932. deň: Ruské vojská začali protiútok v Kurskej oblasti. Kyjev chce, aby stíhačky NATO zostreľovali ruské drony nad Ukrajinou

Čítajte viac 931. deň: Zelenskyj má plán víťazstva. Bude mať taký silný 'psychologický' dopad, že Rusko prinúti rokovať, tvrdí

21:55 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo šesť zahraničných novinárov na zoznam hľadaných osôb kvôli tomu, že ilegálne prekročili hranicu Ruska, aby informovali o dianí v Kurskej oblasti. Oznámila to agentúra TASS. Do Kurskej oblasti susediacej s Ukrajinou pred niekoľkými týždňami prenikla ukrajinská armáda.

Ruská tajná služba FSB v auguste začala trestné konanie proti niekoľkým týmto novinárom, medzi ktorými je britský spravodajca americkej televízie CNN, reportér nemeckej stanice Deutsche Welle, novinárka talianskej verejnoprávnej televízie Rai a traja Ukrajinci z televízneho kanála 1+1.

Agentúra Reuters pripomína, že mediálne spoločnosti, pre ktoré títo novinári pracujú, uviedli, že reportážne cesty do Kurskej oblasti boli oprávnené.

Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani dnes podľa agentúry ANSA informoval, že si kvôli zaradeniu reportérky Rai Stefanie Battistiniovej na zoznam hľadaných osôb predvolal ruského veľvyslanca. Chcel mu dať najavo „prekvapenie z ojedinelého rozhodnutia Moskvy“.

Ukrajinské jednotky prenikli do Kurskej oblasti 6. augusta a na ruskom území zostávajú. Ruské sily ale začali v tomto regióne protiofenzívu a Ukrajincov na niektorých miestach zatlačili späť. (čtk, reuters, ansa, tass)

21:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretol s hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimom Khanom. Rokovali o tom, ako vymôcť medzinárodné zatykače ICC na ruských predstaviteľov pre vojnové zločiny na Ukrajine.

„Je nevyhnutné dodržiavať Rímsky štatút a zabezpečiť, aby sa rozhodnutia súdov o zatykačoch na ruských vojnových zločincov neignorovali,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Putin začiatkom septembra navštívil Mongolsko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC. Za normálnych okolností by malo preto Putina zatknúť a vydať. To sa však nestalo. Išlo o prvú návštevu ruského lídra v krajine, ktorá je zmluvnou stranou ICC.

Čítajte viac Červený koberec namiesto zatknutia. Putin sa v Mongolsku cíti bezpečne. Prečo by ho nedostali do Haagu, aj keby ho zadržali?

V tejto súvislosti preto Ukrajina vo štvrtok Mongolsku adresovala demarš. V diplomatickej praxi ide o vyjadrenie nesúhlasného postoja voči postupu vlády, ktorej je adresovaný. Kyjev v ňom mongolským diplomatom vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad rozhodnutím nezatknúť ruského prezidenta. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny tiež uviedlo, že tento krok bude mať dopad na bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami. (reuters, tasr)

21:23 Iránske ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo najvyšších predstaviteľov veľvyslanectiev Británie, Francúzska, Nemecka a Holandska. Teherán tak spravil v reakcii na uvalenie nových sankcií a na obvinenia, že Irán dodal Rusku balistické rakety.

„V nadväznosti na pokračujúce nekonštruktívne vyjadrenia niektorých európskych strán, ktoré sa pridali k nepravdivým tvrdeniam Spojených štátov o zasahovaní do konfliktu na Ukrajine a k uvaleniu sankcií na Islamskú republiku, boli predvolaní šéfovia veľvyslanectiev Británie, Francúzska, Holandska a Nemecka,“ uviedol spravodajský webový portál iránskej justície Mizan Online.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok počas návštevy Británie uviedol, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré zrejme v priebehu nasledujúcich týždňov použije proti Ukrajine. Dodávky iránskych zbraní do Ruska následne odsúdilo viacero západných krajín, pričom Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko v tejto súvislosti oznámili tiež nové sankcie.

Kremeľ označil tvrdenia o dodávkach zbraní z Iránu za nepodložené. Irán zase tieto tvrdenia označil za „nepravdivé a zavádzajúce“ a odsúdil uvalenie nových sankcií, ktoré sa dotkli aj dohôd o leteckých službách medzi Iránom a spomínanými troma európskymi krajinami.

