934. deň: Ďalší ukrajinský prienik do Kurskej oblasti: Deravý štát s deravými hranicami, hlási jednotka na adresu Ruska

Čítajte viac 933. deň: Ruský veľvyslanec na pôde OSN hrozil štátom NATO. Zelenskyj slovne zaútočil na Západ

22:10 Šéfovia diplomacie krajín skupiny G7 „najostrejšie“ odsúdili v sobotu vývoz iránskych balistických striel do Ruska.

„Irán musí okamžite ukončiť akúkoľvek podporu nelegálnej a neospravedlniteľnej vojny Ruska proti Ukrajine a zastaviť takéto transfery balistických striel, bezpilotných lietadiel a s nimi spojenej technológie, ktoré predstavujú priamu hrozbu ukrajinskému ľudu a v širšom zmysle i európskej a medzinárodnej bezpečnosti,“ uviedli vo vyhlásení ministri krajín G7.

Skupinu G7 tvorí sedem najvyspelejších ekonomík sveta – Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Británia, pripomína Reuters.

USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko tento týždeň v utorok oznámili v súvislosti s údajným dodaním rakiet Rusku nové sankcie voči Iránu. Sankčné opatrenia európskych krajín sa týkajú iránskej spoločnosti Iran Air, ako aj jednotlivcov obvinených z dodávania zbraní do Ruska. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu uviedol, že Teherán nedodal Moskve balistické rakety. Tvrdenia o dodávkach rakiet poprel aj Kremeľ.

22:00 Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v sobotu uviedol, že skôr logistika než nevôľa spôsobila meškanie americkej pomoci Ukrajine. Zároveň však podotkol, že Washington potrebuje urobiť viac v záujme pomoci Kyjevu v boji proti invázii Ruska.

„Nie je to otázkou politickej vôle. Je to otázka prekonania zložitej a komplikovanej logistiky,“ povedal Sullivan na fóre v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

„Ale vzhľadom na to, proti čomu Ukrajina stojí, musíme urobiť viac a musíme to urobiť lepšie,“ dodal.

Sullivan zároveň vyjadril obavy z potenciálnych ruských útokov na jadrové elektrárne na Ukrajine.

„Rusi dokázali úplne drzo útočiť na civilnú energetickú infraštruktúru. Už predtým strieľali na ukrajinské jadrové elektrárne a myslím, že by sme toho mohli byť svedkami opäť,“ upozornil.

Sullivan súčasne uviedol, že americký prezident Joe Biden využije svoje zostávajúce mesiace v úrade na posilnenie pozície Ukrajiny. Biden sa podľa Sullivana stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Valnom zhromaždení OSN koncom septembra.

Biden je „rozhodnutý využiť tieto štyri mesiace na to, aby dostal Ukrajinu do najlepšej možnej pozície, aby zvíťazila,“ citovala Sullivana agentúra AFP.

21:45 Dnešný svet už podľa českého prezidenta Petra Pavla nie je svetom, kde medzi sebou súperí Západ a Východ, ale demokracia s rôznymi druhmi autokracie. Povedal to v sobotu na výjazdovom zasadnutí Vojenského výboru NATO v Prahe. Náčelníkov generálnych štábov vyzval, aby sa vyjadrovali otvorene a odvážne, pretože podľa neho nie je priestor na to, aby boli politicky korektní, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Čítajte viac Pavel: Svet už nie je súbojom Západu a Východu, ale demokracie s autokraciami

20:50 Najmenej päť ľudí prišlo v sobotu o život pri ruskom ostreľovaní počas troch útokov na juhu, juhovýchode a východe Ukrajiny, uviedli miestni predstavitelia.

Gubernátor Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Ivan Fedorov spresnil, že ruské ostreľovanie zasiahlo poľnohospodársky podnik v meste Huľajpole, pričom zahynuli traja ľudia.

„Všetci mŕtvi sú zamestnancami podniku,“ dodal Fedorov v príspevku na platforme Telegram.

Ruské ostreľovanie pripravilo o život ďalšieho človeka v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. „Šesťdesiatročný muž, ktorý utrpel vážne zranenia, popoludní zomrel v nemocnici,“ napísal Prokudin na Telegrame.

