936. deň: Narušovanie vzdušného priestoru NATO je neakceptovateľné, aliancia by mala konať, vyhlásil holandský minister obrany

Čítajte viac 935. deň: Prvá cesta Sybihu smerovala na front, chcel tým vyslať jasný signál. Kyjev sa obáva KĽDR

22:15 Ruská propagandistická agentúra sa pokúša zastrašiť nemeckých voličov a podporiť krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), uviedla v pondelok mediálna skupina, ktorá sa odvoláva na dokumenty uniknuté z ruskej agentúry. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Agentúra Social Design (SDA) šírila dezinformácie s cieľom zvyšovať u voličov „strach z budúcnosti“ a aktívne posilniť protiimigračnú AfD, vyhlásilo mediálne konzorcium.

Denník Süddeutsche Zeitung, verejnoprávne stanice NDR a WDR a ďalšie medzinárodné médiá vo svojej správe tvrdia, že kampaň bola „riadená priamo z Kremľa“.

Ruská agentúra podľa správy uverejňuje na sociálnych sieťach Facebook, X, Instagram a Telegram vtipné obrázky (tzv. memes) a karikatúry „zrejme v úzkej koordinácii s prezidentskou administratívou“.

Denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že jeho novinári a mediálni partneri „hodnotili interné prezentácie, tabuľky, zoznamy, grafiky a protokoly, ktoré zverejnil anonymný zdroj“, ktorý tvrdil, že agentúru napadli hackeri.

20:31 Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v pondelok povedal nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, že Rusko je vojensky „nepremožiteľné“. Zároveň Scholza vyzval, aby podporil čínsky mierový plán pre Ukrajinu, čo Scholz odmietol. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Scholz je na svojej prvej oficiálnej návšteve Strednej Ázie, kam pricestoval v nedeľu. Trojdňová cesta je podľa AFP zameraná na nadviazanie užších vzťahov s týmto regiónom strategického významu.

Kazachstan je spojencom Ruska, hoci sa vláda v Astane nepostavila na žiadnu stranu vojnového konfliktu na Ukrajine ani nepodporila požiadavky Moskvy na niektoré ukrajinské územia, píše Reuters.

„Je faktom, že Rusko nemožno poraziť vo vojenskom zmysle,“ povedal kazašský prezident. „Ďalšia eskalácia vojny povedie k nenapraviteľným dôsledkom pre celé ľudstvo a predovšetkým pre krajiny zapojené do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodal Tokajev.

Podľa kazašského prezidenta je potrebné „zvážiť všetky mierové iniciatívy rôznych štátov a dospieť k rozhodnutiu zastaviť nepriateľské prejavy a potom prejsť k diskusiám o územných otázkach“, pričom Tokajev zmienil mierové úsilie Číny a Brazílie.

Scholz diplomaticky vyjadril nesúhlas a odvetil, že Nemecko podporuje Ukrajinu, pretože ju napadlo Rusko, a že ju bude podporovať aj naďalej. „Je nám tiež jasné, že zároveň je potrebné pokračovať v hľadaní príležitostí na otvorenie mierového vývoja,“ uviedol nemecký kancelár. „A je mi jasné, že to nebude fungovať spôsobom, akým Rusko v súčasnosti všetko presadzuje, presadzuje vojnu, pokračuje v agresívnych útokoch na Ukrajinu,“ dodal Scholz.

Nemecký kancelár zároveň podotkol, že Rusko začalo vojnu, pokračuje v nej a môže kedykoľvek prispieť k jej ukončeniu tým, že zastaví svoju agresiu.

Čítajte aj Veliteľ ukrajinských vojsk: Krym bude znovu ukrajinský, máme plán. Straty Ruska sú ohromujúce

20:11 Severoatlantická aliancia by podľa holandského ministra obrany mala zostreľovať drony a rakety, ktoré narušujú jej vzdušný priestor. Ruben Brekelmans to povedal po schôdzke so svojim litovským náprotivkom Laurynasom Kasčiūnasom, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Šéf holandského rezortu obrany zdôraznil, že narušovanie vzdušného priestoru NATO zo strany Ruska „je neakceptovateľné a nebezpečné“. „Naša odpoveď musí byť jasná. Drony a rakety vstupujúce do nášho vzdušného priestoru by mali byť odhalené a zničené,“ dodal.

