933. deň: Ruský veľvyslanec na pôde OSN hrozil štátom NATO. Zelenskyj slovne zaútočil na Západ

Čítajte viac 932. deň: Ruské vojská začali protiútok v Kurskej oblasti. Kyjev chce, aby stíhačky NATO zostreľovali ruské drony nad Ukrajinou

23:02 Spojené štáty oznámili v piatok nové sankcie namierené na ruské štátne médiá, pričom obvinili ruskú štátnu televíziu Russia Today (RT) zo spolupráce s ruskou armádou a šírenia dezinformácií a propagandy vo svete.

Spojené štáty už skôr sankcionovali stanicu RT pre šírenie propagandy Kremľa a údajné snahy o ovplyvnenie nadchádzajúcich prezidentských volieb. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken však v piatok naznačil, že jej úloha je ešte väčšia, keď uviedol, že je súčasťou ruskej vojnovej mašinérie a snáh o podkopanie a destabilizáciu krajín po celom svete.

Podľa predstaviteľov amerického rezortu diplomacie vytvára RT webové stránky, ktoré pôsobia ako legitímne spravodajské portály, aby šírila dezinformácie a propagandu v Európe, Afrike, Južnej Amerike a inde. RT pritom podľa nich rozšírila svoje kybernetické operácie a má väzby aj na ruskú spravodajskú službu.

Stanica sa tiež údajne zapája do snáh o vyzbieranie financií pre ruskú armádu vrátane nákupu pušiek či výzbroje a iného vybavenia pre vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Blinken uviedol, že RT chce, aby jej nové spravodajské schopnosti zostali skryté. „Naším najsilnejším protijedom na ruské klamstvá je pravda, ktorá svieti jasným svetlom na to, čo sa Kremeľ snaží robiť pod rúškom tmy,“ vyhlásil Blinken.

Nové americké sankcie oznámené v piatok sa zameriavajú na ruskú organizáciu TV-Novosti, pod ktorú RT spadá, ako aj na spriaznenú štátnu mediálnu skupinu Rossija Segodňa. Sankcie sa dotýkajú aj generálneho riaditeľa skupiny Rossija Segodňa Dmitrija Kiseľova.

Okrem toho USA sankcionovali tretí subjekt a jeho šéfku Nelli Parutenkovú za údajne kupovanie hlasov v Moldavsku s cieľom pomôcť v nadchádzajúcich voľbách kandidátom preferovaných Ruskom. (ap, tasr)

21:26 Rusko začalo vlani vyrábať nový útočný dron s dlhým doletom, ktorý využíva čínske motory a súčiastky a ktorý nasadilo vo vojne na Ukrajine. S odvolaním sa na dva zdroje z európskej spravodajskej služby a zmluvné dokumenty o tom v piatok informovala tlačová agentúra Reuters.

Z informácií získaných agentúrou vyplýva, že bezpilotné lietadlá Garpija-A1 (Harpya) vyrábajú v závode IEMZ Kupol, dcérskej spoločnosti ruského štátneho zbrojárskeho koncernu Almaz-Antej. Od júla 2023 do júla 2024 ich mali vyprodukovať viac ako 2 500.

Dron využívajúci čínsku technológiu má vzletovú hmotnosť menej ako 300 kilogramov a maximálny dolet 1 500 kilometrov, uvádza sa vo výrobnej zmluve medzi spoločnosťou Kupol a ruským ministerstvom obrany. Sú tak podobné iránskym drohom Šáhid-136, ktoré Moskva používa na Ukrajine, napísal Reuters.

Dron Garpija „sa veľmi podobá na Šáhid“, má však niekoľko odlišných častí, ako napríklad špecifický stabilizátor a motory Limbach L-550 E vyrábané v Číne, uviedla v stanovisku pre agentúru európska spravodajská služba. Zdroje z nej vzhľadom na citlivosť informácií žiadali o anonymitu pre seba i svoju tajnú službu.

IEMZ Kupol, Almaz-Antej ani ruské ministerstvo obrany nereagovali na žiadosti Reuters o vyjadrenie. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Peking prísne kontroluje export tovaru s možným vojenským využitím vrátane dronov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň vyzval Čínu, aby prestala podporovať vojnu Ruska na Ukrajine, a vyhlásil, že podpora Pekingu je významným faktorom pokračovania tohto konfliktu. (reuters, tasr)

20:53 Spojené štáty neplánujú oznámiť novú politiku v súvislosti s Ukrajinou a jej žiadosťou o používanie západných ďalekonosných zbraní na útoky na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Oznámil to v piatok Biely dom.