K obdobnému kroku ako Irán v stredu pristúpila aj Británia, ktorá si pre údajné dodávky zbraní do Ruska predvolala iránskeho charge d'affaires. Holandské ministerstvo zahraničných vecí zase vyzvalo na nové rozsiahle sankcie proti Iránu a taktiež si v stredu pre tieto obvinenia predvolalo iránskeho veľvyslanca. (reuters, afp, tasr)

18:45 Lotyšský parlament vo štvrtok schválil zákaz používania a vstupu pre vozidlá registrované v Bielorusku. Cieľom je obmedziť obchádzanie protiruských sankcií. Opatrenie sa bude týkať všetkých dopravných prostriedkov s bieloruskými poznávacími značkami.

Bieloruské vozidlá, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Lotyšsku musia krajinu opustiť alebo zmeniť registráciu. Zákaz začne platiť v novembri. Podobné opatrenie pre vozidlá zaregistrované v Rusku platí of februára tohto roka.

„Vzhľadom na nové obmedzenia, ktoré EÚ od 1. júla uplatňuje voči Bielorusku za jeho účasť vo vojne na Ukrajine, bude v Lotyšsku zakázané používať vozidlá registrované v Bielorusku, ako aj prekračovať na nich hranice Lotyšska z Bieloruska alebo Ruska,“ uviedol lotyšský parlament po schválení novelizovaných dopravných predpisov.

Výnimku budú mať vozidlá bieloruských diplomatických a konzulárnych úradov, vozidlá určené na humanitárne účely a špeciálne upravené dopravné prostriedky pre zdravotne postihnuté osoby. Predstavitelia Lotyšska, EÚ a ďalších štátov už dlhšie upozorňujú, že prostredníctvom Bieloruska sa sankcionované výrobky z EÚ reexportujú do Ruska. (afp, tasr, lsm.lv)

18:04 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa stretol vo štvrtok vo Varšave so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom. Ministri rokovali o bilaterálnych vzťahoch, ako aj o pomoci pre Ukrajinu, oznámilo americké veľvyslanectvo vo Varšave.

„Rokovali o spoločnom záväzku voči demokratickým hodnotám a o posilňovaní pomoci pre Ukrajinu vo svetle nevyprovokovanej ruskej agresie,“ uviedlo veľvyslanectvo. Dodalo, že ministri hovorili aj o spoločných snahách týkajúcich sa boja proti „škodlivému ruskému vplyvu“ a provokatívnemu konaniu Moskvy.

Blinken ukončil v Poľsku svoju cestu po niekoľkých európskych krajinách, ktorá bola zameraná na pomoc pre Ukrajinu. V rámci tejto cesty navštívil začiatkom týždňa Britániu a v stredu so svojím britským rezortným kolegom Davidom Lammym zavítal na Ukrajinu.

Blinken si počas svojej cesty vypočul od ukrajinských predstaviteľov opakované žiadosti o povolenie používať západne zbrane dlhého dosahu pri útokoch na územie Ruska.

Sikorski vo štvrtok na Blinkena taktiež apeloval, aby Spojené štáty uvoľnili obmedzenia na používanie zbraní s dlhým dosahom. Podľa šéfa poľskej diplomacie by Ukrajinci mali dostať toto povolenie, pretože Rusko „pácha vojnové zločiny a útočí na civilné ciele“. „Verím, že Ukrajina má právo používať západné zbrane, aby zabránila vojnovým zločinom,“ povedal Sikorski. (pap, tasr)

15:27 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval do Varšavy, kde bude s predstaviteľmi poľského vedenia rokovať o ďalšej podpore pre Ukrajinu. Blinkenova návšteva sa koná v čase pokračujúcich ruských útokov na Ukrajine a počas kampane pred prezidentskými voľbami v USA.

Ako uviedla agentúra PAP, na ktorú sa odvoláva TASR, Blinken si počas návštevy Poľska naplánoval separátne stretnutia s prezidentom Andrzejom Dudom, premiérom Donaldom Tuskom a ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským.

Blinken pricestoval do Varšavy po nočnej ceste vlakom z Ukrajiny, kde absolvoval spoločnú návštevu s novým britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym.

V Kyjeve Blinken prisľúbil rýchle posúdenie ukrajinskej žiadosti o povolenie použiť americké zbrane aj hlboko v ruskom vnútrozemí. Podľa poľských vládnych predstaviteľov to bude vo Varšave jedna z tém diskusií, ktorá je osobitne pálčivá vzhľadom na medializované správy, že Moskva údajne získala od Iránu nové rakety krátkeho doletu.

