Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 931 dní
- Moskva spúšťa megaprojekt na potláčanie slobody slova. Cenzúra je oprávnená, priznal Kremeľ
- Minister zahraničných vecí USA Blinken a šéf britskej diplomacie Lammy prišli do Kyjeva
- Invázia v Kurskej oblasti spôsobila Rusom škody za miliardy rubľov 85 miliárd rubľov (približne 841 miliónov eur)
- Rusi zabili v Doneckej oblasti troch civilistov. Medzi nimi dve ženy vo veku 73 a 81 rokov
- Podiel Ruska na dovoze plynu do EÚ sa znížil na 18 percent
- Británia ohlásila nové sankcie na ruskú „tieňovú flotilu“ tankerov
- Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine
- Ekonomické straty krajiny pre zamínované územia dosahujú 11,2 miliardy dolárov ročne
Čítajte viac 930. deň: Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, tvrdia USA. Škaredá propaganda, reagoval Teherán
20:08 Vo vozidlovom parku Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádzajú staré nákladné automobily, ktoré už nie sú pripravené na plnenie náročných úloh. Väčšina má aj niekoľko desiatok rokov. Preto je potrebné ich nahradiť novými, čo nie je lacná záležitosť. Armáda ich používa napríklad na zásobovanie, počnúc muníciou a končiac potravinami. Znížiť finančné náklady pri objednávaní nových vozidiel však môže pomôcť spoločné obstarávanie s Českou republikou, ktorá tiež potrebuje obnoviť svoje nákladné automobily.
Čítajte viac Kaliňák: Slovenská armáda bude mať nové nákladné vozidlá, obstará ich spolu s Českom
18:28 Takzvaný plán víťazstva, ktorý chce ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte tento mesiac predstaviť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, počíta s posilnením Ukrajiny a natoľko silným „psychologickým“ dopadom na Rusko, že sa Moskva rozhodne vojnu ukončiť diplomatickou cestou. Zelenskyj to podľa agentúry Reuters uviedol na summite Krymskej platformy v Kyjeve.
Podľa Zelenského je dôležité, aby Ukrajina plán predstavila svojim spojencom pred druhým medzinárodným mierovým summitom, ktorý chce usporiadať ešte tento rok.
„Ak ho (plán) partneri podporia, Ukrajina bude môcť Rusko ľahšie donútiť k ukončeniu vojny,“ povedal. „K čomu je tento plán? Je to vážne posilnenie Ukrajiny a podľa mňa bude mať tak psychologický, ako aj politický (…) vplyv na rozhodnutie Ruska ukončiť túto vojnu,“ dodal.
Zelenskyj sa o pláne prvýkrát zmienil minulý mesiac s tým, že ho chce prerokovať s Bidenom a jeho dvoma potenciálnymi nástupcami po novembrových prezidentských voľbách v Spojených štátoch. Očakáva sa, že Zelenskyj ešte tento mesiac odcestuje na Valné zhromaždenie OSN v New Yorku.
O pláne sa hovorí v kritickej fáze vojny, keď ruské jednotky pokračujú v postupe na východnej Ukrajine, hoci ukrajinské sily minulý mesiac začali prekvapujúci vpád do ruskej Kurskej oblasti.
Zelenskyj už v roku 2022 predstavil desaťbodový mierový plán. V polovici tohto júna sa potom vo Švajčiarsku konal prvý mierový summit, na ktorom sa zúčastnili desiatky zahraničných predstaviteľov, chýbalo na ňom však Rusko. Druhý mierový summit, na ktorom by sa presadila jej vízia mieru, chce Ukrajina usporiadať ešte tento rok.
17:36 Nórsko, ktoré je v Európe najväčším dodávateľom ropy a zemného plynu, sa obáva možných ruských sabotáží proti svojej energetickej infraštruktúre. Moskva je podľa nórskej tajnej služby teraz v snahe brániť západnej pomoci Ukrajine oveľa odvážnejšia, ako bola pred rokom, napísala dnes agentúra Reuters. Rusko sabotáže odmieta a ruské veľvyslanectvo v Osle varovanie nórskej tajnej služby označilo za varenie z vody.
