusov od invázie ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti vzrástol na 49 percent. Vyplýva to z výsledkov prieskumu ústavu FOM. Ide o rekordnú hodnotu prinajmenšom za posledný rok.
Čítajte viac Úzkosť Rusov po strate časti Kurskej oblasti dosiahla rekordnú úroveň
16:48 Počet ukrajinských utečencov, ktorí majú dočasnú ochranu v Nemecku, v júli klesol o takmer 237-tisíc. Krajina totiž z hláseného počtu utečencov s dočasnou ochranou od začiatku júla začala vyraďovať tých, ktorým udelili iný druh ochrany alebo natrvalo odišli z nemeckého územia. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Napriek tomu je Nemecko krajinou s najväčším počtom Ukrajincov s dočasnou ochranou na území Európskej únie. V závere júla bolo s touto ochranou na nemeckom území 1,11 milióna občanov Ukrajiny. Na druhom mieste bolo Poľsko (976 205) a na treťom Česko (369 610).
16:41 Uvalenie sankcií na Irán za dodávky balistických rakiet do Ruska nestačí, uviedol v utorok šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Zároveň žiada, aby spojenci Kyjevu umožnili útočiť na ciele v Rusku západnými zbraňami dlhého doletu, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
„Potrebujeme tiež povolenie na použitie západných zbraní proti vojenským cieľom na území Ruskej federácie, dodávky rakiet dlhšieho doletu a posilnenie našej protivzdušnej obrany,“ napísal Jermak v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
Spojené štáty v utorok oznámia nové sankcie voči Iránu v súvislosti s dodávkou balistických striel do Ruska, povedal počas návštevy Londýna americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Šéf americkej diplomacie predpokladá, že Moskva v najbližších týždňoch použije tieto zbrane proti Ukrajine.
Iránske dodávky balistických rakiet do Ruska ostro odsúdili aj Francúzsko, Nemecko a Británia. „Tento krok je eskaláciou zo strany Iránu aj Ruska a predstavuje priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť,“ uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Krajiny zároveň vyzvali Teherán, aby prestal podporovať vojenské ťaženie Ruska na Ukrajine.
16:04 Spojené štáty sa snažia vyprovokovať nové preteky v zbrojení, v Ázii a v Tichomorí sa chystajú rozmiestniť strely krátkeho a stredného doletu. Dnes to podľa agentúry TASS v prejave k začiatku rozsiahleho cvičenia ruského námorníctva vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
„USA a ich spojenci otvorene deklarujú plány rozmiestniť rakety stredného a krátkeho doletu v takzvaných predsunutých zónach. Oblasti ostrovov v západnom Tichomorí a tiež niektoré krajiny v ázijsko-tichomorskom regióne preto považujú za svoje prioritné zóny,“ povedal Putin, ktorý k účastníkom manévrov prehovoril prostredníctvom videomosta.
Putin, ktorého rozkaz zaútočiť vo februári 2022 na Ukrajinu rozpútal v Európe najväčší vojenský konflikt od konca druhej svetovej vojny, rovnako povedal, že americké ozbrojené sily už začali nacvičovať transport a rozmiestnenie pokročilých raketových systémov v Ázii a Tichomorí.
Ruský prezident už na konci júna hovoril o tom, že Spojené štáty nielenže vyrábajú rakety stredného a krátkeho doletu, ale že už ich priviezli aj do Európy na cvičenie a tiež na Filipíny. Rusku tak podľa neho neostáva nič iné, ako tieto komplety rovnako začať vyrábať a následne rozmiestniť.
15:20 Ruský vodca údajne súhlasil s návrhom Turecka zastaviť útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ale bolo to predtým, ako Ukrajinci začali protiofenzívu v ruskej Kurskej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre prokremeľské médiá to povedal tajomník ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý minister obrany Sergej Šojgu.
„Turecko nám povedalo, že (Ukrajina) má tento návrh, nech (Rusko) zaručí, že nezasiahneme energetickú infraštruktúru, nezasiahneme jadrové energetické zariadenia a nezasiahneme komerčné civilné flotily v Čiernom mori. Náš prezident (Vladimir Putin) sa rozhodol a súhlasil s tým,“ povedal Šojgu a naznačil, že operáciou v Kurskej oblasti túto dohodu Ukrajina odmietla.