20:00 Ľudské práva sú v Rusku pošliapavané čoraz viac, upozornila vo svojej dnes zverejnenej správe osobitná spravodajkyňa Rady pre ľudské práva OSN (UNHRC) pre Rusko Marijana Kacarovová. Napríklad odsúdených politických väzňov je v krajine teraz 1372, píše sa v dokumente, podľa ktorého sú čoraz ostrejšie prenasledovaní predovšetkým kritici ruskej vojny proti Ukrajine.

„Teraz je tu štrukturálny, štátom podporovaný systém pošliapavania ľudských práv,“ konštatovala Bulharka, ktorú Rada OSN pre ľudské práva do funkcie osobitnej spravodajkyne vymenovala vlani. Systém je podľa jej správy zameraný na potláčanie občianskej spoločnosti a politickej opozície.

Obrancovia ľudských práv, novinári a kritici vojny sú obžalovaní pod transparentnými zámienkami a odsudzovaní k dlhým trestom väzenia, upozorňuje správa.

Vo väzbe sú títo ľudia údajne mučení, uvádza správa. Politickí väzni sú držaní na samotkách, iní sú nútene posielaní do psychiatrických kliník. Kacarovová podľa jej spolupracovníčky, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA, v materiáli spomína len známe a zdokumentované prípady. Skutočný počet takto väznených je tak pravdepodobne vyš­ší.

19:15 ubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexej Smirnov dnes nariadil evakuáciu obyvateľov 89 dedín, ktoré ležia v 15-kilometrovej zóne priliehajúcej k hraniciam s Ukrajinou. Výzvu obyvateľom zverejnil na telegrame. Zo strany ruských úradov ide o reakciu na ukrajinský vpád do tejto západoruskej oblasti, píše agentúra AFP.

Úrady zverejnili zoznam 89 evakuovaných obcí v Rylskom a Chomutovskom okrese „v záujme zabezpečenia bezpečnosti“, uviedol Smirnov a obyvateľov vyzval, aby k tejto situácii pristupovali s pochopením a riadili sa odporúčaniami úradov. Na evakuáciu dohliadali bezpečnostné zložky a miestne samosprávy. O počte obcí informovala ruskojazyčná verzia BBC.

18:35 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok na základe dekrétu udelil milosť 37 väzňom, ktorí boli odsúdení za trestné činy súvisiace s „extrémizmom“. Tento termín používa Minsk na označenie politických väzňov, napísala agentúra AFP, z ktorej správy čerpala TASR.

Lukašenko podpísal dekrét v predvečer štátneho sviatku Dňa národnej jednoty. Medzi omilostenými je aj šesť žien, osoby z chronickými ochoreniami, zdravotne postihnutí a dôchodcovia. Podľa bieloruskej agentúry BelTA sa všetci 37 „kajali a žiadali o prepustenie“.

Kancelária bieloruského prezidenta označila tento krok za „ďalšie gesto humanizmu zo strany štátu voči previnilcom“. Totožnosť prepustených osôb nebola zverejnená.

Po najnovšom odpustení trestu sa počet omilostených v Bielorusku od začiatku júla zvýšil na 115. Agentúra Reuters doplnila, že všetci z nich boli vo väzení za opozičnú činnosť.

Bielorusko má podľa ľudskoprávnych skupín stovky politických väzňov, mnohých z nich uväznilo po brutálnom potlačení rozsiahlych protirežimových protestov v lete roku 2020, ktoré vypukli v reakcii na sporné prezidentské voľby. Bieloruské úrady vtedy zasiahli plnou silou a zadržali tisícky ľudí.