„Úroveň rizika sa zmenila,“ povedal šéf nórskej tajnej služby Nils Andreas Stensönes. „Veríme, že sabotáže sú teraz pravdepodobnejšie. Vidíme, že sabotážne činy, ktoré sa teraz dejú v Európe, ukazujú na to, že (Rusi) sa v tomto posunuli,“ uviedol o väčšej pripravenosti Ruska takéto akcie vykonávať.
Ruské veľvyslanectvo v Nórsku Stensönesovo vyjadrenie odmietlo. Vyhlásilo, že takéto obvinenia Západ využíva len na to, aby ospravedlnil zvolenú cestu ku konfrontácii s Moskvou.
Európske štáty, ktoré vojensky pomáhajú Ukrajine v obrane pred ruskou inváziou, v posledných týždňoch opakovane hlásia možné prípady sabotáží. Napríklad Nemecko, ktoré je po Spojených štátoch najväčším zbrojným podporovateľom Ukrajiny, vyšetruje prelety dronov nad kritickou infraštruktúrou v Brunsbüttele na severe krajiny. V šlezvicko-holštajnskom Brunsbütteli blízko ústia rieky Labe do Severného mora sú okrem iného odstavená jadrová elektráreň, terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) či významný chemický areál.
17:29 Ministri zahraničných vecí USA Antony Blinken a Veľkej Británie David Lammy prisľúbili v stredu počas spoločnej návštevy Kyjeva, že ich krajiny budú Ukrajinu podporovať až do jej víťazstva nad Ruskom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Táto cesta vysiela „silnú správu o tom, že sme oddaní úspechu Ukrajiny, oddaní ukrajinskému víťazstvu, oddaní tomu, aby Ukrajina stála na vlastných nohách“, uviedol Blinken na trojstranných rokovaniach so šéfom ukrajinskej diplomacie.
Lammy rovnako prisľúbil Kyjevu britskú pomoc, až kým sa neskončí „ruský imperializmus a agresia“.
Šéf britskej diplomacie tiež oznámil novú finančnú pomoc pre Ukrajinu v celkovej výške 600 miliónov libier (asi 709 miliónov eur). Poskytne ich Ukrajine britská vláda a veľká časť z nich bude pochádzať aj z pôžičiek od Svetovej banky. „Spolu so Spojeným štátmi sme zaviazaní poskytnúť Ukrajine, čo potrebuje, aby odolala nezákonnej ruskej invázii,“ cituje Lammyho stanica Sky News.
Britský minister sa v stredu v Kyjeve stretol aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorý ho požiadal a pomoc a podporu v súvislosti so snahou Ukrajiny získať povolenie na používanie zbraní dlhého dosahu dodávaných Západom na útoky hlboko na území Ruska.
17:02 Ekonomické straty Ukrajiny v dôsledku zamínovaného územia dosahujú 11,2 miliardy dolárov ročne, čo predstavuje 5,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny z roku 2021. Tento problém výrazne ovplyvňuje aj ukrajinský poľnohospodársky sektor, v ktorom ročné straty dosahujú 4,3 miliardy dolárov. Konštatuje to štúdia Inštitútu Tonyho Blaira. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom tlačová služba ukrajinského rezortu poľnohospodárstva.
Najväčšie straty spôsobuje pokles vývozu poľnohospodárskych produktov a zníženie príjmov z miestnych daní. Inštitút Tonyho Blaira odhaduje, že Černihivská, Sumská, Mykolajivská a Charkovská oblasť v dôsledku zamínovaných území strácajú viac ako 20 percent svojho regionálneho HDP. Miestne úrady celkovo prichádzajú o viac ako 1,1 miliardy dolárov z miestnych daní. Svetová banka odhaduje, že na odmínovanie celého svojho územia Ukrajina potrebuje 34,6 miliardy dolárov.