Námestník poľského ministra obrany Pawel Zalewski pre agentúru PAP uviedol, že Poľsko „absolútne“ podporuje použitie amerických zbraní za frontom.

„Navyše si myslíme, že Ukrajina by mala byť posilnená systémami protivzdušnej obrany, ako to Západ sľúbil. Som presvedčený, že takéto možnosti existujú aj na americkej strane,“ dodal Zalewski.

15:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v ruskej Kurskej oblasti, kde pred vyše mesiacom vpadli jednotky Kyjeva, prebieha ruská protiofenzíva. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Rusi začali protiofenzívne akcie, ktoré prebiehajú v súlade s naším ukrajinským plánom,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. Ukrajina podľa neho predpokladala, že Moskva podnikne protiútok takýmto spôsobom, uvádza agentúra Reuters.

Rusko zároveň vo štvrtok uviedlo, že jeho armáda za dva dni opätovne získala kontrolu nad desiatimi dedinami v pohraničnej Kurskej oblasti, ktoré predtým obsadila ukrajinská armáda. Na komunikačnej platforme Telegram to potvrdilo ruské ministerstvo obrany.

Promoskovskí vojenskí blogeri a vysokopostavený ruský veliteľ Apti Alaudinov už v stredu informovali, že ruským jednotkám sa podarilo dostať pod kontrolu časť územia dobytého Ukrajinou a prešli do ofenzívy.

15:00 Rusi prerušili dodávky vody do mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa vojenskej správy oblasti Vadyma Filaškina, zariadenie na úpravu vody zásobujúce Pokrovsk bolo odstavené v dôsledku ruských útokov a momentálne ho nemožno opraviť. „Situácia je ťažká a tak skoro sa nezlepší,“ zhrnul Filaškin a dodal, že miestne služby sa snažia vyriešiť situáciu navŕtaním studní.

Pokrovsk, ktorý mal pred vojnou zhruba 60-tisíc obyvateľov, je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt a kľúčové logistické centrum v Doneckej oblasti. Jeho obsadenie by mohlo skompromitovať ukrajinskú obranu a dodávateľské trasy. Tiež by to priblížilo Rusko k celkovému obsadeniu Doneckej oblasti.

14:28 Ruské tajné služby zosilneli špionáž namierenú proti nemeckej armáde. Snaží sa tak získať výhody vo vojne proti Ukrajine, ktorú Moskva na rozkaz prezidenta Vladimíra Putina napadla vo februári 2022. Vyplýva to z výročnej správy nemeckej vojenskej tajnej služby MAD, o ktorej informovala agentúra DPA. Kontrarozviedka varovala aj pred sabotážami zo strany Ruska.

„Pre ruskú stranu je rozhodujúce získať informácie, ktoré zaistia jej ozbrojeným silám výhodu na bojisku,“ uvádza podľa DPA správa. Preto sa Rusi sústredia aj na špionáž v bundeswehru. Nemecko je po Spojených štátoch najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Moskve ide podľa MAD okrem iného o to zistiť, akými trasami sa dostávajú dodávky západných zbraní a munície na Ukrajinu alebo ako bude západná technika na Ukrajine samotnej nasadená.

Čítajte viac Bundeswehr v pohotovosti: Nemeckej armáde sa stratila najmodernejšia raketa

Pozornosť ruských tajných služieb sa sústredí stále viac aj na schopnosti bundeswehru chrániť Nemecko a jeho spojencov z NATO. MAD varuje vo svojej správe aj pred ruskými sabotážnymi akciami.

Európske štáty, ktoré vojensky pomáhajú Ukrajine v obrane pred ruskou inváziou, v posledných týždňoch opakovane hlásia možné prípady sabotáží.

13:46 Švédska vláda vo štvrtok oznámila, že v nasledujúcich troch rokoch plánuje zdvojnásobiť rozpočet na civilnú obranu, aby sa pripravila na obdobie vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin vyhlásil, že vláda pridáva ďalšie dve miliardy švédskych korún (175 miliónov eur) do tohtoročného rozpočtu civilnej obrany, ktorý by mal do roku 2028 narásť na 15 miliárd korún (viac ako miliarda eur).

„Bezpečnostná situácia zostáva vážna a v dohľadnej budúcnosti bude naďalej pretrvávať,“ povedal Bohlin novinárom.

Pridané finančné prostriedky sú zamerané na posilnenie zdravotnej starostlivosti a záchranných služieb, dodávok potravín a pitnej vody, dopravnej a energetickej infraštruktúry, píše AFP.