V Charkovskej oblasti útočilo Rusko na dedinu Pisky-Raďkivski raketometmi typu Tornado S, informoval na Telegrame gubernátor Oleh Synehubov. V troskách bolo podľa neho nájdené telo 72-ročnej ženy, a so zraneniami hospitalizovali aj ďalších dvoch civilistov, muža a ženu.

Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

17:30 Najmenej piati ľudia utrpeli v sobotu zranenia pri ukrajinskom útoku na juhoruskú Belgorodskú oblasť, uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.

Niekoľko granátov podľa Gladkova zasiahlo úsek cesty medzi mestami Belorod a Šebekino. Utrpeli pritom zranenia štyria ľudia a došlo tiež k poškodeniu viacerých vozidiel.

V neďalekej dedine Voznesenkovka utrpela údajne zranenia ďalšia žena po tom, čo dron zasiahol obytný dom. DPA pripomína, že informáciu nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinská armáda začala na útoky na ciele pozdĺž hraníc s juhoruskou Belgorodskou oblasťou používať delostrelectvo a drony po tom, čo Moskva počas leta spustila ofenzívu na severovýchodné ukrajinské mesto Charkov.

Rusko tiež pravidelne útočí na civilné ciele na Ukrajine a Charkov, ktorý je od hraníc vzdialený len 30 kilometrov, patrí medzi mestá najčastejšie vystavené ostreľovaniu, píše DPA.

17:20 Americký historik, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Timothy Snyder sa v sobotu v Kyjeve zapojil do charitatívneho behu, ktorého cieľom bolo zvýšiť povedomie o podmienkach zadržiavania ukrajinských vojnových zajatcov v Rusku.

„Tisíce ukrajinských civilistov a vojakov sú nelegálne držané v zajatí počas nelegálnej vojny,“ povedal Snyder pre AP tesne pred tým, ako pripojil k bežcom na päť- alebo desaťkilometrovej trase okolo rozľahlého parku, ktorý vznikol z zrekonštruovaného výstaviska zo sovietskych čias.

Čítajte viac Snyder: Žiaden pat, Ukrajine stačí dodať viac zbraní. Neúspech by viedol USA ku katastrofe

Medzi účastníkmi behu boli aktivisti, úradníci aj vojnoví veteráni, ale aj manželky vojnových zajatcov. Medzi nimi bola i 27-ročná Anastasjia Ofylová, ktorej manžela Olexandra zajali Rusi. „Musíme za neho bojovať. Preto bežím,“ vysvetlila pre AP.

Snyder krátko pred svojím štartom dodal, že tento beh má každému človeku pripomenúť osudy vojnových zajatcov, vyjadriť solidaritu im aj ich rodinám a ponúknuť Ukrajincom spoločnú aktivitu.

Agentúra AP pripomenula, že ukrajinskí vojaci po návrate domov často hovoria o otrasných podmienkach v ruskom zajatí.

Čítajte viac Ukrajinu ochráni systém „Bezpečné nebo“. Historik Snyder pomohol vyzbierať 950-tisíc dolárov

V správe vydanej v júli Úrad OSN pre ľudské práva uviedol, že naďalej dokumentuje prípady mučenia a zlého zaobchádzania vrátane sexuálneho násilia proti civilistom a ukrajinským vojnovým zajatcom zadržiavaným Ruskou federáciou.

Snyder, ktorý v rámci snáh o pomoc Ukrajine organizoval viaceré finančné zbierky, má na Ukrajine takmer status celebrity. V utorok sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa mu poďakoval za charitatívnu prácu.

Zelenskyj tento týždeň prijal aj bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, exministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea a amerického herca Michaela Douglasa.

Snyder sa ako historik venuje dejinám strednej a východnej Európy, zameriava sa aj na holokaust, ale od roku 2010 sa začal venovať i súčasnej politike, zdravotníctvu a školstvu. Číta a píše v 11 európskych jazykoch, čo mu umožňuje študovať a spracúvať ešte nepreložené zdroje a vyhľadávať si dokumenty v archívoch. Veľmi mu to pomohlo aj pri písaní knihy, ktorá v slovenskom preklade vyšla pod názvom Krvavé územie – Európa medzi Hitlerom a Stalinom.