16:53 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opätovne vyhlásil, že Turecko vytrvalo podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a zároveň zdôraznil pokračujúcu podporu práv krymských Tatárov.
Čítajte viac Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine. Obyvatelia majú právo žiť slobodne a bezpečne
16:05 Rusko zostrelilo v stredu tri ukrajinské drony nad Murmanskou oblasťou, ktorá je od Ukrajiny vzdialená vyše 1600 kilometrov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Všetky tri drony v Murmanskej oblasti boli zostrelené,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram tamojší gubernátor Andrej Čibis, ktorý predtým informoval, že na oblasť útočia „nepriateľské drony“.
Ruský letecký úrad v reakcii na útok pozastavil v Murmanskej oblasti prevádzku dvoch letísk, aby „zaistil bezpečnosť civilných lietadiel“. Jedno zo zatvorených letísk – Murmanské letisko – sa pritom nachádza približne 1850 kilometrov od Ukrajiny.
15:35 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v stredu uviedol, že Teherán nedodal Moskve balistické rakety. Nové sankcie zo strany USA, Británie, Nemecka a Francúzska podľa neho nevyriešia žiadny problém, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.
„Spojené štáty a E3 (Británia, Nemecko a Francúzsko) opäť konajú na základe chybných informácií a chybnej logiky. Irán nedodal Rusku balistickú rakety. Bodka. Sankcie nie sú riešením, ale súčasťou problému,“ napísal Arakčí v príspevku na sociálnej sieti X.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok uviedol, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu niekoľkých týždňov použije proti Ukrajine. Šéf americkej diplomacie pritom varoval, že spolupráca medzi Moskvou a Teheránom ohrozuje širšiu európsku bezpečnosť.
15:00 Traja ukrajinskí civilisti zomreli a ďalších päť utrpelo zranenia v dôsledku dvoch úderov, ktoré ruská armáda podnikla v stredu proti mestu Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to gubernátor oblasti Vadym Filaškin.
Okolo poludnia miestneho času Rusi najprv zasiahli mesto delostrelectvom, pričom zabili dve ženy vo veku 73 a 81 rokov. Poškodené sú štyri domy, obchod a elektrické vedenie. Približne o dve hodiny neskôr sa mesto opäť stalo terčom ruského útoku, pri ktorom zomrel ďalší civilista a päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol Filaškin.
14:58 Lotyšská premiérka Evika Siliňová v stredu počas návštevy Kyjeva ohlásila nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Facebooku to uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Dodal, že súčasťou pomoci budú obrnené transportéry, ale Lotyšsko plánuje tiež poskytnúť solárne panely ukrajinským nemocniciam a rozšíriť spoluprácu medzi zbrojárskymi firmami.
„Lotyšsko dôsledne podporuje sankcie voči agresorovi a je naším spoľahlivým spojencom pri integrácii do Európskej únie a NATO," uviedol Šmyhal.
14:55 Výcvik ukrajinských vojakov „obmedzuje“ schopnosť britskej armády venovať sa výcviku vlastných zložiek. Vyplýva to z vyšetrovania britského Národného audítorského úradu (NAO). Správu NAO zverejnili v stredu, píše TASR na základe správy agentúry DPA.
Vyšetrovanie britskej vojenskej podpory Ukrajine zistilo, že štvrtina výcvikových zariadení britskej armády sa využíva na operáciu Interflex, čo je základný pechotný výcvikový program pre ukrajinských brancov. To spôsobilo, že termínové rezervácie výcvikových kapacít pre jednotky britskej armády sa zamietali v roku 2023 osemkrát častejšie ako v roku 2019.