Ľudskoprávne organizácie, ako aj západní diplomati a exiloví bieloruskí politici podľa Reuters vítajú omilostenie väzňov, no zároveň upozorňujú, že to neznamená skutočnú zmenu politiky Západom neuznaného prezidenta Lukašenka.

Lukašenko popiera, že by v jeho krajine, v ktorej vládne od roku 1994, boli politickí väzni. Minulý týždeň vyhlásil, že medzi predtým omilostenými väzňami boli chorí ľudia či „šialenci“, ktorí ostanú pod dohľadom úradov.

18:30 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v pondelok povedal, že odkedy je vo funkcii, Irán určite Rusku žiadne bojové rakety nedodal, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Spojené štáty a ich spojenci obvinili minulý týždeň Irán z transferu balistických rakiet do Ruska za účelom ich následného použitia vo vojne na Ukrajine. Na Moskvu aj Teherán zároveň uvalili nové sankcie. Rusko aj Irán tieto obvinenia popierajú.

„Je možné, že k takejto zásielke došlo niekedy v minulosti… No môžem vás uistiť, že od môjho nástupu do funkcie k žiadnej takejto dodávke do Ruska nedošlo,“ povedal Pezeškiján v reakcii na novinársku otázku, ktorá zaznela na tlačovej konferencii.

Agentúra Reuters vo februári informovala, že Irán dodal Rusku veľké množstvo výkonných balistických rakiet, vďaka čomu sa ešte viac prehĺbila vojenská spolupráca oboch týchto krajín. Pezeškiján je vo funkcii od konca júla.

Čítajte viac Zásielka smrti od Teheránu pre Moskvu. Ukrajina neskrýva obavy z iránskych rakiet. Kde by s nimi Rusi mohli Ukrajincom ublížiť?

17:20 Operačné veliteľstvo Kurskej oblasti na západe Ruska nariadilo povinnú evakuáciu obcí v Ryľskom a Chomutovskom okrese, ktoré sa nachádzajú v 15-kilometrovej zóne od hraníc s Ukrajinou. Prostredníctvom príspevku na komunikačnej platforme Telegram to podľa agentúry AFP oznámil gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov, píše TASR.

Rozhodnutie o evakuácii podľa Smirnova prijali „na základe operatívnych informácií“ s cieľom „zaistiť bezpečnosť“ civilistov. Gubenátor pritom nespresnil, ktoré obce budú evakuované, a neuviedol ani počet evakuovaných. V danom 15-kilometrovom pásme sú desiatky dedín a miest, pripomenula AFP s tým, že ruská armáda zrejme v Kurskej oblasti stupňuje protiofenzívu. Moskva tvrdí, že od minulého týždňa sa opäť zmocnila desiatky dedín.

Od začiatku ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti na začiatku augusta v dôsledku ostreľovania zahynulo 31 ľudí a ďalších 243 civilistov utrpelo zranenia. Svoje domovy muselo opustiť vyše 150.000 ľudí, citovali ruské štátne médiá Smirnova.

Ukrajina tvrdí, že jej jednotky postúpili desiatky kilometrov do ruského územia a zmocnili sa desiatok osád vrátane pohraničného mesta Sudža.

17:15 Rusko obvinilo ďalších dvoch vojenských predstaviteľov z brania úplatkov, oznámili v pondelok tamojší vyšetrovatelia. Obaja obvinení vinu priznali.

Šéf úradu ruského ministerstva obrany pre dohľad nad produkciou vojenského priemyslu Ivan Populovskij a jeho podriadený Grigorij Zorin údajne dostali viac ako 11 miliónov rubľov (viac než 100.000 eur) od dvoch spoločností, ktoré dodávali ruskému ministerstvu obrany elektrický tovar a káble. Za úplatok od nich firmy očakávali benevolentnejší prístup pri kontrole tovaru a nenáležité výhody pri realizácii štátnych zákaziek, uviedol ruský Vyšetrovací výbor.