17:15 Ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti na západe Ruska, kde operujú od začiatku augusta, dobyli obce Vitrjano, Durovka a časť obce Žuravli, zatiaľ čo ruské sily sa pri protiútoku v regióne zmocnili obce Snagosť aj s okolitými osadami a postúpili k Ljubimovci. Uviedli to analytici portálu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde. Snagosť ešte donedávna ovládali Ukrajinci, pripomenul denník Ukrajinska pravda.

Ruské sily útočiace v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny dobyli Halycynivku a postúpili u Piščaného, Hryhorivky, Hostreho, Heorhijivky, a tiež prenikli hlbšie do obcí Synkivka, Ňju-Jork a Ukrajinsk, uviedol DeepState.

Ukrajinské jednotky dokázali preraziť ruskú obranu a na ďalšom mieste preniknúť do Kurskej oblasti, a to hĺbky niekoľkých kilometrov, upozornil server The Moscow Times, zakázaný ruskými úradmi. Ruské ministerstvo obrany o deň skôr tvrdilo, že ruská obrana odrazila tri ukrajinské útoky na ruské hranice. The Moscow Times sa odvolávajú na viaceré ukrajinské zdroje, vrátane správ od jednotky bezpilotných lietadiel, ktoré prienik podporovali.

Zábery vyhotovené z dronov prevzali aj ďalšie médiá. „Deravý štát s deravými hranicami,“ uviedla jednotka na adresu Ruska, ktoré nedokázalo odolať útoku dvoch ukrajinských práporov. O novom ukrajinskom prieniku do Kurskej oblasti informoval tiež server Forbes, podľa ktorého išlo o zopakovanie prekvapivého ukrajinského útoku zo 6. augusta, ale v menšom meradle.

Ukrajinské jednotky 6. augusta vpadli do Kurskej oblasti, kde obsadili asi 1 300 kilometrov štvorcových a stovku obcí. Tento krok má prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina pristúpiť k rokovaniam s Kyjevom, ale sám Putin vyhlásil, že prednosť má „oslobodenie“ ukrajinského Donbasu ruskou armádou, a nie vytlačenie ukrajinských síl z ruského regiónu. Ruské ministerstvo obrany minulý štvrtok ohlásilo, že sa ruskej armáde podarilo oslobodiť desať obcí v Kurskej oblasti, dodali The Moscow Times.

14:25 Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu oznámil, že ako hlavný veliteľ ozbrojených síl a hlava štátu dal súhlas na výkon povinnej vojenskej služby v trvaní 75 dní.

„Dúfam, že všetci chápete, ako veľmi potrebujeme silnú armádu, koľko (financií) potrebujeme na nákup a výrobu ďalších zbraní,“ povedal na slávnostnom ceremoniáli vo Vojenskej akadémii.

Vučič v príhovore ku kadetom, ktorí boli povýšení do dôstojníckych hodností, vyhlásil: „Nechceme na nikoho útočiť. Ani to neurobíme. Chceme však odradiť tých, ktorí nás každý deň neúnavne ohrozujú.“

Srbsko povinnú vojenskú službu zrušilo v roku 2011 a odvtedy sa plne spolieha na profesionálnu armádu.

Aby bolo ustanovenie o vojenskej službe znovuzavedené, musí ho schváliť vláda a potom parlament, kde má však Vučičova strana solídnu väčšinu.

Srbský premiér Miloš Vučevič v piatok uviedol, že jeho vláda je pripravená posunúť príslušný návrh parlamentu a implementovať ho „v roku 2025 – po splnení logistických a administratívnych podmienok“.

Podľa spravodajského webu RTS, Vučič nedávno povedal, že štát uvažuje o zavedení vojenskej služby v trvaní 60+15 dní, ktorá by bola pre mužov povinná. Ženy by do takejto služby mohli nastúpiť dobrovoľne.

14:20 Poľsko čoskoro uhradí oneskorenú platbu za nákup munície pre Ukrajinu, ktorá je súčasťou českej iniciatívy. V piatok to uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski počas návštevy Kyjeva. TASR informáciu prevzala z agentúry PAP a portálu Politico.