„Ministerstvo obrany uznalo, že Interflex obmedzuje schopnosť britskej armády cvičiť vlastných vojakov,“ píše NAO v správe.
Ďalší výcvikový program pre ukrajinských vojakov námornej pechoty, operáciu Interforge, museli tento rok presunúť do Holandska. Hrozilo, že „využívanie výcvikových zariadení v Británii naruší vlastné výcvikové potreby námornej pechoty britských ozbrojených síl,“ píše NAO.
„Všetky britské jednotky majú prístup k príslušnému výcviku potrebnému na to, aby boli pripravené chrániť Britániu a plniť naše záväzky voči NATO. Vítame však správu NAO, podľa ktorej sú ukrajinské jednotky vďaka výcviku zo strany Británie lepšie pripravené na obranu svojej krajiny pred nelegálnou inváziou Ruska,“ povedal hovorca ministerstva obrany.
Čítajte aj Vzniká veliteľstvo NATO pre Ukrajinu. Zapojí sa Slovensko?
14:20 Podiel Ruska na celkovom dovoze plynu do Európskej únie predstavoval v júni 2024 iba 18 percent, ešte v roku 2021 to bolo 45 percent, oznámila dnes eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Zo správy o stave energetickej únie, ktorú zverejnila, tiež vyplýva, že Európa dosiahla za posledných päť rokov obrovský pokrok v energetickej transformácii.
„Opatrenia na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa vyplatili a ceny elektriny a plynu drasticky klesli v porovnaní s rokom 2022, keď dosiahli najvyššie hodnoty, a to tak na veľkoobchodných, ako aj maloobchodných trhoch,“ sumarizuje nová správa Európskej komisie. Podľa Simsonovej však bude musieť byť Európska únia v najbližších piatich rokoch ešte ambicióznejšia. „Ceny energií sú stále vysoké a majú dopad na našich občanov aj na medzinárodnú konkurencieschopnosť Európy,“ uviedla.
Ak chce Európska únia aj naďalej znižovať závislosť od ruského plynu, musí mať podľa Simsonovej zabezpečené dostatočné množstvo dodávok od členských štátov. Eurokomisárka rovnako ocenila, že sa Európanom od augusta 2022 do mája 2024 podarilo o 18 percent znížiť spotrebu plynu. Ušetrilo sa tak asi 138 miliárd metrov kubických plynu.
Správa hodnotí významný pokrok dosiahnutý v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia už predčila plyn a stala sa druhým najväčším zdrojom elektriny v Európskej únii po jadrovej energii. „V prvej polovici roka 2024 sa v EÚ z obnoviteľných zdrojov vyrobilo 50 percent elektriny,“ píše sa v dokumente.
Čítajte aj Putin chcel vymeniť Čínu za Európu, sen sa mu však rozplýva. Peking stopol veľký plynárenský projekt
Eurokomisárka Simsonová v tejto súvislosti vyzvala členské štáty, aby čo najrýchlejšie predložili chýbajúce národné plány v oblasti energetiky a klímy. „Zatiaľ sme ich dostali iba desať, aj keď lehota už vypršala. Tieto plány sú zásadné pre spoločné dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030,“ doplnila.
14:08 Britská vláda ohlásila v stredu nové sankcie voči tzv. tieňovej flotile tankerov, ktoré Moskva používa na vývoz ropy a obchádza tak embargo Západu. Londýn sa zameral na desať konkrétnych lodí tejto flotily, ktorým bude zakázaný vstup do Británie, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Odborníci tvrdia, že táto tieňová flotila s neprehľadným vlastníctvom či bez riadneho poistenia umožnila Kremľu pokračovať vo vývoze ropy a ropných produktov napriek postihom, ktoré na neho v tomto smere uvalil Západ pre inváziu na Ukrajinu.
Londýn nové sankcie ohlásil v čase, keď britský minister zahraničných vecí David Lammy pricestoval do Kyjeva spoločne so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.