„Počas vyšetrovania sa obvinení priznali a preveruje sa ich účasť na ďalších podobných trestných činoch vrátane tých, ktoré súvisia so spreneverou finančných prostriedkov určených na potreby štátnych objednávok v oblasti obrany,“ dodal výbor.

Od apríla zadržali ruské úrady najmenej 12 ďalších vojenských predstaviteľov. Podľa analytikov ide o čistku neefektívnych alebo skorumpovaných predstaviteľov rezortu obrany v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji – krátko po prvých zadržaniach – odvolal Sergeja Šojgua z funkcie ministra obrany, ktorú zastával od roku 2012. Nahradil ho ekonómom bez vojenských skúseností a dovtedajším vicepremiérom Andrejom Belousovom.

16:45 Ruský prezident Vladimir Putin dnes výnosom navýšil tabuľkový počet ruských vojakov o asi 180-tisíc na celkových 1,5 milióna. Vyplýva to z dokumentu zverejneného na internetových stránkach Kremľa. Je to po tretí raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo Moskva rozšírila rady armády, pripomenul ruskojazyčný server BBC.

Predchádzajúcim výnosom z vlaňajšieho decembra Putin stanovil počet príslušníkov ozbrojených síl na 2,2 milióna ľudí, vrátane 1,3 milióna vojakov. Dnes zverejnený dekrét, ktorý nadobudne účinnosť 1. decembra tohto roka, hovorí celkovo o 2,38 milióna ľudí vrátane 1,5 milióna aktívnych vojakov.

Rusko okrem toho v septembri 2022 oznámilo „čiastočnú mobilizáciu“ asi 300 000 záložníkov na doplnenie strát, ktoré utrpeli ruské jednotky bojujúce na Ukrajine. To podľa agentúry Reuters prinútilo desaťtisíce mužov v brannom veku k úteku z krajiny.

Rusko 24. februára 2022 vpadlo z troch smerov na Ukrajinu a rozpútalo najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Kremeľ dlhodobo uvádza, že zatiaľ žiadnu novú mobilizáciu neplánuje a že sa chce aj naďalej spoliehať na dobrovoľníkov, ktorí sa na základe na ruské pomery lukratívnych zmlúv prihlásia do boja. Tento rok v júli Putin zdvojnásobil jednorazový príspevok pri uzatvorení kontraktu s armádou na 400 000 rubľov.

16:30 Francúzsky vedec Laurent Vinatier, ktorého v Rusku obvinili z porušenia tamojších zákonov o „zahraničných agentoch“, v pondelok pred súdom priznal vinu a teraz ho čaká miernejší trest, píše TASR podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne médiá.

Štátna tlačová agentúra RIA Novosti informovala, že moskovský okresný súd, na ktorom sa koná proces s Vinatierom, súhlasil s tým, že bude jeho prípad posudzovať v osobitnom režime, ktorý zaručuje miernejší trest. Ten by nemal presiahnuť dve tretiny z maximálne päťročného odňatia slobody za daný trestný čin, čo by znamenalo, že Vinatier by napokon mohol dostať maximálne trest vyše tri roky.

Vinatiera (48) zatkla Federálna bezpečnostná služba (FSB) v júni a obvinila ho z toho, že si nesplnil svoju povinnosť zaregistrovať sa ako „zahraničný agent“ v Rusku, keďže podľa nej zbieral vojenské informácie, ktoré by mohli poslúžiť zahraničným tajným službám.

Francúzsko tvrdí, že Vinatiera v Rusku „svojvoľne zadržali“, a vyzvalo na jeho okamžité prepustenie.

16:20 Švédsko povedie výstavbu pozemných síl NATO v susednom Fínsku, uviedli v Štokholme ministri obrany oboch severských krajín. Alianční vojaci majú posilniť bezpečnosť oboch štátov vo vzťahu k Rusku, ktorého vojna na Ukrajine bola hlavným dôvodom, prečo sa rozhodli vstúpiť do NATO.