15:18 Ukrajina v tomto roku zvýšila produkciu zbraní, oznámil v utorok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Dodal, že zároveň sa pripravuje na tuhú zimu opravou a ochranou svojho energetického systému. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Za prvých osem mesiacov roku 2024 sme zdvojnásobili výrobu zbraní v porovnaní s rokom 2023. Robíme pokroky. Výroba dronov naďalej rastie,“ povedal Šmyhaľ. Dodal, že Kyjev plánuje vyrobiť do konca roka viac ako milión dronov.
Ukrajina je vo veľkej miere odkázaná na vojenskú podporu svojich spojencov, ale pre zníženie závislosti rozvíja aj svoj vlastný zbrojársky priemysel. V rámci tohto úsilia prezident Volodymyr Zelenskyj v auguste uviedol, že ukrajinská armáda úspešne otestovala „raketový dron“ dlhého doletu ukrajinskej výroby s názvom Paljanicja.
Napriek domácej výrobe Ukrajina naďalej žiada pomoc od spojencov. Minulý týždeň sa ukrajinský líder zúčastnil na stretnutí ministrov obrany na Ramsteine v Nemecku a v pondelok na sociálnych sieťach vyzval na rýchle dodanie prisľúbenej pomoci.
„Priebeh vojny priamo závisí od kvality logistiky pri zásobovaní a od splnenia všetkých sľubov partnerov,“ povedal Zelenskyj.
15:10 Ukrajina by si želala zapojiť do druhého mierového summitu predstaviteľov viac ako 150 krajín vrátane Ruska, uviedol dnes na tlačovej konferencii ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Prvý summit o mieri na Ukrajine sa konal tento rok v polovici júna vo Švajčiarsku, kam Rusko nebolo pozvané, ale kde sa 80 z 92 zúčastnených krajín podpísalo pod záverečné vyhlásenie. Šmyhaľ by si želal, aby druhý summit o mieri nasledoval do konca tohto roka.
Čítajte viac Ukrajina si chce s Ruskom sadnúť za jeden stôl. Hľadá Moskva sprostredkovateľov na rokovania?
14:20 Po štrnástich rokoch znovu ďalšia Julija? Na Ukrajine teraz existovala možnosť, že po Juliji Tymošenkovej, ktorá šéfovala vláde do roku 2010, sa premiérkou stane Julija Svyrydenková. Nakoniec nedošlo k výmene na čele výkonnej moci a to napriek tomu, že 38-ročnú ekonómku pretláčali do funkcie dvaja najvplyvnejší muži v Kyjeve.
Čítajte viac Na čele ukrajinskej vlády mohla byť žena, proti nej bol aj vojnový stav, Zelenskyj ustúpil. Kto ju do funkcie najviac pretláčal?
14:13 Rusko od Iránu dostalo balistické rakety a v nasledujúcich týždňoch ich použije. Podľa agentúry Reuters to dnes vyhlásil šéf americkej diplomacie Antony Blinken, ktorý na návšteve Londýna rokoval so svojím britským náprotivkom Davidom Lammym o situácii na Ukrajine. Ministri oznámili, že tento týždeň spoločne navštívia Kyjev.
Denník The Wall Street Journal (WSJ) minulý týždeň napísal, že Spojené štáty informovali spojencov o iránskych dodávkach rakiet krátkeho doletu Rusku. Irán v reakcii poprel, že by Rusku dodával balistické rakety na nasadenie proti Ukrajine. Moskva priamo nepoprela, že od Iránu balistické strely získala.
Spojené štáty v reakcii na dodávku zbraní uvalia nové sankcie na Irán, oznámil Blinken. Rusko podľa neho rakety v najbližších týždňoch použije vo vojne na Ukrajine. Dodal, že Moskva s Iránom tiež zdieľa technológie, okrem iného v jadrovej oblasti.