„Náš názor súvisiaci s poskytnutím schopností pre Ukrajinu spojených s údermi dlhého dosahu vnútri Ruska sa nezmenil,“ uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. „V tejto súvislosti by som nečakal nijaké veľké oznámenie,“ uviedol Kirby, narážajúc na piatkové rokovanie amerického prezidenta Joea Bidena s britským premiérom Keirom Starmerom.

Ukrajina v ostatných mesiacoch opakovane nalieha na svojich partnerov, aby jej povolili používať zbrane dlhého dosahu, ktoré jej dodávajú, pri útokoch na ciele ležiace hlboko vo vnútrozemí Ruska. Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v stredu v reakcii na tieto žiadosti počas návštevy Kyjeva uviedol, že o tom bude v piatok Biden vo Washingtone rokovať so Starmerom.

Podľa zdrojov agentúry AP bude zrejme Starmer počas stretnutia Bidena žiadať o povolenie dovoliť Ukrajine používať britské rakety Storm Shadow pri rozšírených útokoch na Rusko. Británia potrebuje povolenie Bidena, pretože v Spojených štátoch sa vyrábajú komponenty do týchto rakiet.

Spojené štáty a Británia už Ukrajine dodávajú svoje rakety ATACMS a Storm Shadow s dlhým dosahom. Nemecko však opakovane odmietlo Ukrajine poslať svoje rakety dlhého doletu Taurus. Nemecký kancelár Olaf Scholz toto stanovisko Berlína v piatok potvrdil, pripomína agentúra AFP.

„Nemecko spravilo jasné rozhodnutie o tom, čo urobíme a čo neurobíme. Toto rozhodnutie sa nezmení,“ uviedol Scholz na tlačovej konferencii v reakcii na otázku o raketách.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Vladimira Putina varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom. Kirby v piatok povedal, že Spojené štáty Putinove vyhlásenia neberú na ľahkú váhu. „Už dokázal, že je schopný agresie, takže áno, berieme tieto komentáre vážne,“ uviedol. (ap, afp, reuters, tasr)

19:24 Krajiny NATO vstúpia do vojny s Ruskom, ak povolia Ukrajine používať západné zbrane s dlhým dosahom pri útokoch hlboko na ruskom území. Vyhlásil to v piatok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Zároveň upozornil, že Rusko je jadrová veľmoc a je potrebné myslieť na dôsledky takéhoto rozhodnutia.

„Ak je skutočne prijaté rozhodnutie o zrušení obmedzení, alebo ak bude prijaté, od tej chvíle začnú krajiny NATO priamu vojnu s Ruskom. V tom prípade budeme samozrejme nútení prijať náležité rozhodnutia so všetkými následkami pre západných agresorov,“ uviedol Nebezia podľa agentúry TASS s tým, že Západu sa už nepodarí zbaviť sa zodpovednosti a zhodiť vinu na Ukrajinu.

„Faktom je, že NATO bude priamou stranou konfliktu proti jadrovej veľmoci. Myslím, že na to by ste nemali zabúdať a mali by ste myslieť na následky,“ vyhlásil ruský veľvyslanec.

Podobne sa vo štvrtok vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý uviedol, že ak Západ Ukrajine povolí používať zbrane, ktoré jej dodáva, pri útokoch hlboko na území Ruska, bude to znamenať, že je NATO vo vojne s jeho krajinou. Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane nalieha, aby jej toto povolenie udelili. (reuters, tasr)

16:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil západné štáty z toho, že „majú strach“ čo i len spomenúť možnosť, že by v budúcnosti zostreľovali ruské rakety a drony namierené na Ukrajinu, hoci tak robia pri útokoch na Izrael. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Ukrajinský prezident otázku zostreľovania ruských rakiet západnými štátmi otvoril na medzinárodnej konferencii v Kyjeve. „Ak spojenci spoločne zostreľujú rakety a drony na Blízkom východe, prečo ešte stále neexistuje podobné rozhodnutie o zostreľovaní ruských rakiet a Šáhidov (iránskych dronov, pozn. TASR) na oblohe Ukrajiny?“ uviedol Zelenskyj, ktorý dodal, že spojenci sa dokonca boja povedať, že na tejto veci pracujú.