Podľa britského ministerstva zahraničných vecí je to už tretíkrát, čo sa Spojené kráľovstvo pokúša obmedziť „kritické zdroje príjmov poháňajúce vojnovú mašinériu“ ruského prezidenta Vladimira Putina tak, že sa zameralo na konkrétne lode, ktorých tak teraz sankcionovalo už 25.
Najnovšie sankcionovaných desať tankerov označil rezort diplomacie za „páchateľov trestnej činnosti veľkého rozsahu“. Teraz im bude zakázaný vstup do britských prístavov a nepovolený prístup do tamojšieho registra plavidiel.
„Dnešné sankcie znova oslabujú schopnosť Ruska obchodovať s ropou prostredníctvom svojej tieňovej flotily,“ uviedol minister Lammy. „Spoločne s našimi partnermi budeme Rusku naďalej vysielať neúprosný odkaz, že medzinárodné spoločenstvo stojí na strane Ukrajiny a nebudeme tolerovať túto nezákonnú flotilu,“ dodal.
Čítajte viac Ruský tanker podstupuje riziko Titanicu. Riskuje všetko, aby sa vyhol sankciám
14:02 Bez dodávok elektriny zostala časť domácností v Charkovskej oblasti v dôsledku ruských útokov v uplynulých 24 hodinách. Neskôr dodávky obnovili. Uviedla to tlačová služba ukrajinského ministerstva energetiky, ktorá dodala, že ruské útoky smerovali na civilnú energetickú infraštruktúru aj v Doneckej, Poltavskej a Sumskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
V Poltavskej oblasti počas vzdušného poplachu vypli diaľkové elektrické vedenie, ale neskôr prevádzku obnovili. Z technických príčin dočasne vypli aj zariadenie elektrickej rozvodne v Záporožskej oblasti, čo tiež spôsobilo výpadok dodávok elektriny pre domácnosti.
12:54 Rusko primerane odpovie, ak Spojené štáty povolia Ukrajine zasahovať ciele hlboko v Rusku raketami dlhého doletu ATACM. Vyhlásil to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Kremeľský hovorca možnú reakciu Moskvy bližšie nešpecifikoval. Dodal, že samotná ruská ofenzíva na Ukrajine je odpoveďou na západnú podporu Kyjeva. Podľa Peskova to vyzerá tak, že Washington sa už pre takýto krok rozhodol.
Na otázku, či USA povolia ukrajinskej armáde útočiť raketami ATACM na ciele hlboko v Rusku, prezident USA Joe Biden v utorok odpovedal, že jeho administratíva „na tom v súčasnosti pracuje“.
12:47 V členských krajinách EÚ malo k 31. júlu tohto roka štatút dočasnej právnej ochrany o niečo viac než 4,1 milióna obyvateľov a utečencov z Ukrajiny, ktorí prišli do Únie v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine. Podľa najnovšej správy Eurostatu informuje bruselský spravodajca TASR.
Štatistický úrad EÚ spresnil, že krajinami eurobloku, v ktorých sa koncom júla nachádzal najvyšší počet príjemcov dočasnej ochrany došlých z Ukrajiny, boli Nemecko (1 110 600 osôb; 26,9 percenta z celkového počtu v EÚ), Poľsko (976 205; 23,7 percenta) a Česko (369 610; 9,0 percenta).
Na Slovensku bolo k tomuto dátumu evidovaných 125 015 občanov Ukrajiny s režimom právnej ochrany.
V porovnaní s koncom júna 2024 bol najväčší absolútny nárast počtu príjemcov ochrany zaznamenaný v Poľsku (o 10 430 žiadateľov), Česku (8834) a Rumunsku (4250).
Počet ukrajinských príjemcov právnej ochrany sa znížil v Luxembursku (470; pokles o 11 percent) a Francúzsku (470; pokles o 0,8 percenta).