Blinken aj Lammy sa chystajú Ukrajine vyjadriť podporu spoločnou cestou. „Môžem potvrdiť, že s Tonym tento týždeň pôjdeme do Kyjeva, čo bude prvá spoločná návšteva tohto druhu za posledných viac ako desať rokov,“ povedal Lammy na tlačovej konferencii. „Sme si najbližšími spojencami, a preto ma teší, že pôjdeme spoločne a že tak preukážeme náš záväzok voči Ukrajine,“ dodal.
Čítajte aj Rusi do vojny nasadili nové iránske letecké bomby. Prezradil ich padnutý dron
13:45 Ruskí predstavitelia sa pravdepodobne pokúšajú nájsť sprostredkovateľov pre rokovania s Ukrajinou, no zároveň demonštrujú neochotu Ruska zapojiť sa s dobrým úmyslom do dialógu. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v uplynulých dňoch rokoval s predstaviteľmi Brazílie a Indie. Konkrétne podrobnosti nie sú známe, no indický premiér Naréndra Módí medzičasom povedal, že India chce dosiahnuť mierové riešenie na Ukrajine založené na medzinárodnom práve vrátane rešpektovania územnej celistvosti a štátnej suverenity.
Naproti tomu prišiel s vyhlásením Lavrov, keď zopakoval obvyklú kremeľskú rétoriku, ktorá poukazuje na neochotu Ruska vstúpiť do skutočných mierových rozhovorov s Ukrajinou. Mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má oporu v medzinárodnom práve, charakterizoval ako „ultimátum“, pričom ju odmietol ako niečo, o čom Rusko nikdy vážne neuvažovalo.
Čítajte aj India nie je neutrálna, stojí na strane mieru, povedal Módí na historickom stretnutí so Zelenským
13:29 Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin v utorok oznámil, že z júlového raketového útoku na detskú nemocnicu Ochmatdyt v centre Kyjeva, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia a spôsobil tiež rozsiahle škody, je podozrivý vysokopostavený veliteľ ruského letectva. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.
Čítajte aj Rusi klamú. Na detskú nemocnicu v Kyjeve dopadla ich raketa. A zrejme úmyselne
Kostin podozrivého nemenoval, povedal však, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu už naňho vydal zatykač. „Pokračujeme vo vyšetrovaní s cieľom nájsť ďalších ľudí zodpovedných za útok na Ochmatdyt,“ informoval. Pri vyhlásení stál vedľa prokurátora ICC Karima Khana, ktorý je momentálne na návšteve Kyjeva.
Zmienený veliteľ podľa nariadil Kostina 8. júla odpálenie rakety Ch-101 s plochou dráhou letu z ruského bombardéra. Khan dodal, že raketu Ch-101 sa podarilo identifikovať, vo veci je však potrebné ďalšie vyšetrovanie.
13:18 V snahe vyhnúť sa západným sankciám sa na riskantnú arktickú cestu vydalo ruské plavidlo vezúce skvapalnený zemný plyn, no táto loď nemá schopnosti prelomiť ľad.
Čítajte viac Ruský tanker podstupuje riziko Titanicu. Riskuje všetko, aby sa vyhol sankciám
12:05 Traja ukrajinskí civilisti zomreli a najmenej ďalších päť utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch v Doneckej oblasti. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
V meste Hirnyk zahynul jeden človek. V okrese Kramatorsk Rusi zabili jedného civilistu v dedine Ščurove a ďalšieho v obci Kleban-Byk.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
11:09 Ruské jednotky postúpili pri niekoľkých obciach v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedol dnes projekt DeepState, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. Dobytie ďalších miest vo východoukrajinskom Donbase oznámilo tiež ruské ministerstvo obrany.
Rusi podľa hovorcu Pentagónu Patricka Rydera síce dosiahli čiastkový postup, ale neovládli mesto Pokrovsk, ktoré sa javí hlavným cieľom ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Tá sa ruskej agresii bráni už viac ako dva a pol roka.
„Nepriateľ postúpil pri Krasnohorivke, blízko Novohrodivky a Vuhledaru,“ uviedol DeepState. Ruské ministerstvo spomenulo dobytie Krasnohorivky a Hryhorivky, Halycynivky a Voďane. Krasnohorivku označila agentúra AFP za dôležité opevnené mesto v ukrajinskej obrane.