Radoslaw Sikorski na spoločnej tlačovej konferencii po stretnutí so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Sybihom povedal, že hoci Poľsko zatiaľ neposlalo sľúbené finančné prostriedky, Varšava „trvá na svojej ponuke poslať 50 miliónov eur v tomto roku a 50 miliónov EUR v nasledujúcom ro­ku“.

Minister vysvetlil, že meškanie platieb súvisí s vyšetrovaním nezrovnalostí v poľskej Agentúre pre štátne strategické rezervy. Bývalého šéfa agentúry nedávno zadržali v Londýne na základe európskeho zatykača v súvislosti s obvineniami zo zneužitia právomocí počas výkonu funkcie s úmyslom vlastného finančného prospechu.

Koncom mája český premiér Petr Fiala oznámil, že 15 krajín EÚ a NATO poskytne viac ako 1,6 miliardy eur pre českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Poľsko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruským silám, ktoré krajinu napadli vo februári 2022. Varšava odvtedy Kyjevu poskytla desiatky balíkov vojenskej pomoci vrátane stíhačiek MiG-29 a ťažkej techniky v celkovej hodnote viac ako 4 miliardy eur, pripomína Politico.

13:35 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v sobotu varoval, že v reakcii na použitie západných rakiet dlhého doletu Ukrajinou by Rusko mohlo zničiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev pomocou nejadrových zbraní. V statuse zverejnenom v aplikácii Telegram Medvedev – podľa agentúry Reuters monitorovanej agentúrou TASR – napísal, že jadrový konflikt momentálne nikto vo svete nepotrebuje.

„Sme vo veľmi zlej situácii s veľmi komplikovaným výsledkom. Z tohto dôvodu sme sa ešte nerozhodli použiť jadrové zbrane,“ uviedol Medvedev.

Pripustil však, že za formálny predpoklad pre rozhodnutie Ruska uchýliť sa k jadrovým zbraniam – v súlade s „našou doktrínou odstrašovania“ – by mohol byť považovaný i nedávny útok ukrajinských ozbrojených síl na Kurskú oblasť na západe európskej časti Ruska.

Medvedev dodal, že namiesto jadrových zbraní Rusko, „keď mu dôjde trpezlivosť“, mohlo použiť niektoré zo svojich nových zbraňových technológií a z Kyjeva – matky ruských miest – by zostala len „obrovská šedá roztavená škvrna“.

Svoj status Medvedev ukončil v angličtine: „Holy shit! It's impossible, but it happened“.

V čase, keď bol Medvedev ruským prezidentom, vyvolával dojem liberálneho reformátora. Od začiatku vojny na Ukrajine sa však pridal k tzv. jastrabom, pričom Západ verbálne napáda a Ukrajine sa vyhráža zničením.

13:20 Ruské jednotky údajne prevzali kontrolu nad obcou Želanne Perše v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V sobotu tu uviedla agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany.

Ruské ministerstvo obrany pri informovaní použilo ruský názov obce Želannoe Pervoe a uviedlo, že „bola oslobodená vďaka aktívnym a operáciám južných jednotiek.“

Dedina mala pred vypuknutím celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu približne 200 obyvateľov. Nachádza sa neďaleko mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády na tomto úseku frontu.

Ruské sily sa k Pokrovsku približujú už niekoľko mesiacov. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj koncom augusta uviedol, že boje v okolí Pokrovska sú mimoriadne náročné.

Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície. Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že prvoradým cieľom Ruska je oslobodenie celého Donbasu, ktorého súčasťou je aj Donecká oblasť, a ukrajinský vpád do Kurskej oblasti nespomalil postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny.

13:15 Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo už druhú výmenu zajatcov s Ukrajinou v priebehu dvoch dní. Rusko v rámci tejto výmeny Ukrajine vydalo 103 vojnových zajatcov a rovnaký počet ich od Ukrajiny údajne získalo. Ukrajina zatiaľ túto výmenu zajatcov neoznámila, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra Reuters.

RFE/RL doplnila, že Rusku boli údajne vydaní vojaci zajatí počas ofenzívy, ktorú ukrajinské jednotky spustili začiatkom augusta v Kurskej oblasti na západe Ruska.

Prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku a dostávajú lekársku a psychologickú pomoc a môžu kontaktovať svojich príbuzných. Všetci prepustení zajatci by čoskoro mali byť odvezení do Ruska.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že k návratu ruského vojenského personálu z ukrajinského zajatia prispeli Spojené arabské emiráty.

V piatok si Ukrajina a Rusko vymenili po 49 vojnových zajatcov. Medzi tými, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, boli aj obrancovia oceliarní Azovstaľ v momentálne Ruskom okupovanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ako i rodáčka z okupovaného a anektovaného Krymu Lenija Umerovová, ktorú zadržali v roku 2022 pri prekračovaní rusko-gruzínskych hraníc. Dievčina cestovala na Krym za chorým otcom.

Umerovová bola najprv v Rusku odsúdená v správnom konaní, v máji 2023 bola obvinená zo špionáže a odvtedy bola vo vyšetrovacej väzbe.

Ukrajinský ľudskoprávny ombudsman Dmytro Lubinec v poznamenal, že piatková výmena bola v poradí 56. medzi Ukrajinou a Ruskom. V rámci týchto výmen sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 3500 ľudí.

12:35 Podľa predsedu Vojenského výboru NATO Roba Bauera je potrebné, aby krajiny Severoatlantickej aliancie navýšili výrobné kapacity v obrannom priemysle. Podotkol, že hoci armáda vyhráva boje, ekonomika vyhráva vojny. Uviedol to v sobotu na výjazdovom zasadnutí v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.

Čítajte viac Šéf Vojenského výboru NATO: Hoci armáda vyhráva boje, ekonomika vyhráva vojny

10:50 Ukrajinskí vojaci podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v ruskej Kurskej oblasti postúpili do okresu Gluškovo. Podľa geolokalizových záberov zverejnených v piatok ukrajinské sily napredovali južne od obce Veseloje, ktorá sa nachádza juhozápadne od mestečka Gluškovo približne tri kilometre od ukrajinsko-ruských hraníc. Aj ruské zdroje uviedli, že ukrajinské sily podnikli útoky juhozápadne od Gluškova.

10:45 Severoatlantická aliancia (NATO) toho mohla urobiť viac pre vyzbrojenie Ukrajiny, aby tak zabránila ruskej invázii v roku 2022. Uviedol to v rozhovore s nemeckým týždenníkom Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) končiaci generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg.

„Teraz poskytujeme vojenské vybavenie do vojny – vtedy sme mohli poskytnúť vojenské vybavenie, aby sme vojne zabránili,“ povedal Stoltenberg. Poukázal na neochotu NATO poskytnúť zbrane, o ktoré Kyjev požiadal pred inváziou, pre obavy z eskalácie napätia s Ruskom.

Po začatí vojny Kyjev, ktorý nie je členom NATO, po počiatočnom váhaní začal dostávať od svojich spojencov jeden zbraňový systém za druhým.

Stoltenberg tiež uviedol, že vojnu na Ukrajine sa podarí ukončiť jedine pri rokovacom stole. „Na ukončenie tejto vojny bude musieť v určitej fáze opäť nastať dialóg s Ruskom. Musí však byť založený na ukrajinskej sile,“ povedal.

Stoltenberg, bývalý premiér Nórska, v októbri odstúpi z funkcie na čele NATO, ktorú zastával od roku 2014. Nahradí ho bývalý holandský premiér Mark Rutte.

Stoltenberg odmietol potvrdiť, že po odchode z NATO prevezme funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie po nemeckom diplomatovi Christophu Heusgenovi. Vyhlásil, že má veľa možností a bude bývať v Osle.

Čítajte viac Hrozí, že bude Rutte mäkký na Rusko? A ako by si poradil s Trumpom? Expert hovorí o novom šéfovi NATO

9:35 Ruská armáda v noci na sobotu zaútočila na Ukrajinu 76 bezpilotnými lietadlami. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 72 z týchto útočných dronov.