Počnúc júlom tohto roka Nemecko odstránilo z nahláseného zoznamu osôb pod dočasnou ochranou všetkých jednotlivcov, ktorých štatút dočasnej ochrany už neplatil, pretože im bol udelený iný štatút ochrany, alebo ktorí definitívne opustili nemecké územie. V porovnaní s koncom júna 2024 to viedlo k výraznému zníženiu počtu osôb pod dočasnou ochranou, ktoré hlásilo Nemecko, a to o 236.925 osôb (o 17,6 percenta).
Čítajte aj Ukrajinci sa na európskych letiskách poďakujú za podporu. Objavia sa aj v Prahe, Slovensko vynechajú
11:55 Ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti spôsobila regiónu na západe Ruska ekonomické škody vo výške najmenej 85 miliárd rubľov (približne 841 miliónov eur). Uviedol to dnes gubernátor oblasti Alexej Smirnov, podľa ktorého bolo od začiatku operácie evakuovaných na 150-tisíc ľudí, informuje agentúra Reuters.
Ukrajinské sily vstúpili do Kurskej oblasti začiatkom augusta, okrem iného s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu a zamestnať časť ruských jednotiek sústredených dovtedy na vlastnú ofenzívu na východe Ukrajiny. V oblasti bol vyhlásený výnimočný stav a Moskva tam presunula ruské zálohy.
Podľa údajov Kyjeva ukrajinská armáda počas mesiaca obsadila asi 1300 kilometrov štvorcových ruského územia, čo je dva a pol krát viac, ako rozloha Prahy. Ukrajinci obsadili asi stovku prihraničných obcí vrátane mestečka Sudža, čo je doteraz najväčšia obec, ktorú ukrajinská armáda podľa vlastných vyhlásení dobyla. Pred vojnou tam žilo asi 5000 ľudí a je tam posledný funkčný tranzitný bod pre vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu.
Jeden z ruských veliteľov dnes podľa agentúry TASS vyhlásil, že sa ruskej armáde podarilo získať späť celkovo desiatku obcí. „Situácia pre nás vyzerá dobre,“ povedal generálmajor Apty Alaudinov, veliteľ zvláštnych čečenských jednotiek bojujúcich v Kurskej oblasti na ruskej strane. Údaje žiadnej zo strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu nezávisle overiť.
10:55 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a šéf britskej diplomacie David Lammy v stredu pricestovali do ukrajinskej metropoly Kyjev. Informuje o tom TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.
Blinken a Lammy prišli do Kyjeva vlakom z Poľska. V ukrajinskom hlavnom meste majú nabitý program – stretnú sa s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským i vládnymi predstaviteľmi.
„Myslím si, že je to kritický moment pre Ukrajinu uprostred intenzívnej jesennej sezóny bojov s Ruskom, ktoré naďalej stupňuje svoju agresiu,“ povedal Blinken v utorok v Londýne.
Foto: SITA/AP, Leon Neal
10:05 Ruské ministerstvo pre digitálny rozvoj plánuje v najbližších piatich rokoch vynaložiť 60 miliárd rubľov (približne 592 miliónov eur) na zdokonalenie systému, ktorým Moskva cenzuruje internet.
Čítajte viac Moskva spúšťa megaprojekt na potláčanie slobody slova. Cenzúra je oprávnená, priznal Kremeľ
10:00 Nákladný vlak sa vykoľajil v ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou po „zásahu neoprávnených osôb“, uviedli v stredu ruské štátne železnice. TASR informuje podľa agentúry AFP.
K vykoľajeniu vlaku došlo v utorok o 22.17 h SELČ medzi dedinami Volokonovka a Novij Oskol, podľa železníc si však nevyžiadalo žiadne obete ani zranenia. Vykoľajilo sa okrem rušňa dovedna 11 prázdnych vagónov.
Železničnú dopravu na dotknutom úseku trate prerušili. Trať teraz opravujú technici a príslušné orgány začali vyšetrovanie incidentu, dodali železnice.