Zelenskyj upozornil, že rakety a drony nemieria iba na ukrajinské územie, ale aj na susedné štáty. Váhanie Západu preto označil ako „poníženie pre demokratický svet“.

Ukrajinský líder počas piatkového vystúpenia otvoril aj viacero ďalších tém. O ukrajinskej ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti vyhlásil, že spomalila postup ruských síl na východe Ukrajiny. Situácia pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti je podľa neho síce komplikovaná, ale tento týždeň sa stabilizovala.

„Úprimne povedané, prinieslo to výsledky, ktoré sme očakávali. V Charkovskej oblasti bol nepriateľ zastavený, v Doneckej oblasti sa postup spomalil, hoci je to tam veľmi ťažké,“ uviedol Zelenskyj a dodal, že Rusko v Kurskej oblasti nasadilo 40.000 vojakov. Podľa ukrajinského prezidenta protiútoky ruských síl v tejto oblasti nepriniesli žiadne významné úspechy.

15:46 Novinári z ukrajinského Centra pre investigatívnu žurnalistiku sa dozvedeli, že Rusi inštalujú kovové ploty pri Kerčskom moste na okupovanom Kryme, aby chránili betónové piliere mosta pred útokmi podvodných a povrchových dronov. Dĺžka týchto plotov je v súčasnosti asi 600 metrov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na rádio Slobodná Európa, projekt Krym.Realii a spomenuté centrum.

Novinári tiež v okolí mosta spozorovali samohybné systémy protivzdušnej obrany či uhlové reflektory, ktoré vraj zlepšujú fungovanie ruských systémov elektronického boja. Okrem toho ruské sily zriadili pozdĺž južnej strany Kerčského mosta asi 10 pozorovacích stanovíšť, guľometných hniezd a pozícií protivzdušnej obrany, ktoré prekryli maskovacími sieťami.

14:58 Do vlasti sa vrátilo z ruského zajatia 49 Ukrajincov a Ukrajiniek, vojakov aj civilistov, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec podľa médií uviedol, že zdravotný stav oslobodených krajanov je veľmi vážny, mnohí v ruskom zajatí schudli o desiatky kilogramov. Ruské úrady sa doteraz nevyjadrili, ruské médiá predpokladajú, že do Ruska sa vrátilo z ukrajinského zajatia 49 ruských vojakov.

„Doma je 49 Ukrajincov a Ukrajiniek. Ide o vojakov ozbrojených síl a Národnej gardy, policajtov, pohraničníkov i našich civilistov,“ napísal Zelenskyj. Domov sa podľa prezidenta podarilo dostať ďalšiu časť zajatých obrancov oceliarní Azovstal v Mariupole, vojenského zdravotníka Viktora Ivčuka, vyznamenaného titulom Hrdina Ukrajiny, či Leniju Umerovovú, ktorú Rusi podľa prezidenta zajali ako rukojemníkov, keď prišla postarať sa o chorého otca. „Musíme priviesť domov všetkých našich vojakov a civilistov,“ zdôraznil.

V decembri 2022 sa vtedy dvadsaťpäťročná Umerovová pokúsila odcestovať z Kyjeva na Ruskom okupovaný ukrajinský polostrov Krym, pretože jej otec ochorel na rakovinu. Po prekročení gruzínsko-ruskej hranice ju zadržali príslušníci ruských bezpečnostných zložiek. Po troch mesiacoch ju prepustili, ale vzápätí ju znova na 15 dní zadržala policajná hliadka, pretože pri sebe nemala doklady. Vlani v máji súd v Moskve vzal Umerovovú do väzby kvôli obvineniu zo špionáže, napísal server Krym.Realii, patriaci americkej rozhlasovej stanici Rádio Sloboda.

Dnešná výmena zajatcov s Ruskom bola v poradí 56., napísal server RBK-Ukrajina a dodal, že od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 sa z ruského zajatia vrátilo 3 569 Ukrajincov a Ukrajiniek.

14:23 Fínsko ohlásilo, že Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc. Hodnotu nového balíka odhaduje na 118 miliónov eur. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámilo to fínske ministerstvo obrany.