„Švédska vláda má ambíciu prevziať úlohu rámcovej krajiny pre predsunuté pozemné sily vo Fínsku,“ povedal švédsky minister obrany Pal Jonson na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym náprotivkom Anttim Häkkänenom.

Ministri zároveň poznamenali, že všetko je len v prvotnej fáze, zatiaľ teda nie je jasné, koľko vo Fínsku, ktoré s Ruskom zdieľa 1 340 kilometrov dlhú hranicu, bude rozmiestnených aliančných vojakov.

Helsinki sa podľa Häkkänena teraz neusilujú o trvalú prítomnosť mnohonárodných síl na svojom území, ako je to napríklad v pobaltských štátoch. „Ale ak sa bezpečnostná situácia zhorší alebo niečo také, môžeme zvýšiť počet cvičení s jednotkami z niektorých krajín,“ doplnil.

Po ruskom útoku na Ukrajinu z februára 2022 Severoatlan­tická aliancia na svojom východnom krídle výrazne posilnila vojenskú prítomnosť.

14:30 Ruská armáda počas uplynulého dňa útočila na civilnú energetickú infraštruktúru v ukrajinskej Dnepropetrovskej, Doneckej, Sumskej, Charkovskej, Chersonskej či Černihivskej oblasti. Bez dodávok elektriny dočasne zostali obyvatelia štyroch obcí. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovalo o tom ministerstvo energetiky Ukrajiny.

Napríklad v Doneckej oblasti ruský útok spôsobil výpadok rozvodne elektriny, čím narušil dodávky prúdu pre miestny priemysel a železničnú dopravu. Ďalšia rozvodňa elektriny v Doneckej oblasti prestala fungovať pre požiar.

14:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok odsúdil streľbu v blízkosti republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Som rád, že Donald Trump je v bezpečí a nie je zranený… politické násilie nemá miesto nikde vo svete,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na incident uviedol, že väzbami medzi údajným útočníkom a Ukrajinou by sa mali zaoberať americké špeciálne služby. „Hra s ohňom má svoje následky. V prvom by to mala byť hlavná starosť a hlavybôľ špeciálnych služieb USA,“ uviedol Peskov.

Čítajte viac Muž zadržaný po streľbe v blízkosti Trumpa bol priaznivcom Ukrajiny

14:00 Kremeľ v pondelok označil pozvanie predstaviteľov OSN a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) zo strany Kyjeva do ním ovládaných oblastí ruskej Kurskej oblasti za „provokáciu“.

„Toto je číra provokácia. A očakávame triezvy prístup k takýmto provokačným vyhláseniam“ aj od OSN a MVKČK, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ukrajina v pondelok požiadala Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby preveril situáciu v Kyjevom ovládaných oblastiach ruskej Kurskej oblasti, kde pozvala aj predstaviteľov OSN.

Čítajte viac Cesta k víťazstvu vedie cez Rusko, tvrdí Zelenskyj. Chystá výmenu území? Čítajte viac Mark Galeotti pre Pravdu: Ukrajinci v Kursku Putina strápnili, musíme sa však pýtať, čo bude ďalej

Ukrajinská armáda zaútočila na pohraničnú Kurskú oblasť na území Ruska 6. augusta a obsadila tam desiatky obcí a miest.

Rusko až minulý týždeň oznámilo, že začalo ofenzívu s cieľom vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti a opätovne ovládlo jej časti. Konkrétne v pondelok podľa agentúry Reuters informovalo o opätovnom získaní kontroly nad dedinami Uspenovka a Borki. Reuters pripomína, že správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Čítajte viac Úzkosť Rusov po strate časti Kurskej oblasti dosiahla rekordnú úroveň Čítajte viac Čo je najúčinnejšia zbraň Ruska vo vojne? Odpovedá americký generál

12:50 Dvaja ľudia zahynuli pri raketovom útoku na ukrajinské čiernomorské prístavné mesto Odesa. Ukrajinské vzdušné sily v nedeľu uviedli, že zostrelili 10 zo 14 dronov a jednu z troch rakiet, ktoré Rusko vypustilo cez noc.