Od Novohrodivky ruské jednotky útočia na Lysivku, napísala agentúra Unian. Ukrajinské sily použili proti nepriateľovi kazetovú muníciu, potom sa stiahli. „Nepriateľ dokázal postúpiť na juhozápade. Keď sme odchádzali, všetko tam horelo,“ vyhlásil podľa agentúry ukrajinský vojak s prezývkou Mučnoj.
10:55 Pri súčasnom tempe by Nemecku trvalo takmer sto rokov, kým by doplnilo vojenské zásoby na stav spred 20 rokov. Uvádza to dnes zverejnená štúdia kielského Inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW) s podtitulom Nemecko zbrojí tvárou v tvár ruskej hrozbe príliš pomaly. Rusko je podľa nej totiž napriek stratám vo vojne proti Ukrajine, ktorú začalo inváziou vo februári 2022, schopné rozširovať svoje vojenské kapacity. Všetky zásoby zbraní, ktoré má teraz k dispozícii Nemecko, by Rusko bolo schopné vyrobiť za pol roka, dodáva správa.
Čítajte viac Extrémne pomalé zbrojenie: Nemecký arzenál by Rusko vyrobilo za pol roka
10:25 Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Ukrajinu v noci na utorok, uviedli tamojší predstavitelia. Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že zneškodnila 38 zo 46 dronov vypálených z Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Okrem bezpilotných lietadiel Rusko pri útoku použilo aj balistickú raketu Iskander-M, ktorá bola podľa ukrajinských síl vypálená z okupovaného Krymu, a taktiež riadenú strelu Ch-59. Ukrajinské vzdušné sily v aplikácii Telegram uviedli, že Rusko útočilo bezpilotnými lietadlami na 13 oblastí.
Podľa gubernátora Čerkaskej oblasti Ihora Taburca sa pri útoku zranili dvaja ľudia a poškodených bolo niekoľko budov v meste Čerkasy. Zásah poškodil infraštruktúrne zariadenie v regióne a spôsobil požiar, ktorý medzičasom uhasili. Gubernátor neuviedol podrobnosti o tom, čo konkrétne bolo zasiahnuté, píše Reuters.
9:29 Ruské námorníctvo spustilo strategické cvičenia s názvom Oceán-2024. Prebiehať budú v Tichom a Severnom ľadovom oceáne, ako aj v Stredozemnom, Baltskom a Kaspickom mori. Trvať budú do 16. septembra. V utorok o tom informovalo ruské ministerstvo obrany, píše TASR podľa správy agentúry Reuters a príspevku ruského ministerstva na sociálnej sieti Telegram.
Do cvičení sa zapojí viac ako 400 vojnových lodí, ponoriek a podporných plavidiel, ako aj 120 lietadiel a vrtuľníkov a 90-tisíc členov vojenského personálu.
„Hlavným cieľom cvičení je preveriť pripravenosť vedenia ruského námorníctva riadiť námorné zoskupenia, riešiť neštandardné operačné úlohy, používať vysoko presné, moderné, pokročilé zbrane a vojenskú techniku a rozšíriť spoluprácu s námornými silami partnerských krajín pri riešení spoločných úloh,“ uvádza ministerstvo obrany.
9:10 Ukrajinské letectvo uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 38 zo 46 ruských dronov, z ktorých tri mierili mimo ukrajinský vzdušný priestor; jeden do Ruska a dva do okupovanej časti Luhanskej oblasti.
Okrem toho Rusi odpálili na Ukrajinu jednu raketu Iskander-M a protiradarovú strelu Ch-31P. V Čerkasoch ruský dron zranil dvoch ľudí, uviedol šéf oblastnej správy Ihor Taburec. Čerkasy ležia v centrálnej časti Ukrajiny, asi 200 kilometrov od Kyjeva.
9:00 Rusko zaznamenalo za prvý polrok 2024 najnižšiu pôrodnosť od roku 1999, vyplýva z oficiálnych údajov zverejnených v pondelok, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Čítajte viac Rusko sa rúti do katastrofy: Pôrodnosť je najnižšia za štvrťstoročie
8:09 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 380 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 627 790, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty a 50 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 640 tankov, 16 925 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 880 delostreleckých systémov.
