„Každá krajina, ktorá je napadnutá, má právo sa brániť, a to nekončí na jej hraniciach. V súlade s právom ozbrojeného konfliktu máte možnosť pôsobiť proti krajine, ktorá na vás zaútočila tak, aby ste oslabli protivníka,“ povedal Bauer s tým, že to dáva z vojenského hľadiska zmysel a má to aj právne opodstatnenie.
Čítajte viac Čo je najúčinnejšia zbraň Ruska vo vojne? Odpovedá americký generál„Druhá strana diskusie je, že ak krajiny dajú zbraňové systémy Ukrajine, majú právo dať na ne obmedzenie. A tam už je politická diskusia, v ktorej majú rôzne postoje. Ale ak by ste sa ma spýtali ako vojaka, myslím si, že by sa to malo povoliť,“ dodal.
Súhlasil s ním aj náčelník Generálneho štábu českej armády Karel Řehka, ktorý podotkol, že na zbrane, ktoré Ukrajine poskytla ČR, žiadne obmedzenia nie sú. „Je na nich, ako ich použijú,“ povedal s tým, že pri rozhodovaní krajín je potrebné zvážiť všetko vrátane eskalačného potenciálu.
Šéf Vojenského výboru NATO po jeho rokovaní zdôraznil, že celá ekonomika by si mala uvedomiť, že mier už nie je samozrejmosť a na budovaní obrany by sa mal podieľať aj súkromný sektor. Zopakoval svoje slová z úvodného prejavu, že hoci bitky vyhrávajú vojaci, vojnu vyhráva ekonomika. Nikde to podľa neho nie je viditeľnejšie než práve pri vojne na Ukrajine.
Od rozhodnutia politických predstaviteľov Aliancie na summite vo Washingtone sa už podľa jeho slov pripravuje veliteľstvo v nemeckom Wiesbadene, ktoré bude koordinovať výcvik vojakov, požiadavky na logistiku a všetko, čo sa poskytuje Ukrajine. „Pracuje sa aj na budúcnosti ozbrojených síl Ukrajiny,“ dodal Bauer.
Čítajte viac Mark Galeotti pre Pravdu: Ukrajinci v Kursku Putina strápnili, musíme sa však pýtať, čo bude ďalej Čítajte viac Budú krajiny NATO zostreľovať ruské rakety zo svojho územia? Odpovedá zástupca šéfa NATOVznik tohto veliteľstva oznámil Jens Stoltenberg na summite NATO vo Washingtone. Bude pozostávať z približne 700 zamestnancov zo spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov.
Výjazdové zasadnutie Vojenského výboru NATO sa v Česku uskutočnilo prvýkrát. Hlavným cieľom stretnutia, na ktorom sa v Prahe zišlo približne 350 hostí, bolo diskutovať o aktuálnej bezpečnostnej situácii, obranných plánoch NATO či zavádzaní výsledkov júlového summitu vo Washingtone do praxe.