Podľa Oleha Kipera, gubernátora Odeskej oblasti, dvoma obeťami útoku na predmestí Odesy je manželský pár, pričom pri útoku bola zranená ešte jedna osoba.

V Charkove bolo v nedeľu popoludní zranených najmenej 41 ľudí, keď ruská letecká bomba zasiahla viacposchodovú obytnú budovu, povedal starosta Ihor Terechov. Dodal, že riadená bomba zasiahla desiate poschodie budovy a požiar sa rozšíril na štyri poschodia. Poškodených bolo aj ďalších 12 budov.

12:45 Rusko bude vo svojej vojne proti Ukrajine čeliť nedostatku zbraní a materiálnych zdrojov, pričom prehĺbi svoju závislosť od zahraničných partnerov. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

„Rusko bude pravdepodobne čeliť rastúcim problémom vo výrobe a obstarávaní materiálu, ktorý si ruské operácie na Ukrajine vyžadujú, a Kremeľ sa bude pravdepodobne čoraz viac spoliehať na zahraničných partnerov, aby uspokojili svoje materiálne potreby,“ uvádza ISW.

Analytici poznamenávajú, že ruská armáda sa vo veľkej miere spoliehala na renováciu zbraní a vojenského vybavenia zo sovietskej éry, najmä obrnených vozidiel, aby udržala tempo svojich útočných operácií na Ukrajine.

„Ruská vláda bude pravdepodobne musieť ďalej mobilizovať ruské hospodárstvo a obranný priemysel a investovať do budovania kapacít, ak ruská armáda zamýšľa udržať svoje súčasné tempo operácií v strednodobom až dlhodobom horizonte, keď Rusko vyčerpá svoje obmedzené sovietske zásoby. Nie je však jasné, či ruský obranný priemysel bude schopný produkovať dosť na to, aby ustál vysoké straty na vybavení, ktoré ruské sily utrpia na Ukrajine, aj pri ďalšej hospodárskej mobilizácii,“ konštatujú analytici.

ISW už skôr vyhodnotil, že ruské snahy o rozšírenie obranného priemyslu v strednodobom až dlhodobom horizonte pravdepodobne nebudú udržateľné vzhľadom na očakávaný nedostatok pracovnej sily a vplyv západných sankcií.

Experti uvádzajú, že Rusko pri získavaní zbraní spolupracuje hlavne s Iránom a Severnou Kóreou. Takúto spoluprácu by si Moskva chcela vybudovať aj s ďalšími krajinami, hlavne s Čínou.

Čítajte viac Zásielka smrti od Teheránu pre Moskvu. Ukrajina neskrýva obavy z iránskych rakiet. Kde by s nimi Rusi mohli Ukrajincom ublížiť?

12:30 Z vojenského hľadiska je opodstatnené, aby mohla Ukrajina použiť zbrane dodané Západom aj mimo svojho územia. Dáva to zmysel a krajiny by to mali povoliť. Po víkendovom rokovaní Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie v Prahe to povedal jeho predseda Rob Bauer, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Čítajte viac Šéf Vojenského výboru NATO Bauer: Štáty by mali Ukrajine povoliť použiť zbrane aj za jej hranicami

11:50 Ukrajina v pondelok uviedla, že požiadala Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby preveril situáciu v Kyjevom ovládaných oblastiach ruskej Kurskej oblasti.

Ukrajinská armáda podnikla prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta a obsadila tam desiatky obcí a miest.

„Nariadil som ukrajinskému ministerstvu zahraničných vecí oficiálne pozvať OSN a MVČK, aby sa zapojili do humanitárneho úsilia v Kurskej oblasti,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha na sociálnych sieťach.

„Ukrajina je pripravená uľahčiť ich prácu a dokázať, že dodržiava medzinárodné humanitárne právo,“ dodal.