Po zarátaní najnovšej pomoci dosahuje fínska podpora Ukrajiny sumu 2,3 miliardy eur. „Vývoj vojny na Ukrajine je naďalej vážny. Fínsko bude naďalej poskytovať materiálnu pomoc. Náš odkaz partnerským krajinám je, že to nesmieme vzdať," povedal fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

13:46 Európska únia zareaguje na iránsku dodávku balistických rakiet Rusku novými, výraznými sankciami. Uviedol to dnes šéf úniovej diplomacie Josep Borrell, podľa ktorého vyhlásenie Teheránu pomáha pokračovať Rusku v agresii na Ukrajine a bezprostredne ohrozil bezpečnosť v Európe. Francúzsko si kvôli dodávke, ktorú Teherán popiera, predvolalo iránskeho chargé d'affaires, informovala agentúra Reuters.

Americký minister zahraničia Antony Blinken v utorok oznámil, že Rusko od Iránu dostalo balistické rakety a v nasledujúcich týždňoch ich použije proti Ukrajine. Zopakoval tak skôr zverejnenú informáciu amerických tajných služieb.

Irán potom odmietol, že by Rusku dodával balistické rakety určené na nasadenie proti Ukrajine, Moskva to však priamo nepoprela.

„Tento transfer je priamym ohrozením bezpečnosti v Európe a predstavuje podstatnú materiálnu eskaláciu,“ uviedol Borrell v dnešnom vyhlásení. Pripomenul v ňom, že Teherán doteraz Moskve dodával drony a muníciu.

EÚ podľa Borrella v reakcii na krok Iránu prijme nové sankcie, ktoré zasiahnu „jedincov aj subjekty zapojené do iránskych programov balistických rakiet a dronov“.

12:41 Tajomník ruskej bezpečnostnej rady a exminister obrany Sergej Šojgu navštívil Pchjongjang, kde okrem iného rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Informuje o tom agentúra TASS. Šojgu Severnú Kóreu navštívil v kritickej dobe vojny na Ukrajine, v ktorej KĽDR podľa tvrdení Spojených štátov dodáva zbrane Rusku, píše agentúra Reuters.

„V rámci súčasného strategického dialógu medzi našimi krajinami sme si s kórejskými kolegami vymenili názory na širokú škálu otázok bilaterálnej a medzinárodnej agendy,“ cituje TASS z vyhlásenia ruskej Bezpečnostnej rady. Stretnutie sa uskutočnilo vo „veľmi dôvernom a priateľskom duchu“, píšu ruské médiá, ďalšie podrobnosti zo stretnutia ale nepriniesli.

Spojené štáty a ich spojenci momentálne zvažujú, či Ukrajine povolia použiť Západom dodané rakety dlhého doletu na údery hlboko na ruské územie. Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok vyhlásil, že ak by sa tak stalo, Západ by bojoval priamo s Ruskom.

Moskva a Pchjongjang už skôr sľúbili posilniť vzájomné vojenské vzťahy, ktoré prekvitajú od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Odmietajú ale obvinenia zo strany USA či Južnej Kórey, podľa ktorých sa KĽDR podieľa na ruskom vojnovom úsilí dodávkami munície a balistických rakiet.

11:47 Rusko začalo vojnu na Ukrajine a môže ju kedykoľvek ukončiť. Ako referuje web The Guardian, takto britský premiér Keir Starmer okomentoval najnovšie vyhrážky ruského vodcu Vladimira Putina, že použitie britských rakiet dlhého doletu Storm Shadow pri ukrajinských útokoch na ciele v Rusku vyvolá vojnu medzi Moskvou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Starmer sa takto vyjadril počas cesty do Washingtonu za americkým prezidentom Joeom Bidenom. „Rusko začalo tento konflikt. Rusko nelegálne napadlo Ukrajinu. Rusko môže tento konflikt okamžite ukončiť. Ukrajina má právo na sebaobranu,“ povedal Starmer.

S odkazom na zbrane dodal, že Spojené kráľovstvo poskytlo „výcvik a spôsobilosť“ s cieľom pomôcť Ukrajine odraziť ruskú inváziu a povedal, že je na návšteve u prezidenta USA čiastočne preto, že „samozrejme, treba viesť ďalšie diskusie o povahe tejto schopnosti“.

