Ak vám poviem, aby ste ma presvedčili, že Európska únia by mala mať záujem o členstvo Bosny a Hercegoviny, ako to urobíte?
Začnime zrejmým dôvodom. Bosna a Hercegovina je európska krajina na európskom kontinente. Po druhé, pred 21 rokmi v Solúne dostali všetky štáty juhovýchodnej Európy vrátane Bosny a Hercegoviny európsky prísľub členstva. Je to politický a právny záväzok Európskej únie. Po tretie, všetci ľudia, všetci tri ústavodarné etniká v krajine, Bosniaci, Chorváti a Srbi, sú Európania vzhľadom na historický pôvod, identitu a sociálne, kultúrne a náboženské zázemie. Jediný krok, ktorý musíme urobiť, je dostať sa do únie a byť súčasťou politickej Európy, ktorú tvorí EÚ. Je to prirodzené miesto pre Bosnu a Hercegovinu. Kedy sa tak stane, závisí od pripravenosti mojej krajiny, celého regiónu juhovýchodnej Európy či západného Balkánu a od absorpčnej kapacity Európskej únie.
Takže na stupnici od nula do 10, keď 10 je dokonalá pripravenosť na vstup, kde sa teraz nachádza Bosna a Hercegovina? A ako hodnotíte absorpčnú kapacitu únie?
O členstve Bosny a Hercegoviny hovoríme 21 rokov. Samozrejme, že môj pohľad je trochu iný než to, ako to vidia kolegovia v Bruseli alebo v iných hlavných mestách EÚ. Podľa mňa sme na vašej stupnici v bode 7,5 či osem. To je podľa aktuálnych požiadaviek, ktoré sa však menia. Jednou z nich je aj vnútorná absorpčná kapacita EÚ, ktorá pred niekoľkými rokmi neexistovala, a my ju nevieme ovplyvniť. No predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno spomenula, že v roku 2030 by západný Balkán aj EÚ mali byť pripravené na naše členstvo.
Čo členstvo v NATO? Aj vzhľadom na Republiku srbskú, ktorá je súčasťou ústavného usporiadania Bosny a Hercegoviny, ale jej obyvatelia nie sú naklonení vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Rozširovanie NATO je zložité aj mimo Bosny a Hercegoviny. Ani nedávny vstup Fínska a Švédska nebol hladký. Takže o členstve budeme hovoriť, keď v tom budú mať jasno obe strany. Už dve desaťročia sa však podieľame na misiách NATO, naši vojaci boli v Afganistane. Sme partnerskou krajinou, ktorá robí všetko, čo môže, aby splnila časť svojich záväzkov poskytovateľa medzinárodnej bezpečnosti. V októbri chystáme v Sarajeve NATO partnerské sympózium 360, ktoré je druhým najväčším podujatím aliancie po summite.
Mala by sa otázka členstva v NATO vyriešiť v referende?
Bude to suverénne rozhodnutie v rámci Bosny a Hercegoviny. Môže do toho byť zapojený parlament alebo to bude referendum. Ale bude to založené na konsenze všetkých troch ústavodarných etník, Bosniakov, Chorvátov, Srbov a všetkých ostatných ľudí, ktorí v Bosne a Hercegovine žijú.
Aký vplyv má na vašu krajinu veľká ruská invázia na Ukrajine? Hovoríme o budúcom možnom bezpečnostnom rámci pre Bosnu a Hercegovinu, ale vyzerá to tak, že prezident Republiky srbskej Milorad Dodik je veľkým fanúšikom šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine má, samozrejme, priamy vplyv na Bosnu a Hercegovinu. Je to z politických, bezpečnostných, energetických aj ekonomických dôvodov. Napríklad sme stopercentne závislí od zemného plynu, ktorý pochádza z Ruska. A ako ste povedali, vidíme tendencie, že Rusko má zhubný vplyv na niektorých predstaviteľov v rámci krajiny. Pokúšajú sa nastoliť témy, ktoré sú v rozpore s cestou Bosny a Hercegoviny smerom k EÚ a NATO.
Čítajte viac Má Ukrajina vyhrať vojnu? Trump odmietol odpovedať, Harrisová sa mu dostala pod kožu
Nazvali by ste Dodika predstaviteľom ruského zhubného vplyvu?
Prezident Dodik sa často stretáva s Putinom. Keby som bol v jeho pozícii, nerobil by som to. Sme malá krajina s malou diplomaciou, ktorá má obmedzené zdroje. Musíme sa zamerať na cieľ, ktorý máme, a tým je spolupráca s EÚ a NATO. Nevyhnutná je aj kooperácia s ďalšími krajinami. Musíme však splniť, čo je našou povinnosťou podľa Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ. Znamená to, že musíme zosúladiť našu zahraničnú politiku so zahraničnou politikou únie.
Vaša krajina má svoju historickú skúsenosť, čo sa týka konfliktov. Ako diplomat z Bosny a Hercegoviny, mali by ste nejakú radu pre Ukrajincov, ako mať otvorené komunikačné kanály s Ruskom, hoci to je jasným agresorom?
Nie je to otázka, či sa to stane, ale kedy sa to stane. Každá vojna sa zastaví prostredníctvom rokovaní.
Áno, ale na rokovania má vždy vplyv aj situácia na bojisku.
