Kresťanskí demokrati z opozičných strán CDU a CSU presadzujú, aby Nemecko nelegálnych migrantov odmietlo prijať už na hraniciach. Tvrdia, že to zákony umožňujú a v súčasnej situácii je také opatrenie nevyhnutné.
Vláda Olafa Scholza je však opatrná, a preto sa spoločné rokovanie o tejto otázke skončilo neúspechom. Opozícia spolkového kancelára obvinila, že nemá záujem o riešenie problému, ten, naopak, vyhlásil, že je to jeho vláda, ktorá sa tým konečne začala zaoberať.
Spory s opozíciou
Aby Scholza prinútili konať, prišli kresťanskí demokrati vo štvrtok do Spolkového snemu s návrhom, aby Nemecko nelegálnych migrantov „obracalo“ priamo na hraniciach.
„Teraz sa ukáže, či na to existuje politická vôľa. CDU a CSU budú v Bundestagu žiadať skutočnú zmenu migračnej politiky,“ uviedol pre denník Bild hovorca poslaneckého klubu CDU/CSU Alexander Throm.
Čítajte viac Nemecko zavádza kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Dôvodom je nelegálna migrácia i hrozba terorizmu
Napriek tomu, že kresťanským demokratom prisľúbili podporu vládni liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), návrh nepodporili. Napokon sa o ňom ani nerokovalo, koaliční poslanci ho postúpili parlamentnému výboru.
Predseda CDU Friedrich Merz následne vláde ponúkol, aby sprísnené opatrenia – tak ako ich navrhla opozícia – zaviedli aspoň na skúšku.
„Keď je pre semaforovú koalíciu (označenie vlády podľa politických farieb ich strán, pozn. red.) také ťažké prijať to, navrhujem, aby sme toto odmietanie migrantov od 1. októbra najprv vyskúšali na tri mesiace,“ priblížil Merz.
Už len pristúpenie k takému kroku by podľa neho malo odstrašujúci účinok na migrantov, takže by sa v krátkom čase podarilo znížiť ich prílev do Nemecka.
Scholz na ponuku zatiaľ nereagoval. Koalícia zato vo štvrtok do Bundestagu predložila dva vlastné návrhy. Netýkajú sa však hraničných kontrol, ale bezpečnostnej situácie, ktorá sa vyhrotila najmä po teroristickom útoku v Solingene. Odmietnutý žiadateľ o azyl zo Sýrie tam v auguste zabil troch ľudí a osem ďalších zranil.
Vláda preto navrhuje zníženie sociálnych dávok pre uchádzačov o azyl, ktorí majú opustiť krajinu, posilnenie bezpečnostných zložiek v boji proti radikálnemu islamizmu a obmedzenie zbraní (aj nožov).
Čítajte viac Odmietnutí migranti hľadajú azyl v kostoloch. Úradom sa to nepáči
To, ako chce vláda postupovať voči migrantom na hraniciach, stále nevysvetlila. Podľa informácií denníka Bild však nesúhlasí s návrhom CDU/CSU, aby do krajiny zabránili vstúpiť všetkým nelegálnym migrantom.
Zastáva skôr umiernený prístup, aby sa do Nemecka nedostali len tí cudzinci, ktorých už počas cesty zaregistrovali v inom štáte Európskej únie.
„Sme krajinou, ktorá poskytuje ochranu tým, čo musia utekať, aby si zachránili život. To je napísané v našej ústave a o tom nediskutujeme,“ zdôvodnil Scholz vo verejnom vystúpení.
„To však neznamená, že môže prísť každý, kto chce. Musíme mať možnosť vybrať si, kto príde do Nemecka,“ dodal s tým, že to zahŕňa kontrolu nad migráciou a „repatriáciu tých, ktorí nemôžu zostať“.
Foto: Profimedia
Zmeny na hraniciach
Ako by to teda od pondelka malo fungovať? Kontroly na obdobie pol roka budú nielen na hraniciach s Rakúskom, Švajčiarskom, Českom a Poľskom, kde sa vykonávajú už v súčasnosti, ale aj na hraniciach s Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom a Dánskom.
Vozidlá sa budú preverovať podobne ako dnes – podozrivé policajti odstavia, inak by sa doprava nemala komplikovať.
Policajné hliadky sa zamerajú najmä na pašovanie nelegálnych migrantov a odhaľovanie prevádzačov. Okrem hraničných priechodov by mali kontrolovať aj priľahlú oblasť až do vzdialenosti 30 kilometrov.