Útokom bezpilotných lietadiel boli vystavené Odeská, Nikolajevská, Chersonská, Poltavská, Charkovská, Kyjevská, Donecká, Žytomyrská, Dnepropetrovská, Čerkaská, Vinnycká a Sumská oblasť.

Ukrajinskej armáde sa podarilo zostreliť 72 z dronov vyslaných nad územie Ukrajiny ruskou armádou. Dve bezpilotné lietadlá sa však „stratili na území Ukrajiny“ a ďalšie dve sa „vrátili do Ruska“, uviedlo ukrajinské letectvo vo vyhlásení.

Útok s použitím dronov vo svojom vyhlásení potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zeleneskyj, ktorý opäť pripomenul, že Ukrajina potrebuje posilniť svoj vzdušný štít a svoju protivzdušnú obranu a potrebuje mať možnosť zasiahnuť ciele na území protivníka na veľké vzdialenosti.

Táto téma bola zrejme aj predmetom rokovaní, ktoré v noci na sobotu v Bielom dome vo Washingtone absolvovali americký prezident Joe Biden a britský premiér Keir Starmer.

Odpovedi na otázku, či Spojené kráľovstvo a USA dovolia Kyjevu zaútočiť západnými raketami na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska, sa britský premiér vyhol. Povedal len, že ukončenie vojny na Ukrajine závisí od ruského prezidenta Vladimira Putina. Starmer však zdôraznil, že Ukrajina má právo na sebaobranu.

Sodal, že jeho diskusie s Bidenom boli strategické, nie taktické. Počas rokovaní sa podľa neho nehovorilo „o žiadnom konkrétnom rozhodnutí“. „Budeme samozrejme pokračovať v rozhovore na Valnom zhromaždení OSN o niekoľko dní so širším okruhom ľudí,“ informoval britský premiér.

V oficiálnom vyhlásení Bieleho domu po rozhovoroch so Starmerom sa uvádza, že lídri USA a Británie znova potvrdili svoju neochvejnú podporu Ukrajine.

V predvečer Starmerovej návštevy vo Washingtone západná tlač písala, že britský premiér má v úmysle presvedčiť Bidena, aby umožnil Ukrajine použiť rakety Storm Shadow dodané Britániou na zasiahnutie cieľov v Rusku.

9:05 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 210 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 632 630, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 3 tanky, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty, 25 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 674 tankov, 17 043 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 086 delostre­leckých systémov a 1 186 raketometov.

8:20 Dvoch ľudí zabili a ďalších deväť zranili pri piatkovom ruskom ostreľovaní Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Oznámila to na platforme Telegram oblastná správa.

Ruské sily v piatok ostreľovali spolu 84-krát delostreleckými granátmi 15 prihraničných lokalít v Sumskej oblasti. Zabili dvoch ľudí blízko mesta Jampil a ďalších deväť zranili, oznámila regionálna správa.

Sumská oblasť je takmer neustále terčom ostreľovania zo strany Ruska, ktoré proti Ukrajine vedie už 2,5 roka plnohodnotnú vojnu. Sumská oblasť susedí s ruskou Kurskou oblasťou, v ktorej od augusta operujú ukrajinské jednotky.

8:15 Úlomky dronu dopadli v sobotu nadránom na obecnú budovu v kyjevskej štvrti Obolon severne od centra, uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, dodajúc že požiar na mieste nevypukol.

Očitý svedok pre Reuters povedal, že následne bolo v meste počuť výbuchy.

Kličko na sociálnej platforme Telegram napísal, že záchranné služby sú na ceste na miesto udalosti. Starosta Kyjeva už predtým uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany boli nasadené do akcie v hlavnom meste.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v príspevku na Telegrame uviedol, že bezpilotné lietadlá stále predstavujú hrozbu a vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch.

Letecký poplach v Kyjeve bol neskôr zrušený, no zostal v platnosti pre niekoľko oblastí strednej Ukrajiny.

8:13 Vysoký predstaviteľ, ktorý má z poverenia Kremľa dohliadať na dodržiavanie ľudských práv v Rusku, by do uniformy obliekol aj kaliky, či chronicky chorých.