7:30 Ruská protivzdušná obrana v noci zničila 144 ukrajinských bezpilotných prostriedkov, ktoré útočili na deväť ruských regiónov. Podľa agentúr to v utorok ráno oznámilo ruské ministerstvo obrany. Zhruba 20 dronov útočilo na Moskovskú oblasť. Ukrajinská strana sa k útokom zatiaľ nevyjadrila.
Ruské úrady v súvislosti s dronmi nechali dočasne pozastaviť prevádzku na troch hlavných moskovských letiskách. Podľa predchádzajúcich informácií zomrela v súvislosti s útokmi jedna žena.
7:00 Pri jednom z dronových útokov mieriacich v noci na Moskvu zomrela žena a ďalší človek bol zranený. V oblasti mesta Ramenskoje začala horieť časť rezidenčnej budovy, informovali ruské úrady. Ruská protivzdušná obrana podľa nich zlikvidovala najmenej 15 ukrajinských dronov útočiacich na metropolu a z preventívnych dôvodov bola obmedzená prevádzka na moskovských letiskách, informovala agentúra Reuters. Ukrajinské úrady naproti tomu hlásia zostrelenie nespresneného množstva ruských dronov nad Kyjevom.
Starosta ruskej metropoly Sergej Sobjanin uviedol, že na Moskvu mierilo najmenej 15 dronov, dva podľa neho boli zlikvidované v oblasti letiska Domodedovo, kde zasahovali bezpečnostné a záchranné zložky. Podľa agentúry RIA Novosti bolo na moskovských letiskách zrušených 30 vnútroštátnych a medzinárodných letov a letisko Žukovo dočasne prerušilo prevádzku.
Pri ďalšom z útokov podľa Sobjanina začalo horieť 11. a 12. poschodie výškovej obytnej budovy v oblasti mesta Ramenskoje vzdialeného asi 50 kilometrov od Moskvy.
Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov najprv informoval o smrti deväťročného dieťaťa, potom však informáciu opravil s vysvetlením, že zomrela dospelá žena, uviedla agentúra Reuters.
Asi 60 dronov zlikvidovala protivzdušná obrana v Brjanskej a Lipeckej oblasti na juhozápade krajiny blízko hraníc s Ukrajinou. Ukrajinské drony podľa Ruska útočili aj v Tulskej oblasti, kde trosky jedného z nich zasiahli ropný a energetický podnik. Podľa miestnych predstaviteľov citovaných agentúrou TASS sa útok zaobišiel bez zranení a neohrozil prevádzku zariadenia. Ukrajina sa už tretím rokom bráni ruskej agresii, v posledných mesiacoch pri tom začala vo veľkom využívať dronové útoky v hĺbke ruského územia. Informácie žiadnej zo strán nemožno vo vojnovom stave nezávisle overiť.
6:10 Slovenský Eustream a obchodník s energiami SPP dobre zarábajú na operáciách s ruským plynom, tvrdí bývalý šéf ukrajinského prevádzkovateľa systému plynovodov Serhij Makohon.
„Vysvetlím, aký je záujem Slovenska. Prvým je, že majú zmluvu na tranzit ruského plynu s Gazpromom. Rovnako ako u nás. Platí do roku 2028. Gazprom im za kapacitu každoročne platí 600 – 700 miliónov dolárov. Po druhé, Slovensko nakupuje ruský plyn a s maržou ho ďalej predáva iným krajinám. Dobre na tom zarába. Slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete plynu Eustream zarába na tranzite a ich najväčší obchodník SPP zarába na opätovnom predaji (ruského plynu). Odhadujem ročné celkové tržby týchto dvoch slovenských spoločností z operácií s ruským plynom na 1,2 až 1,5 miliardy USD,“ hovorí Makohon podľa Ukrainskej Pravdy, ktorá cituje z jeho rozhovoru pre LIGA.net. Preto je predseda slovenskej vlády Robert Fico za zachovanie prílevu ruského plynu na Slovensko, dodáva. „To sú pre Slovensko veľmi významné peniaze, preto o ne vláda Roberta Fica tak bojuje“.