Deň predtým The Guardian napísal, že USA a Veľká Británia sa s ďalšími spojencami dohodli, že umožnia Ukrajine zaútočiť na vojenské ciele v Rusku raketami Storm Shadow. Je to ťažko pozorovateľná raketa dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu a jej dolet presahuje 250 kilometrov. Ukrajina už niekoľko mesiacov žiadala USA a ďalších západných spojencov o súhlas s použitím zbraní s dlhým doletom na útoky na ciele v Rusku.

Čítajte viac Putin: Útoky ďalekonosnými zbraňami v ruskom tyle zapoja NATO do vojny s Ruskom

11:22 Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin obvinil NATO, že pomáha Ukrajine pri výbere ruských miest, na ktoré má útočiť, informuje agentúra Reuters.

„Predtým to boli poradcovia a inštruktori, teraz sú to žoldnieri a celé jednotky používajúce zbrane NATO. Určujú, ktoré mestá v našej krajine budú napadnuté, koordinujú vojenské akcie a vydávajú rozkazy,“ napísal Volodin na sociálnej sieti Telegram.

Predseda dolnej komory uviedol, že USA, Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko verejne hovoria o možnosti ukrajinských úderov raketami dlhého doletu na ruskom území. Podľa neho sa snažia zamaskovať a utajiť svoju priamu účasť na vojenských akciách.

Volodin tiež vyhlásil, že americký Pentagón popri tom analyzuje prípadné následky jadrového výbuchu.

**10:37 Ruská raketa zasiahla vo štvrtok nákladnú loď prepravujúcu ukrajinskú pšenicu do Egypta cez Čierne more. Ako referuje web Kyiv Independent, potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rumunská pobrežná stráž neskôr potvrdila, že plavidlo sa v čase útoku plavilo cez exkluzívnu ekonomickú zónu Rumunska, asi 55 kilometrov od rumunského prístavu Sfantu Gheorghe.

Kyjev bol donútený zriadiť novú exportnú cestu v Čiernom mori minulý rok po tom, čo Rusko jednostranne vypovedalo čiernomorskú dohodu o obilí. Humanitárny koridor, ktorý by umožnil odchod lodí, ktoré tam uviazli od začiatku totálnej vojny, sa odvtedy rozrástol na plnohodnotnú obchodnú cestu.

Ukrajinským lodiam, ktoré sa plavia po tejto trase, však pravidelne hrozí, že ich napadne Rusko. Od začiatku totálnej vojny sa po obchodnej ceste unášajú aj míny, čo predstavuje ďalšie riziko pre námornú dopravu.

10:10 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnešok zostrelila 24 z 26 dronov Šáhíd iránskej konštrukcie, ktoré Rusko vypustilo proti piatim ukrajinským oblastiam, oznámilo ukrajinské letectvo. Naopak ruské ministerstvo obrany hlási dve desiatky zničených ukrajinských dronov nad šiestimi ruskými oblasťami. Ruské sily pritom podľa analytikov pokračujú v postupe na východe Ukrajiny, zatiaľ čo ruské protiútoky v Kurskej oblasti, kam prenikli ukrajinské vojská, dosiahli počas uplynulého dňa len neveľké úspechy.

Ukrajinské drony tiež zapálili tri cisterny s pohonnými hmotami v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na okupačné úrady. Požiar hasiči podľa nich uhasili pomocou protipožiarneho vlaku, nálet sa obišiel bez zranených.

Ruské vojská pokračovali v ofenzíve na východe Ukrajiny, kde podľa portálu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, počas uplynulého dňa dosiahli postup pri obciach Makijivka, Krasnohorivka, Hrodivka, Piščane a Prečystivka. Agentúra Unian pripomenula skoršie vyjadrenie veliteľa ukrajinských síl Oleksandra Sýrskeho, že Ukrajina robí maximum, aby neprišla o mesto Pokrovsk vo východnej Doneckej oblasti, ktorej dobytie je považované za ruskú prioritou. K uhájeniu mesta podľa generála Sýrskeho pomáha výpad do Kurskej oblasti, ktorý pripravil nepriateľa o možnosť presúvať podľa ľubovôle ruskej jednotky.

8:25 Rusko ukončilo akreditáciu šiestich pracovníkov politického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve, píše agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie tajnej služby FSB. Tá uviedla, že u nich zistila „známky spravodajskej a podvratnej práce“.