9:59 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 20 z 25 ruských dronov útočiacich na ukrajinské územie. Podľa agentúry Reuters o tom dnes informovali vzdušné sily štátu, ktorý už tretí rok čelí ruskej agresii. Do Kyjeva majú dnes pricestovať americký minister zahraničia Antony Blinken a jeho britský náprotivok David Lammy, aby vyjadrili Ukrajine ďalšiu podporu v čase pokračujúcej ruskej ofenzívy na východe krajiny.
Podľa informácií ukrajinského letectva mierilo na ukrajinské územie okrem dronov tiež deväť riadených striel. Podrobnosti o zasiahnutých oblastiach či prípadných škodách ukrajinská strana nezverejnila.
Útoky bezprostredne predchádzali spoločnej návšteve Blinkena a Lammyho, ktorých krajiny sú najdôležitejšími dodávateľmi vojenskej pomoci Ukrajine.Podľa denníka Ukrajinska pravda sa budú baviť o ďalšej možnej podpore Kyjeva vrátane dlhodobého zabezpečenia „vojenského, hospodárskeho a demokratického“ chodu krajiny.
8:55 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 628 930 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, dva tanky, 13 bojových obrnených vozidiel, 56 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 642 tankov, 16 938 bojových obrnených vozidiel, 24 388 vozidiel a autocisterien, 17 936 delostreleckých systémov, 1 182 odpaľovacích raketových systémov, 943 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 14 990 dronov, 2 591 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 059 kusov špeciálnej techniky.
8:45 Predseda Senátu ČR Miloš Vystrčil pricestoval do Kyjeva na štvrtý summit Krymskej platformy. Tá má za cieľ združovať a koordinovať všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o ukončenie ruskej okupácie Krymského polostrova. Vystrčil na Ukrajine tiež uctí pamiatku obetí násilných deportácií totalitným sovietskym režimom, informoval Senát ČR v tlačovej správe.
Čítajte viac Krymská platforma podporila Ukrajinu a odsúdila Rusko
„V auguste 2021 som na inauguračnom summite Krymskej platformy povedal, že anexia Krymu nemôže byť obdobou nášho mníchovského ‚o nás bez nás‘,“ uviedol Vystrčil. „Zastupoval som vtedy Českú republiku a zdôraznil som, že sa za Ukrajinu musíme postaviť. Vývoj od anexie Krymu nám ukazuje, že ak je naša podpora nedostatočná, tak sa Rusko nezastaví,“ dodal. „A tiež musíme mať na pamäti, že mierové rokovania nemôžu byť bez účasti Ukrajiny a výsledky rokovaní musia byť pre Ukrajinu prijateľné,“ uviedol predseda Senátu.
Čítajte viac Veliteľ ukrajinských vojsk: Krym bude znovu ukrajinský, máme plán. Straty Ruska sú ohromujúce
Krymská platforma vznikla v lete 2021 z iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Združuje približne 70 krajín a medzinárodných organizácií a jej cieľom je koordinovať všetky existujúce národné a medzinárodné snahy o ukončenie okupácie Krymského polostrova.
Čítajte viac Škoda ukrajinských zbraní na zničenie Krymského mosta? Rusi si už našli iné vojenské trasy
8:40 Medzinárodný menový fond (MMF) v utorok uviedol, že uzavrel predbežnú dohodu s Ukrajinou. Vďaka tomu môže vojnou zasiahnutá krajina získať prístup k finančnej pomoci vo výške približne 1,1 miliardy dolárov.
Dohoda je výsledkom rokovaní s Kyjevom a musí byť schválená výkonnou radou fondu, k čomu by malo dôjsť podľa vyhlásenia MMF v „najbližších dňoch“. MMF je pre Ukrajinu kľúčovým medzinárodným veriteľom a jeho štvorročný program v hodnote 15,6 miliardy dolárov tvorí významnú časť väčšieho balíka globálnej ekonomickej podpory krajiny, pripomína Reuters.
