„Bolo dosť jednoduché získať štátne občianstvo. Ľudia, ktorí prišli zo Sýrie, okamžite dostali časovo neobmedzené povolenie na pobyt. Vďaka tomu bolo Švédsko veľmi atraktívne a veľa ľudí precestovalo celú Európu, len aby sa k nám dostali,“ uviedla pre nemecký denník Bild švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová, ktorá ešte pred pár dňami viedla rezort pre migráciu a azylovú politiku.
Švédsko malo dlho povesť otvorenej krajiny. Prijímalo ľudí, ktorí utekali pred diktatúrami, potom zase vojnových utečencov z Juhoslávie, Iraku, Afganistanu či zo Sýrie. Za posledných 12 rokov prichýlilo až 1,2 milióna cudzincov a vyše 700-tisíc ich získalo aj švédske občianstvo.
Výrok bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej „Zvládneme to!“, ktorým v auguste 2015 ohlásila ústretovosť svojej vlasti voči utečencom, vstúpil do histórie, no vtedajší švédsky premiér Fredrik Reinfeld vyzval krajanov, aby migrantom „otvorili srdcia“ už na jeseň 2014.
O rok neskôr požiadalo vo Švédsku o azyl vyše 160-tisíc ľudí, čo bol historický rekord.
„Ľudia si vtedy mysleli, že to zvládneme a že sa integrácia migrantov vyrieši sama. Nie je to však vôbec také jednoduché,“ priblížila Stenergardová pre portál Svenska Yle. S ústretovou politikou je teraz už koniec.
Čítajte viac Kontroly na nemeckých hraniciach rozhádali politikov. Čo bude s migrantmi?
Sťaženie podmienok
V októbri 2022 sa stal premiérom Ulf Kristersson, a hoci bol tak ako predtým Reinfeld predsedom Umiernenej strany, jeho menšinová vláda konzervatívcov, kresťanských demokratov a liberálov celkom zmenila postoj k prisťahovalcom.
Dnes je Švédsko jednou z krajín s najprísnejšími podmienkami pre cudzincov. Dôsledkom je, že tam vlani požiadalo o azyl už len 8 945 osôb – najmenej od roku 1997.
V štátoch, ktoré naďalej zápasia s vysokým počtom migrantov, ako napríklad Nemecko (vlani tam o azyl požiadalo takmer 330-tisíc ľudí, čo je najviac z krajín Európskej únie a takmer tretina z vyše milióna všetkých žiadostí v rámci EÚ), preto odborníci vyzývajú, aby sa ich vláda inšpirovala práve Švédskom, prípadne i Dánskom, ktorému sa tiež darí obmedziť prílev prisťahovalcov.
Čítajte viac Švédsko chce obmedziť sociálne dávky pre migrantov neeurópskeho pôvodu
Akými opatreniami to tieto škandinávske krajiny dosiahli? Spoločným znakom je, že migrantov prestali „rozmaznávať“. Namiesto toho podmienky sprísnili tak, aby boli pre tých, ktorí nedostali azyl, čo najnepríjemnejšie a ostatných odradili.
„Obmedzujeme výšku sociálnych dávok, ktoré môžu poberať. V súčasnosti môžu dostať rovnakú sumu, ako keby pracovali na trvalý pomer za nízku mzdu. To je absurdná situácia, ktorá povzbudzuje k tomu, aby nepracovali a žili na úkor spoločnosti,“ uviedla Stenergardová.
Čítajte viac Žite čestne, inak vás vyhostíme. Švédsko pritvrdzuje voči migrantom
Cudzincov, ktorým v Dánsku odmietnu udeliť azyl, úrady sústredia do stredísk, kde čakajú na vyhostenie. Cez deň sú centrá otvorené, ale v noci ich zatvárajú, aby boli migranti pod kontrolou a nemohli sa vyhnúť deportovaniu.
Odmena za návrat domov
Hranice, kadiaľ sa do Dánska a Švédska dostávajú nelegálni prisťahovalci, sú pod zvýšenou kontrolou, aby sa zabránilo prevádzačstvu.
Dánska polícia má tiež právo uchádzačov o azyl prehľadať, a ak u nich nájde cennosti v hodnote vyššej ako 1 300 eur, môže ich zhabať. Cieľom je, aby si tak spolufinancovali svoj pobyt v krajine. Toto opatrenie sa využíva zriedka, no je účinné ako odstrašujúci prostriedok.