FSB zároveň obvinila oddelenie britského ministerstva zahraničia pre východnú Európu a strednú Áziu, že sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stalo hlavným útvarom „pre koordináciu podvratnej politiky voči Rusku a krajinám niekdajšieho Sovietskeho zväzu“. FSB tvrdí, že dokumenty, ktoré má k dispozícii, ukazujú, že toto oddelenie britského ministerstva zahraničia sa „premenilo na spravodajskú službu, ktorej úlohou je spôsobiť našej krajine strategickú porážku“.

Vzťahy medzi Moskvou a západnými krajinami sú v súčasnosti najhoršie od čias studenej vojny v dôsledku vyše dva a pol roka trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Členské štáty NATO poskytujú Kyjevu rozsiahlu vojenskú aj politickú pomoc a Rusko preto alianciu obviňuje z priameho zapojenia do konfliktu.

8:00 Nedokážu zmeniť priebeh vojny, ale aj s krátkym dosahom môžu spôsobiť veľkú skazu: pozabíjať vojakov, možno aj civilistov, zapríčiniť rozsiahle hmotné škody. Kyjev, ktorý sa opiera o špionážne zistenia Washingtonu, tvrdí, že Moskva kúpila od Teheránu nebezpečné zbrane. Po iránskych takzvaných samovražedných dronoch, ktoré ruská armáda už dlhší čas používa proti Ukrajine, pribudli do jej arzenálu rakety z islamskej republiky.

Čítajte viac Zásielka smrti od Teheránu pre Moskvu. Ukrajina neskrýva obavy z iránskych rakiet. Kde by s nimi Rusi mohli Ukrajincom ublížiť?

6:55 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 220 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 631 420, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 48 obrnených bojových vozidiel pechoty, 52 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 671 tankov, 17 003 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 061 delostre­leckých systémov a 1 185 raketometov.

6:15 Ruské sily pokračovali v protiútokoch v oblastiach kontrolovaných Ukrajincami v regióne Kurska, ale dosiahli len okrajové zisky, pravdepodobne v dôsledku pokračujúcich ukrajinských útočných operácií a obranných protiútokov v oblasti, uviedol americký Inštitút pre výskum vojny (ISW). Doteraz Rusi postupovali v častiach Kurskej oblasti, ktoré ukrajinské sily ešte úplne nekontrolovali a ani sa ich nepokúšali kontrolovať. Ruské sily budú pravdepodobne čeliť väčším ťažkostiam pri protiútokoch ďalej v oblastiach, ktoré majú ukrajinské sily pod kontrolou.

Americké ministerstvo obrany tiež potvrdilo informácie o ruských pokusoch vykonať protiofenzívne akcie v oblasti Kurska, pričom ich rozsah označilo za „bezvýznamné“, citovala agentúra Ukrinform hovorcu Pentagónu generála Patricka Rydera

„Vidíme, že v súčasnej fáze sa ruské jednotky pokúšajú vykonať určité protiofenzívne akcie v oblasti Kurska,“ povedal zástupca amerického ministerstva obrany. Tieto akcie sú podľa neho „bezvýznamné“, ale dodal, že Pentagón vývoj situácie sleduje.

Ruský protiútok potvrdil tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý uviedol, že Kyjev protiofenzívu očakával. Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že za posledné dva dni jeho vojaci v Kurskej oblasti dobyli späť desať obcí.

Ukrajinské sily podnikli prekvapujúci útok na Kurskú oblasť začiatkom augusta, okrem iného s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu a prinútiť Moskvu k presunu časti ruských síl nasadených do ofenzívy na východe Ukrajiny. V oblasti bol vyhlásený výnimočný stav a Moskva tam presunula zálohy. Podľa Kyjeva ukrajinská armáda počas mesiaca obsadila asi 1300 kilometrov štvorcových ruského územia.

Moskva vo štvrtok uviedla, že jej vojaci v Kurskej oblasti oslobodili desiatku obcí vrátane Gordejevky alebo Snagosti, o ktorých predtým hovorili neoficiálne zdroje ako o miestach ruského protiútoku. Ministerstvo v hlásení tiež napísalo, že ruské jednotky odrazili niekoľko ukrajinských útokov.