Ukrajina chce svoju armádu predstaviť v inom svetle ako ruské sily, ktoré okupujú približne 20 percent ukrajinského územia, konštatuje AFP.

„Od prvých dní kurskej operácie demonštrovali ukrajinské obranné sily ako civilizovaná európska armáda vysokú profesionalitu a plný súlad s princípmi medzinárodného humanitárneho práva,“ uviedol rezort diplomacie v Kyjeve.

Rusko ofenzívu odsúdilo a uviedlo, že v dôsledku nej bolo k evakuácii prinútených 150.000 ruských civilistov.

K vyjadreniu ukrajinskej diplomacie došlo v čase návštevy prezidentky MVČK Mirjany Spoljaričovej v Moskve. Počas plánovanej návštevy bude diskutovať o viacerých otázkach len niekoľko dní po tom, čo pri ruskom ostreľovaní na východe Ukrajiny prišli o život traja ukrajinskí zamestnanci MVČK.

Rusko až minulý týždeň oznámilo, že podniklo ofenzívu s cieľom vytlačenia ukrajinských jednotiek z Kurskej oblasti a opätovne ovládlo jej časti.

10:00 Ukrajinské vzdušné sily v pondelok oznámili, že počas nočných útokov zostrelili nad desiatimi ukrajinskými oblasťami 53 z 56 ruských dronov. Väčšina útokov bola zameraná na Kyjevskú oblasť, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„V dôsledku protivzdušného boja bolo zostrelených 53 nepriateľských útočných dronov nad Kyjevskou, Vinnyckou, Poltavskou, Sumskou, Záporožskou, Kirovohradskou, Mykolajivskou, Dnepropetrovskou a Čerkaskou oblasťou,“ uviedli vzdušné sily na sociálnej sitie Telegram s tým, že zvyšné tri drony sa stratili nad nemenovanými oblasťami.

Podľa vzdušných síl bola Kyjevská oblasť „hlavným smerom útoku“ a Rusko vypustilo drony smerom na Ukrajinu z Kurskej oblasti a Jejska v Krasnodarskom kra­ji.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Ruslan Kravčenko uviedol, že v regióne obklopujúcom ukrajinskú metropolu nebola poškodené kritická infraštruktúra. Podľa miestnych úradov v dôsledku útoku utrpel zranenia jeden človek a bolo poškodených päť domov.

8:58 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 634 860 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 060 vojakov, tri tanky, osem bojových obrnených vozidiel, 14 delostreleckých systémov a 28 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 683 tankov, 17 071 bojových obrnených vozidiel, 24 712 vozidiel a autocisterien, 18 123 delostre­leckých systémov, 1 187 odpaľovacích raketových systémov, 947 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 263 dronov, 2 592 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 090 kusov špeciálnej techniky.

8:21 Na príkaz prezidenta Volodymyra Zelenského ponúkol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha pomoc ukrajinských záchranárov európskym krajinám postihnutým povodňami. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nedeľňajší večerný prejav Zelenského.

„Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na môj pokyn ponúkol postihnutým krajinám v našej časti Európy pomoc zo strany ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby,“ uviedol Zelenskyj.

Sybiha neskôr povedal, že Ukrajina ponúkla pomoc na vyslanie pohotovostného personálu na pomoc pri následkoch ťažkých poveternostných udalostí v Moldavsku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku, Maďarsku a Česku.

Čítajte viac Permanentné zrážky ustávajú, hladina Dunaja kulminuje. Česko hlási už tri obete (online - pondelok)

7:35 Ruská armáda v noci na dnešok podnikla dronový útok na Kyjev, informuje vedenie vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta. Protivzdušná obrana zničila skoro dve desiatky bezpilotných lietadiel. Agentúra Reuters píše, že išlo o ôsmy dronový útok na Kyjev od začiatku septembra. Naopak ruské zdroje hlásia nové ukrajinské útoky na ruskom území.