Čítajte viac Švédska polícia tajila informácie o sexuálnych útokoch migrantov
V Dánsku aj vo Švédsku platia iba dočasné povolenia na pobyt, ktoré si migranti musia zakaždým predlžovať. Dbá sa i na to, aby si žiadatelia o azyl k sebe nevolali príbuzných z domovských štátov. V prípade, že to majú za lubom, musia najprv preukázať, že na to majú dostatočne veľký byt a vysoký príjem.
Obe škandinávske krajiny sa navyše migrantov snažia i finančne motivovať k návratu domov. Ak sa dobrovoľne rozhodnú odísť zo Švédska, štát im zaplatí cestovné náklady a dostanú aj odmenu.
Čítajte viac Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú Nemci
Tá je dnes v prepočte necelých 880 eur pre dospelú osobu a 440 eur pre dieťa (celá rodina môže získať maximálne 3 500 eur). Ako však pred pár dňami vláda oznámila, výška odmeny sa má od roku 2026 výrazne zvýšiť až do sumy 30 700 eur pre celú rodinu.
Napriek tomu sa vo Švédsku podľa odhadov stále nelegálne zdržiava viac ako 100-tisíc migrantov. „Máme mnoho ľudí, ktorí u nás zostávajú, aj keď im odopreli azyl. Skrývajú sa. Preto to musíme zmeniť,“ zdôraznila pre Bild švédska ministerka.
Ako pripomenula, väčšina migrantov, ktorí dnes v Európe hľadajú azyl, v skutočnosti neuteká pred vojnou ani prenasledovaním, takže nie je dôvod na ich ochranu. Švédsko chce pomáhať len utečencom, ktorí sú na to odkázaní.
Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri
Ukrajinci sa integrujú ľahšie
Štokholm plánuje i ďalšie kroky na obmedzenie prisťahovalectva. Keďže až 60 percent migrantov žije u príbuzných, kde sa môžu úradom ľahko stratiť, po novom by ich mali sústreďovať v prijímacích centrách, a keď im odmietnu udeliť azyl, ihneď ich presunú do stredísk, kde zostanú až do deportovania z krajiny.
Švédsko si chce tiež podľa ministerky vyberať, ktorým cudzincom dá šancu začleniť sa do spoločnosti. Cieľom je prilákať talenty, ľudí s lepšou kvalifikáciou a so snahou prispôsobiť sa. Napríklad utečenci z Ukrajiny sa vraj vo Švédsku veľmi ľahko integrovali.
„Pomerne rýchlo sa učia po švédsky. Ich kultúra je tej švédskej vo všeobecnosti bližšia, ako je to u ľudí z Afriky alebo z Blízkeho východu,“ porovnala Stenergardová. Prijímanie migrantov s nižším vzdelaním a inou kultúrou zamýšľa Švédsko výrazne obmedziť.
„Musíme zabezpečiť, aby tí, čo prídu, prekročili hranicu krajiny nielen fyzicky, ale aby prekročili aj hranicu do spoločnosti a stali sa jej súčasťou,“ upozornila ministerka s tým, že každého, kto sa odmieta integrovať, zo Švédska vyhostia.
Čítajte viac Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politiku
Stenergardová pre Bild zároveň priznala, že aby bolo možné riešiť problém s migrantmi, musela sa zmeniť spoločenská atmosféra. „Veľa rokov sme vo Švédsku o tejto téme nemohli hovoriť, no domnievam sa, že medzitým je už debata oveľa triezvejšia,“ zhodnotila.
K obmedzeniu prisťahovalectva prikročilo aj Holandsko, kam ročne prichádza asi 40-tisíc migrantov. Premiér Dick Schoof, ktorý v minulosti riadil imigračný úrad i tajnú službu, uplynulý piatok oznámil, že jeho krajina vyhlási núdzový stav a sprísni azylový zákon.
„Prijmeme opatrenia, aby sme Holandsko pre azylantov spravili také neatraktívne, ako sa len dá,“ naznačila ministerka pre migráciu a azylovú politiku Marjolein Faberová.
Pravicová vláda plánuje obmedziť zlučovanie rodín prisťahovalcov a zamerať sa na rýchle vyhosťovanie tých, ktorí nedostali azyl alebo sa dopustili trestnej činnosti.