Uvádza to zverejnená štúdia kielského Inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW) s podtitulom Nemecko zbrojí tvárou v tvár ruskej hrozbe príliš pomaly. Rusko je podľa nej totiž napriek stratám vo vojne proti Ukrajine, ktorú začalo inváziou vo februári 2022, schopné rozširovať svoje vojenské kapacity. Všetky zásoby zbraní, ktoré má teraz k dispozícii Nemecko, by Rusko bolo schopné vyrobiť za pol roka, dodáva správa.
„Rusko sa stáva čoraz väčšou bezpečnostnou hrozbou pre NATO. Zároveň postupujeme pri obstarávaní výzbroje potrebnej na odstrašenie len veľmi pomaly,“ uviedol Guntram Wolff, hlavný autor štúdie s názvom Pripravení na vojnu za desiatky rokov. Európa podľa neho teraz potrebuje „trvalé, výrazné a okamžité navýšenie riadnych nemeckých výdavkov na obranu na aspoň dve percentá HDP“. Predstavitelia krajín NATO sa už v roku 2014 na summite vo Walese zaviazali, že budú svoje vojenské rozpočty postupne zvyšovať tak, aby najneskôr v roku 2024 dosiahli dve percentá HDP. Nemecko tento cieľ dosiahlo tento rok prvýkrát.
Kancelár Olaf Scholz na začiatku júla sľúbil, že Nemecko bude dlhodobo investovať do armády dve percentá HDP ročne. Povedal tiež, že po roku 2028 bude armáda dostávať ročne 80 miliárd eur, čo je o 28 miliárd eur viac ako má v rozpočte na tento rok. Dvojpercentný záväzok Nemecko tento rok dodrží vďaka osobitnému zbrojnému fondu s objemom 100 miliárd eur. Tento fond, ktorý stojí mimo štátneho rozpočtu, Nemecko zriadilo po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Podľa Scholza bude fond do roku 2027 vyčerpaný, spolková republika ale posilní zbrojárske investície v bežnom každoročnom rozpočte.
Čítajte aj Nemeckým extrémistom pomáha ruská vojna. Oslabia podporu Berlína pre Kyjev?
Podľa štúdie kielského inštitútu ale Scholzova vláda reagovala na novú bezpečnostnú situáciu príliš pomaly a napriek proklamačným rýchlostiam nákupov pre armádu výrazne zvýšila až na konci minulého roka. Pri súčasnom tempe by sa armáda, ktorá sa v rokoch pred rozsiahlou ruskou inváziou na Ukrajinu potýkala s rozpočtovými škrtmi, dostala na stav z roku 2004 v prípade bojových lietadiel za 15 rokov, v prípade tankov za 40 rokov a v prípade húfnic až za takmer 100 rokov. „Rozdiel medzi vojenskými schopnosťami Nemecka a Ruska sa ďalej zvyšuje,“ konštatuje štúdia.
„Mier nastane, keď režim v Moskve pochopí, že útočnú vojnu v Európe nemôže vojensky vyhrať. Z toho dôvodu potrebujú Nemecko a Európa vierohodné vojenské schopnosti,“ uviedol v zhrnutí správy šéf Ifw Moritz Schularick. Európa podľa neho potrebuje tvárou v tvár ruskej agresívnej politike dlhodobú zbrojársku stratégiu, musí sa sústrediť na rýchlosť obstarávania výzbroje a výstroja, efektívne nákupy na integrovanom európskom trhu, inovácie a technologickú prevahu. Len tak je podľa Schularicka možné odvrátiť pravdepodobnosť nákladnej vojny.