Čítajte viac Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú Nemci
Od Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) sa zároveň očakáva, že urýchli konanie, aby sa o ďalšom osude zadržaných migrantov rozhodlo čo najrýchlejšie.
Jednotlivé spolkové krajiny by v blízkosti hraníc mali pripraviť záchytné strediská (dnes ich je v celom Nemecku zhruba 800), kde by cudzincov držali, až kým by nebola preverená ich totožnosť a status – či na nich niekde nevydali zatykač, či sa nezaregistrovali v inej krajine EÚ a podobne.
Ministerka vnútra Nancy Faeserová, ktorá je za uzavretie hraníc zodpovedná, navrhla, aby úrady čo najrýchlejšie vyhostili tých migrantov, ktorých už do databázy EURODAC zaevidovali v iných krajinách.
Čítajte viac Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politiku
Tak sa vlastne postupuje už dnes, no veľmi pomaly – vlani napríklad nemecké úrady registrovali vyše 266-tisíc cudzincov, ktorí sa v Nemecku zdržovali protiprávne, ale od októbra minulého roka vyhostili z Nemecka len asi 30-tisíc ľudí.
Kritika a odpor susedov
Požiadavka kresťanských demokratov, aby všetkým nelegálnym migrantom zakázali vstúpiť do krajiny a „obrátili“ ich späť, odkiaľ prišli, už na hraniciach, narazila na odpor susedných štátov.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner upozornil, že jeho krajina neprijme späť nikoho, koho Nemci odmietnu, a proti sa postavilo aj Poľsko. Maďarský premiér Viktor Orbán zase odkázal, že Maďarsko migrantov naloží do autobusov a odvezie do Bruselu.
Čítajte viac Karner: Rakúsko neprijme migrantov, ktorých na hraniciach odmietne Nemecko
Okrem toho hrozí riziko „domino efektu“. Hranice by podľa nemeckého vzoru mohli uzavrieť i ďalšie európske krajiny, a keby všetky odmietali prijať migrantov, nahromadili by sa v štátoch na vonkajších hraniciach EÚ (napríklad v Taliansku či Grécku), čo by mohlo viesť k humanitárnej katastrofe.
„Výsledkom môže byť kaskáda zatvárania hraníc a odmietania migrantov až k vonkajším hraniciam, kde naozaj vypukne chaos a nevôľa voči partnerom v EÚ naďalej porastie,“ naznačil možný vývoj komentátor nemeckého denníka TAZ Christian Jakob.
Faeserovej plán však kritizujú aj niektorí zástupcovia vládnej strany Zelení. Podľa Philmona Ghirmaia, ktorý vedie ich poslanecký klub v krajinskom sneme v Berlíne, ohlasované kroky len zaťažia políciu a sťažia dopravu na hraniciach.
Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri
Ako skutočný dôvod, prečo s nimi vláda prišla, vidí obavy z nárastu popularity krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Práve tá je najostrejším kritikom migračnej politiky.
„Po nedávno prijatom bolestivom sprísnení azylového zákona je spoliehanie sa na izoláciu len v záujme pravicovoextrémistických strán,“ zhodnotil Ghirmai. Vládne riešenie podľa neho ohrozuje európske právo, Schengenskú dohodu a vlastne i základnú myšlienku EÚ.
Foto: Profimedia
Pokiaľ ide o vyhosťovanie nelegálnych migrantov, odborníci sa väčšinou prikláňajú k názoru, že je v súlade s európskym právom. Pre denník Bild to potvrdil bývalý prezident Spolkového ústavného súdu Hans-Jürgen Papier.
Odvolal sa pritom na azylový zákon. Ako zdôraznil, Nemecko je obklopené len krajinami EÚ a Švajčiarskom, čo sú všetko bezpečné štáty. Utečenci by preto o azyl mali požiadať už na ich území, a nie je dôvod, aby utekali do Nemecka.
Čítajte viac Ako vyžmýkať sociálny systém: Nigérijčan zarába státisíce na falošných deťoch
Odmieta i argumentáciu strany Zelených, že európske právo nedovoľuje, aby krajiny migrantov odmietali priamo na hraniciach.
„Suverénny štát nemožno nútiť, aby umožnil vstup každej osobe zo sveta, ktorá na hranici uvedie, že chce azyl. Základ štátnej suverenity Nemecka je nedotknuteľný a stojí nad európskym právom,“ upozornil Papier.
Ako dodal, až 27 percent cudzincov, ktorým Nemecko poskytuje ochranu, nemá v skutočnosti nárok na azyl, ani ich oficiálne neuznali za utečencov.