„Skúsenosti z Ukrajiny ukazujú dôležitosť zabezpečenia kľúčových spoločenských funkcií,“ uviedla vláda vo svojom vyhlásení. „Rusko sa aktívne usiluje narušiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo okrem iného spôsobilo rozsiahle škody na dopravnej infraštruktúre, čo ovplyvnilo mnohé časti ukrajinskej spoločnosti,“ dodala vláda.

11:57 Mnohonárodné bojové cvičenie „MOONSTAR 2024“, ktoré organizujú Maďarské ozbrojené sily (MH) za účasti 190 záložných vojakov maďarskej, slovenskej a poľskej armády, naďalej pokračujú. Veliteľ veliteľstva síl územnej obrany MH László Drót vo štvrtok pre InfoRádió uviedol, že cvičenie sa viaže k systému úloh územnej obrany a vyvrcholí ostrou streľbou, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Cvičenie, ktoré sa začalo 2. septembra a potrvá do piatka 13. septembra, sa koná na území Ústredného výcvikového strediska a strelnice Kőröshegy vo Veszprémskej stolici. Podľa Dróta sú prítomní aj chorvátski, slovinskí a českí pozorovatelia.

Prvoradým cieľom cvičenia je koordinovať činnosť jednotiek v teréne, ale preveriť aj pripravenosť záložných vojakov a posúdiť ich existujúce vojenské schopnosti.

Ďalším cieľom je rozvoj spôsobilostí na úrovni čaty. Vojaci nacvičujú zabezpečovanie vojenských konvojov či území, fungovanie hliadkovacej základne, ale aj útok, obranu, obsluhu kontrolných stanovíšť a ostrú streľbu.

Tieto spoločné medzinárodné cvičenia výrazne prispievajú k zvýšeniu vojenskej socializácie príslušníkov armádnych záloh, uviedla vo vyhlásení maďarská armáda.

10:27 Ruská armáda v noci vyslala nad územie Ukrajiny 64 útočných dronov typu Šáhid. Ukrajinskej armáde sa podarilo zneškodniť 44 týchto bezpilotných lietadiel, informovala britská stanica BBC.

Ukrajinská armáda vo svojej zvodke spresnila, že tri drony „leteli späť do Ruska“ a štyri ďalšie sa „stratili na ukrajinskom území“.

Okrem toho bola Černihivská oblasť zasiahnutá dvoma balistickými raketami Iskander-M odpálenými z Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj leteckou raketou Ch-59/69 z Brianskej oblasti. BBC konštatuje, že v zvodke ukrajinskej armády sa neuvádza, či boli tieto rakety zostrelené.

Ukrajinská armáda v zvodke píše aj o odpálení dvoch riadených striel Ch-22/32 v smere na Ukrajine patriaci Hadí ostrov v Čiernom mori.

Úrady Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny medzičasom informovali, že útoky ruskej armády si tam za posledných 24 hodín vyžiadali najmenej 16 zranených: 14 z nich utrpeli zranenia pri nočnom útoku dronov na mesto Konotop, kde vznikli veľké škody na energetickej a civilnej infraštruktúre vrátane zdravotníckych a vzdelávacích zariadení. Ďalší dvaja ľudia boli zranení v stredu počas útokov na komunity Krasnopilľa a Myropilľa.

8:50 Spojené kráľovstvo sa rozhodlo povoliť Ukrajine používať riadené strely Storm Shadow na zasiahnutie cieľov v Rusku. Referuje o tom web The Guardian s odvolaním sa na zdroje v britskej vláde. Rozhodnutie o nasadení Storm Shadows na zasiahnutie ruských cieľov bolo údajne prijaté v súkromí a je nepravdepodobné, že bude oficiálne zverejnené.

Jeden zo zdrojov pre Guardian uviedol, že stredajšia spoločná návšteva ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Davida Lammyho a ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena v Kyjeve by sa bez tohto rozhodnutia neuskutočnila. Veľká Británia sa vraj domnieva, že verejné vyhlásenie o rozmiestnení rakiet dlhého doletu na útoky na Rusko by bolo „zbytočne provokatívne“.

Storm Shadow je nízko pozorovateľná raketa dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu a jej dolet presahuje 250 kilometrov. Ukrajina už niekoľko mesiacov žiadala USA a ďalších západných spojencov o súhlas s použitím zbraní s dlhým doletom na útoky na ciele v Rusku. Predpokladá sa, že vzhľadom na ruský nákup iránskych rakiet bude tlačiť ešte tvrdšie a po Británii udelia podobný súhlas ako Londýn i Spojené štáty v prípade svojich rakiet dlhého doletu.