Na otázku, či vie, za aké ceny plyn nakupujú slovenské či maďarské firmy, odpovedal: „Nie. Toto je obchodné tajomstvo. Dodávky plynu z Ruskej federácie boli vždy súčasťou politiky. Koľko úplatkov dávajú Rusi lobovaniu proruských politikov v týchto krajinách, môžeme len hádať. Toto je jasná politická korupcia. Vidíme, že tieto dve krajiny teraz otriasajú európskou jednotou peniazmi Kremľa. Dovoľte mi pripomenúť, že tieto dve krajiny sú členmi NATO. A posielajú do Ruskej federácie viac ako 10 miliárd dolárov ročne a zároveň očakávajú, že NATO ich v prípade čohokoľvek ochráni pred Ruskou federáciou“.
Makohon je za odstavenie prepravy ruského plynu cez Ukrajinu. Podľa neho výrazne viac zarába na plyne ruský Gazprom ako Ukrajina pri tranzite. To isté odporúča v prípade prepravy ropy. Navrhuje zastaviť tok ropy alebo vymeniť zachovanie tranzitu za strategické ústupky zo strany Ruskej federácie. Pretože práve Rusko má veľký záujem o zachovanie tranzitu ropy a plynu cez Ukrajinu, aby si zachovala prístup na európsky trh, uvádza sever LIGA.net.
„Samozrejme, ak by nebola vojna, mali by sme záujem o zachovanie tranzitu. Ale prebieha vojna. Chápeme, že niečo stratíme, ale obeta na ruskej strane bude oveľa väčšia. Útočíme na ruské rafinérie. A to spôsobuje Ruskej federácii straty v stovkách miliónov dolárov. A tu oficiálne, bez akýchkoľvek špeciálnych operácií, môžeme spôsobiť Ruskej federácii straty vo výške 11 miliárd dolárov ročne, ak odmietneme tranzit ich plynu a ropy. Preto som kategoricky proti predĺženiu tranzitu,“ povedal v rozhovore.
6:05 Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj uviedol, že posledná poznámka slovenského premiéra Roberta Fica o ukrajinskej armáde je v rozpore s „úrovňou dôvery a spolupráce“ medzi oboma krajinami, píše Ukrainska Pravda.
Čítajte viac Kyjev je sklamaný z výrokov Fica o nacistoch na Ukrajine: Bránime celú Európu
6:00 Ruská protivzdušná obrana zničila počas noci na utorok najmenej sedem ukrajinských dronov pri metropole Moskva, kým 59 ďalších zostrelila nad Brianskou oblasťou blízko hraníc s Ukrajinou, uviedli tamojší predstavitelia podľa agentúry Reuters. Ukrajinské úrady zase hlásia zostrelenie neupresneného množstva ruských dronov nad Kyjevom.
„Podľa počiatočných informácií nedošlo na mieste, kde sa zrútili trosky, k žiadnym škodám ani zraneniam,“ uviedol na platforme Telegram starosta Moskvy Sergej Sobianin.
Drony boli podľa neho zničené v Ljubereckom a Ramenskom okrese v Moskovskej oblasti, ako aj v okrese Podoľsk. Podoľsk sa nachádza približne 38 kilometrov južne od Kremľa, píše Reuters.
Ruské telegramové kanály SHOT a Baza, ktoré sú blízke ruským bezpečnostným službám, uviedli, že v čase útokov dronov boli pozastavené lety na moskovských letiskách Vnukovo a Domodedovo.
Trosky zostreleného dronu spadli podľa miestnych úradov na energetické zariadenie v Tulskej oblasti, odberateľov sa to však údajne nedotklo.
Gubernátor juhozápadnej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz uviedol, že nad spomínanou oblasťou bolo zničených dovedna 59 útočných dronov, k zraneniam či škodám však podľa neho nedošlo.
Niekoľko dronov zostrelili aj nad ruskou Lipeckou oblasťou niekoľko stoviek kilometrov južne od Moskvy, potvrdil tamojší gubernátor Igor Artamonov, škody ani zranenia však taktiež nespomenul.
Ruskí predstavitelia často neodhaľujú skutočný rozsah škôd spôsobených ukrajinskými útokmi, uvádza Reuters, ktorý zároveň pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Ukrajina to doposiaľ nekomentovala.