„Ruské útočné drony mierili na Kyjev z rôznych smerov a v rôznych zoskupeniach,“ informoval ráno Serhij Popko, šéf kyjevskej vojenskej správy. Dodal, že podľa predbežných informácií nevznikli žiadne škody a nikomu sa nič nestalo.

Ľudia v ruskom meste Belgorod ležiacom neďaleko hraníc s Ukrajinou dnes ráno informovali o požiaroch, ktoré vypukli v dôsledku útoku ukrajinskej armády, uviedol ruský telegramový kanál Baza. Zverejnil napríklad zábery horiacich áut alebo video z okamihu, keď na sídlisku dopadla strela. O ostreľovaní informoval aj gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.

V ukrajinskej metropole letecký poplach trval asi 3,5 hodiny a presný rozsah útoku má byť známy neskôr.

Výbuchy sa ozývali aj vo Vinnyckej a Chmelnyckej oblasti na stredozápadnej Ukrajine. Podľa všetkého išlo o drony, ktoré zostreľovala protivzdušná obrana.

6:20 Ukrajina stále čaká na súhlas Spojených štátov s údermi ďalekonosnými zbraňami na ciele v hĺbke Ruska. Potrebné povolenia Kyjev zatiaľ nedostal, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s moderátorom americkej televízie CNN Fareedom Zakariom.

Ukrajina potrebuje ďalekonosné zbrane, aby mohla napadnúť ruské základne a vojenské letiská. Pri čakaní na súhlas spojencov ale Rusko podľa Zelenského stiahlo svoje lietadlá na vzdialenejšie letisko.

„Teraz Rusko začalo sťahovať svoje lietadlá zo 100, 150, 300 kilometrov na 500 (kilometrov). A tak potrebujeme ďalšie povolenie,“ povedal ukrajinský prezident v rozhovore, z ktorého cituje server stanice BBC. „Nie, doteraz nie,“ odpovedal na otázku, či Ukrajina dostala súhlas na útoky ďalekonosnými zbraňami na ciele v Rusku.

Ukrajinci by podľa Zelenského mali „slobodne rozhodovať, ako použijú tú či inú vec“.

Zelenskyj si tiež posťažoval, že ukrajinské jednotky majú vysoké straty a Rusko dosahuje územné zisky na východe Ukrajiny, pretože západné zbrane prichádzajú príliš pomaly. Situácia na východe je „veľmi ťažká“, uviedol a dodal, že polovica ukrajinských brigád tam nebola dostatočne vybavená, a to viedlo k vysokým stratám.

„Stratíte ľudí, pretože nie sú v obrnených vozidlách, pretože nemajú delá a nemajú náboje do diel,“ povedal podľa agentúry Reuters. "Potrebujeme 14 brigád, aby sme boli pripravení. Ale až doteraz sme z týchto balíčkov (západnej pomoci) nevybavili ani štyri, "povedal.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v sobotu povedal, že Washington pracuje na novom balíku pomoci pre Ukrajinu.

Zelenskyj sa má tento mesiac stretnúť s americkým prezidentom Joom Bidenom, ktorému chce predstaviť svoj plán na ukončenie vojny. Hlavnými prvkami sú bezpečnostná a diplomatická podpora, rovnako ako vojenská a ekonomická pomoc, povedal.

Jediné, čoho sa ruský prezident Vladimir Putin obáva, je reakcia jeho ľudu, ak náklady na vojnu spôsobia utrpenie, vyhlásil Zelenskyj. „Urobte Ukrajinu silnú a uvidíte, ako budeme vyjednávať,“ dodal.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že všetky body plánu, ktorý by mal jeho krajine zabezpečiť víťazstvo, závisia od Bidenovho rozhodnutia, nie od ruského prezidenta Vladimira Putina. Zelenskyj v auguste povedal, že o „pláne víťazstva“ chce hovoriť aj s oboma kandidátmi na budúceho šéfa Bieleho domu, teda s Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom, dodáva server Ukrajinska pravda.