„Eskalátorom je tu Putin. Putin to celé eskaloval zásielkou rakiet z Iránu. Vidíme novú os – Rusko, Irán a Severnú Kóreu,“ pripomenul Lammy a vyzval Čínu, aby sa „nezahadzovala“ s touto „skupinou odpadlíkov“.

7:28 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 630 200 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 270 vojakov, 11 tankov, 17 bojových obrnených vozidiel, 73 delostreleckých systémov a 93 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 653 tankov, 16 955 bojových obrnených vozidiel, 24 481 vozidiel a autocisterien, 18 009 delostre­leckých systémov, 1 184 odpaľovacích raketových systémov, 945 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 033 dronov, 2 591 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 061 kusov špeciálnej techniky.

6:55 Najmenej 13 zranených si vyžiadal v noci na štvrtok nálet ruských dronov na mesto Konotop v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Oznámila to ráno oblastná vojenská správa.

Terčom útoku dronov Šáhed iránskej konštrukcie bola podľa nej energetická a civilná infraštruktúra, vrátane obytných budov, vzdelávacích a zdravotníckych zariadení.

Po nálete vypukli v meste požiare. Vypadli tiež dodávky elektriny, uviedol starosta Artem Semenichin podľa agentúry Unian.

Oblastná správa ubezpečila, že následky náletu sa odstraňujú.

Konotop, ktorý mal pred vojnou viac ako 83 000 obyvateľov, je druhým najväčším mestom v Sumskej oblasti, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou. V tej od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky.

6:20 Litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas v stredu uviedol, že stíhačky Severoatlantickej aliancie, umiestnené na základniach v Pobaltí, by mali zostreliť ruské bezpilotné lietadlá, ak vletia do vzdušného priestoru pobaltských krajín. Ministrovo vyjadrenie dala agentúra AFP do súvislosti s tým, že minulý týždeň sa v susednom Lotyšsku zrútil ruský dron iránskej konštrukcie Šáhid aj s výbušnou náložou bez toho, aby však explodoval.

Od pristúpenia troch pobaltských krajín k NATO v roku 2004 ich oblohu strážia aliančné stíhačky, pretože Vilnius, Riga a Tallinn nemajú potrebné lietadlá. Českí piloti strážili nebo nad Pobaltím naposledy predvlani, so štyrmi lietadlami JAS-39 Gripen boli nasadení päť mesiacov v Litve.

Misie NATO v Pobaltí „musia nielen hliadkovať, ale aj, ak je to potrebné a ak to čas dovolí“, zasiahnuť, a preto by sa tiež mal „skrátiť rozhodovací reťazec na úrovni NATO, aby lietadlá mali okamžite vzlietnuť a drony zničiť“, povedal novinárom minister Kasčiunas.

V utorok lotyšský prezident Edgars Rinkévičs uviedol, že jeho krajina o tomto probléme rokuje so spojencami.

„Otázku postupu pri zachytávaní dronov predkladáme našim partnerom v NATO a požadujeme, aby boli spojenecké letecké stíhačky použité vždy, keď sa dron priblíži k našim hraniciam,“ povedal pre tlač. Prezident usúdil, že problém tkvie okrem iného v tom, že stíhačky dostávajú rozkazy z NATO, a nie na miestnej úrovni, čo spomaľuje zásah.

Tento týždeň pobaltskí predstavitelia tiež naliehali na NATO, aby urýchlilo rotáciu protivzdušnej obrany.

Krajiny NATO nemajú dostatok pozemných systémov protivzdušnej obrany, ale vlani sa dohodli na pláne ich krátkodobého rozmiestnenia na východnom krídle aliancie v rámci snahy odstrašiť Rusko. V apríli Holandsko nasadilo raketové systémy Patriot na cvičenie v Litve, ale Pobaltie chce, aby protivzdušná obrana regiónu bola zabezpečená trvalo.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski na začiatku septembra vyhlásil, že Varšava by mala mať právo zostreliť ruské strely ohrozujúce poľské územie už nad susednou Ukrajinou.

Kyjev v stredu vyzval susedné štáty, ktoré sú členmi NATO, aby zostreľovali ruské drony a strely ešte nad západnou Ukrajinou. „Rusi čoraz častejšie napádajú zariadenie pri hranici NATO,“ vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha a vyzval aliančné štáty na „spoločné, tvrdé a rozhodné odpovede“. Zničenie ruských striel a dronov by predstavovalo „dôstojný a správny krok“, dodal podľa AFP.