Je to otázka, kedy strany zapojené do vojny prídu do bodu, že si sadnú za stôl. Mám vlastnú skúsenosť z toho, ako Bosna čelila krviprelievaniu a agresívnej vojne. Každý deň konfliktu, každý stratený život, každý zničený kus infraštruktúry vracia spoločnosť o desaťročia dozadu. Moja rada by teda znela, že je potrebné sa čo najskôr pokúsiť nájsť riešenie, ktoré by zastavilo ruskú agresiu proti Ukrajine a devastáciu, ktorú vidíme.
EÚ a NATO sa teraz, pochopiteľne, zameriavajú viac na Ukrajinu. Je to pre západný Balkán problém, že sa mu dostáva menej pozornosti?
Naposledy sa EÚ rozrástla roku 2013 o nášho suseda Chorvátsko. Je to už 11 rokov. V minulosti neboli medzi kolami rozširovania také prestávky. Ruská agresia proti Ukrajine však zasiahla myslenie v Bruseli a iných hlavných mestách únie, že je potrebné s tým niečo robiť. Plne podporujeme európsku perspektívu Ukrajiny a Moldavska. Nové svetlo to vrhá aj na západný Balkán a na tamojšie krajiny.
Súčasné dianie vám teda aj pomáha?
Pomohlo to, lebo opäť o rozširovaní diskutujeme. Pred piatimi či šiestimi rokmi o ňom niektorí moji európski kolegovia nechceli hovoriť pre vnútorné záležitosti v EÚ, ale aj pre úroveň pripravenosti súčasných kandidátskych krajín. Myslím si však, že v tejto chvíli panuje všeobecný súhlas, že rozširovanie by malo pokračovať, lebo je to súčasť projektu Európy mieru, stability a prosperity.
Čítajte viac Myslel si, že ide na smrť. Chce sa Putinov väzeň šéfovi Kremľa pomstiť?
Aký účel mala vaša návšteva Slovenska?
Bola to pravidelná bilaterálna politická konzultácia s mojím náprotivkom na ministerstve zahraničných vecí. Vzťahy Slovenska s Bosnou a Hercegovinou sú výnimočné a každým dňom sa prehlbujú. Vždy ste patrili medzi jednoznačných zástancov našej európskej perspektívy. Slovensko veľa investovalo do mieru a bezpečnosti v mojej krajiny prostredníctvom misie Althea. Stredoeurópske krajiny vedia, akú pozitívnu transformačnú silu má vstup do EÚ. Dvadsať rokov členstva v EÚ a NATO Slovensku pomohlo a vy podporujete nás. Mimochodom, padlo rozhodnutie o otvorení veľvyslanectva Bosny a Hercegoviny v Bratislave a už sa zaoberáme len technickými otázkami.
Povedali ste, že Slovensko a Bosna a Hercegovina majú výnimočné vzťahy. No pred niekoľkými týždňami vláda v Bratislave nepodporila vo Valnom zhromaždení OSN rezolúciu odsudzujúcu genocídu v Srebrenici. Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) to vysvetlil tým, že na rezolúciu nebol vhodný čas. Ako to vnímate?
Slovensko hlasovalo tak, ako hlasovalo. Bolo to suverénne rozhodnutie suverénnej krajiny a ja nechcem komentovať dôvody. Ale ani táto skutočnosť neovplyvňuje to, čo som povedal, že vzťahy, ktoré máme, sú naozaj výnimočné.
Čítajte viac Nemecká politička: NATO musí dať Putinovi jasne najavo, že dokáže reagovať aj vojensky
Slovensko dlhodobo pomáha krajinám na západnom Balkáne a vymieňa si s nimi skúsenosti aj čo sa týka procesu rozširovania. No v súčasnosti Bratislava rieši s Európskou komisiou možné nedostatky v dodržiavaní zásad právneho štátu. Ako diplomat to asi tiež nebudete komentovať. No právny štát je veľmi dôležitou súčasťou prístupových rokovaní. Ako ovplyvňujú diskusie o právnom štáte v rámci EÚ vaše pozície?
Európska rada v marci tohto roku súhlasila s otvorením prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou. Práve teraz prechádzame skríningovým procesom, aby sme začali prvú medzivládnu konferenciu, čo je, ako viete, signál na štart rokovaní. Hneď na začiatku nám povedali, že právny štát bude kľúčovým pilierom vyjednávaní. Je to základ vzťahov medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou. Samozrejme, nebudem komentovať vnútorné záležitosti medzi Slovenskom a Európskou komisiou. No z vonkajšieho pohľadu ste pre nás veľmi svetlým príkladom transformácie. Či sa to týka vašej priemyselnej kapacity, alebo toho, ako ste využili členstvo v EÚ pre prosperitu ľudí. Vaše skúsenosti nám môžu pomôcť zmeniť spoločnosť v Bosne a Hercegovine.
Je svetlým príkladom transformácie Maďarsko?
Maďarsko vždy podporuje všetky krajiny západného Balkánu pri rozširovaní a je to tak aj počas jeho súčasného predsedníctva Rady EÚ. Očakávame, že spolu oslávime prvú medzivládnu konferenciu, ktorá je, ako som povedal, symbolom otvorenia rokovaní. Všetky krajiny V4 vždy podporovali proces rozširovania práve preto, lebo vedia, čo to znamená. Transformačné reformy, ktoré musíte urobiť, vás dostanú do spoločnosti najprosperujúcejších krajín s demokraciou, právnym štátom, ekonomickou stabilitou a so sociálnym blahobytom. Samozrejme, že sú tu výzvy a problémy. Treba ich riešiť, ale ak je to založené na tých hodnotách, ktoré som spomenul, vždy je to ľahšie.