„Ruská vojna na Ukrajine má aj naďalej ničivý dosah na krajinu a jej obyvateľov,“ uviedol vo vyhlásení šéf monitorovacej misie MMF na Ukrajine Gavin Gray. „Šikovná tvorba politiky, adaptabilita domácností a firiem či rozsiahle externé financovanie pomohli s podporou makroekonomickej a finančnej stability,“ dodal.
Medzinárodný menový fond však zdôraznil, že riziká pre Ukrajinu „zostávajú aj naďalej mimoriadne vysoké“ a očakáva sa spomalenie hospodárskeho rastu. Dochádza k tomu okrem iného v dôsledku pôsobenia vojny na trh práce a útokov Moskvy na energetickú infraštruktúru.
Kyjev využíva približne 60 percent svojho celkového rozpočtu na financovanie armády. Vo veľkej miere sa preto spolieha na finančnú pomoc od západných partnerov pri vyplácaní dôchodkov a miezd zamestnancov verejného sektoru či pokrývaní humanitárnych a sociálnych výdavkoch.
Ukrajina dostala od začiatku vojny od svojich západných partnerov finančnú pomoc vo výške 98 miliárd dolárov, vyplýva z údajov ministerstva financií.
MMF vyzvala vládu Kyjeva na „rešpektovanie finančných obmedzení a cieľov udržateľného dlhu“ a tiež k tomu, aby v rozpočte na rok 2025 hľadala spôsoby, ako zvýšiť domáce príjmy.
Vláda preto zaviedla ďalšie fiškálne opatrenia a zároveň plánuje aj zvyšovanie daní. Ukrajine sa tiež podarilo dosiahnuť dohodu s držiteľmi dlhopisov o reštrukturalizácii a odpise svojho dlhu.
6:00 Americký prezident Joe Biden uviedol, že Spojené štáty pracujú na zrušení reštrikcií ohľadom použitia ďalekonosných zbraní, ktoré by Ukrajina mohla použiť proti cieľom v ruskom tyle. Na odstránenie obmedzení v utorok Bidena vyzvali tiež republikáni, uviedli agentúry.
„Pracujeme na tom,“ odpovedal podľa agentúry AFP americký prezident na otázku, ako naloží s naliehavou žiadosťou svojho ukrajinského náprotivku Volodymyra Zelenského ohľadom zrušenia reštrikcií.
Niektoré médiá špekulujú, že uvoľnenie reštrikcií sa odohrá v krátkom čase. Podľa britského denníka The Times budú ministri zahraničných vecí Antony Blinken (USA) a David Lammy (Británia) v stredu v Kyjeve diskutovať o použití rakiet Storm Shadow na ruskom území.
Ukrajina tvrdí, že získanie povolenia z Washingtonu je jediným spôsobom, ako účinne zasahovať ruské vojenské letiská, z ktorých môžu štartovať lietadlá vypúšťajúce riadené strely či kĺzavé bomby na Ukrajinu.
Kľúčoví členovia americkej Republikánskej strany v utorok podľa agentúry DPA v liste vyzvali Bidena, aby umožnil Ukrajine nasadiť ďalekonosné strely proti vojenským cieľom v Rusku. List podpísal okrem iného predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Michael McCaul.
USA doteraz Ukrajine povoľovali zasahovať iba tie ciele v Rusku, ktoré súviseli s odvrátením ruskej ofenzívy v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Robili tak podľa analytikov v obave z eskalácie konfliktu medzi dvoma jadrovými veľmocami.
Kyjev teraz disponuje americkými strelami ATACMS s dosahom zhruba 300 kilometrov. Americký minister obrany Lloyd Austin nedávno pripustil, že ruské lietadlá sa už skôr z letísk v dosahu týchto striel stiahli na vzdialenejšie základne.