Čítajte viac Všetci musia do armády. Ruský ombudsman chce zrušiť výnimku pre zdravotne postihnutých

7:58 Konflikty vo vnútri exilovej ruskej opozície sa stupňujú, namiesto spoločného postupu proti režimu Vladimira Putina, píše Reuters. Obe opozičné hnutia, jedno vedené spojencami zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného a druhé na čele s kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským, sa už v minulosti dostali do viacerých verejných sporov. Ich najnovší konflikt je však najvypuklejší, usudzuje Reuters. Navaľného skupina tento týždeň verejne obvinila Leonida Nevzlina, podnikateľa pôsobiaceho v Izraeli, ktorý je spojencom Chodorkovského, že nariadil útoky na Navaľného blízkych spolupracovníkov Leonida Volkova a Ivana Ždanova.

Čítajte viac Reuters: Exilová ruská opozícia sa háda, miesto vytvorenia hrádze proti Putinovi

6:25 Spojené štáty schválili predaj 32 lietadiel s technológiou stealth F-35A Rumunsku za 7,2 miliardy dolárov. Informovalo o tom v piatok podľa agentúry AFP ministerstvo zahraničných vecí USA.

Kontrakt, ktorý ešte musí schváliť Kongres, zahŕňa predaj stíhačiek a motorov od spoločnosti Lockheed Martin. „Tento zamýšľaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že posilní bezpečnosť spojenca v NATO, ktorý je dôležitou silou pre politickú a ekonomickú bezpečnosť v Európe,“ uvádza sa v komuniké amerického ministerstva zahraničia.

Oznámenie o kontrakte prichádza v čase, keď ukrajinskí piloti tento týždeň začali trénovať na lietadlách F-16 v špeciálnom centre v Rumunsku. Kyjev chce urýchliť použitie týchto amerických stíhačiek na odrazenie ruských úderov.

Rumunsko zaujíma strategickú pozíciu brány na Ukrajinu a do Čierneho mora a chce sa stať „medzinárodným uzlom“ pre výcvik na strojoch F-16, poznamenala AFP. Aj česká vláda vlani v septembri schválila nákup 24 lietadiel F-35 za 150 miliárd českých korún (takmer 6 miliárd eur).

6:00 Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden v piatok odložili rozhodnutie o tom, či dovolia Ukrajine ostreľovať vnútrozemie Ruska západnými raketami. Starmer po stretnutí v Bielom dome novinárom povedal, že mal s Bidenom „rozsiahlu diskusiu o stratégii, no stretnutie podľa neho nebolo o tomto konkrétnom povolení“. Informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Pred stretnutím sa očakávalo, že Starmer bude tlačiť na Bidena, aby podporil jeho plán poslať britské rakety Storm Shadow na Ukrajinu a povoliť jej ostreľovať nimi vnútrozemie Ruska. Líder labouristov však po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať o dva týždne v New Yorku.

Hoci Biden na stretnutí vyhlásil, že je „jasné, že Putin v tejto vojne nezvíťazí“, zdráha sa splniť naliehavú požiadavku Ukrajiny, aby mohla použiť rakety dlhého doletu vyrobené v USA proti ruskému územiu. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rakety by mali len obmedzený vplyv na ukrajinské vojnové ťaženie a tiež chcú zabezpečiť, aby sa nevyčerpali vlastné zásoby munície Washingtonu, píše AFP.

Čítajte viac Biden privítal Starmera, Putinovým rečiam o vojne nevenuje veľkú pozornosť

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov opakovane naliehala, aby jej udelili povolenie na použitie rakiet dlhého doletu na ruskom území. Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta však varovali, že ak Západ uvoľní pre Ukrajinu obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Obaja lídri tiež na piatkovom stretnutí diskutovali o vojne v Gaze, pričom Británia nedávno pozastavila dodávky zbraní Izraelu pre obavy, že by mohli byť zneužité na porušenie medzinárodného humanitárneho práva. USA, hlavný vojenský a diplomatický podporovateľ Izraela, sa takéhoto kroku zdržal. Biden a Starmer sa zhodli na svojom záväzku voči Izraelu, zdôraznili však „naliehavú potrebu dohody o prímerí a potrebu toho, aby Izrael urobil viac pre ochranu civilistov v Gaze“.