937. deň: „Za Kursk“. Spútaného ukrajinského zajatca bodli Rusi mečom do srdca, tvrdí Kyjev a obviňuje Moskvu z vojnového zločinu

Čítajte viac 936. deň: Narušovanie vzdušného priestoru NATO je neakceptovateľné, aliancia by mala konať, vyhlásil holandský minister obrany

22:07 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo do zoznamu hľadaných osôb štyroch členov punkovej protestnej skupiny Pussy Riot. Napísal o tom dnes server Mediazona, podľa ktorého tak ruské úrady urobili najneskôr tento rok na začiatku júla.

Na zozname sú novo Olga Borisovová, Alina Pjotrovová, Diana Burkotová a Taso Pletner. Znovu sa na ňom objavila tiež Marija Aljochinová, ktorá uviedla, že nikto z jej kolegov nevie, prečo sa na zozname teraz ocitli.

O kroku ruských úradov sa dozvedeli po tom, ako jedna z členiek skupiny dostala správu z banky, že jej zmrazili účet, píše Mediazona.

Všetci hľadaní členovia Pussy Riot sú zároveň zapojení do divadelnej hry Riot Days. Počas svojho turné vyberajú peniaze pre detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola 8. júla čiastočne zničená pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské hlavné mesto.

19:48 Zmrazenie vojny, vyhlásenie prímeria či odovzdanie územia Rusku nie je súčasťou ukrajinskej stratégie na zastavenie vojny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní televízie Current Time to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

„Prezident (Volodymyr Zelenskyj) opakovane vyhlásil, že zmrazenie konfliktu nebude mať za následok koniec vojny, ale namiesto toho umožní Rusku nahromadiť dodatočné zdroje a pokračovať v tretej etape civilných masakrov na Ukrajine. Prirodzene, neexistujú ani žiadne plány, ktoré by znamenali odovzdanie území alebo zmrazenie vojny,“ vyhlásil Podoľak.

Zdôraznil, že Kyjev má len jedno oficiálne stanovisko – vojna by sa mala skončiť porážkou Ruska. „Porážku Ruskej federácie je možné dosiahnuť špecifickým množstvom zbraní. To znamená v širšom zmysle vojenským, diplomatickým, ekonomickým a politickým tlakom. Operácia Kursk navyše dokazuje, že je skutočne možné konať efektívne, najmä na ruskej pôde, prinášať a eskalovať tam vojnu,“ skonštatoval Podoľak.

19:42 Ruský súd sprísnil trest mužovi, odsúdenému za kritiku vojny na Ukrajine, z piatich rokov povinnej práce na päť rokov väzenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Jurij Kochovec v pouličnej ankete pre Rádio Sloboda (RFE/RL) v júli 2022 obvinil ruských vojakov z bezdôvodného strieľania na civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Taktiež povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.

V apríli 2024 ruský súd odsúdil 38-ročného muža na päť rokov povinnej práce za šírenie „nepravdivých informácií o ruskej armáde“. Prokuratúra sa však odvolala a žiadala prísnejší trest.

Čítajte aj Napísala knihu, kde vyzvala na mier. V Rusku neprijateľné, Kurmaševovú poslal súd do basy

19:05 Ruský jadrový polygón na súostroví Nová krajina je pripravený kedykoľvek znovu začať s jadrovými testami, ak k tomu z Moskvy príde rozkaz. Podľa agentúry Reuters to povedal veliteľ tohto priestoru.

Moskva nepodnikla test jadrových zbraní od roku 1990. Niektorí západní a ruskí analytici ale upozorňujú, že ruský prezident Vladimir Putin by takýto test mohol nariadiť s cieľom odstrašiť Západ v prípade, ak umožní používať Ukrajine svoje ďalekonosné zbrane k útokom v ruskom týle.

Niekdajší Sovietsky zväz na polygóne na Novej krajine v Severnom ľadovom oceáne podnikol viac ako 200 jadrových testov a v roku 1961 tam armáda odpálila vôbec najsilnejšiu jadrovú bombu.

Namiesto pozorne sledujú západné špionážne satelity vzhľadom na to, že vlani v lete satelitné snímky z otvorených zdrojov ukázali, že na základni sa stavajú. Jej veliteľ Andrej Sinicyn poskytol rozhovor oficiálnemu vládnemu listu Rossijskaja Gazeta, čo agentúra Reuters označuje za nezvyčajnú vec. Základňa je „pripravená na obnovenie plnohodnotných testovacích aktivít. Personál je pripravený. Ak príde rozkaz, môžeme sa skúškami kedykoľvek začať,“ povedal.

Čítajte aj Zlikvidujme Britániu, Západ si netrúfne odpovedať, blúznil ruský poslanec. Solovjov taktiež nezaháľal

17:15 Príslušníci ukrajinského námorníctva zničili ruské muničné sklady pri okupovanom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti. Ako informuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na tlačovú službu ukrajinského námorníctva, pred niekoľkými dňami raketový útok zasiahol ruské sklady munície, ktoré predtým odhalilo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Podľa potvrdených správ úder zničil aj infraštruktúru skladov aj tony ruskej munície.

17:10 Veľký počet europoslancov dnes v Štrasburgu vyzval na ďalšiu podporu Ukrajiny. Tá by podľa nich mala dostať možnosť zasahovať ruské územie strelami, ktoré brániacej sa krajine poskytujú jej západní partneri. Európski zákonodarcovia volali aj po zvýšení finančnej podpory Kyjevu a využití ziskov zo zmrazených ruských prostriedkov na pomoc Ukrajine. Politici z nacionalistických či krajných strán naproti tomu v diskusii v pléne europarlamentu ďalšie dodávky peňazí a zbraní Kyjevu odmietali a vyzývali na rokovania o mieri bez potreby udržať celistvosť krajiny napadnutej a čiastočne okupovanej Ruskom.

Európsky parlament otvoril tému cezhraničných útokov západnými strelami v čase, keď Kyjev o ich povolenie žiada svojich partnerov na čele so Spojenými štátmi. Tie sú pre brániacu sa krajinu najdôležitejším dodávateľom ďalekonosných striel. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň vyhlásil, že Washington zvažuje zrušenie súčasného obmedzenia. Podobný krok už podporuje aj časť európskych krajín, predovšetkým Británia.

„Je zjavné, že je výrazne vojensky ekonomickejšie zasiahnuť miesto odpalu, ako sa snažiť o protivzdušnú obranu,“ vyhlásil v pléne nemecký člen najpočetnejšej europarlamentnej skupiny európskych ľudovcov Michael Gahler, ktorý v mene svojej frakcie vyzval na povolenie odpalov z Ukrajiny do Ruska. Západ podľa neho nedokáže dodať Ukrajine toľko protivzdušných systémov Patriot či Iris-T, aby mohla ochrániť proti vzdušným útokom celé svoje územie, a preto by mal povoliť údery v Rusku.

Podobne sa k situácii stavajú zástupcovia ďalších skupín, od socialistov cez liberálov po zelených. Väčšina z nich vyzývala na zrušenie reštrikcií, ale tiež na zvýšenie finančnej pomoci, ktorú Európska únia Kyjevu poskytuje. „Statoční Ukrajinci nebojujú len za seba, ale aj za nás, za európsky mierový poriadok,“ uviedol rakúsky liberál Helmut Brandstätter, ktorý je jedným z vyjednávačov textu uznesenia, ktoré budú europoslanci schvaľovať vo štvrtok.

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v pléne EP vyčíslil, že EÚ a jej členské štáty od začiatku ruskej agresie predvlani vo februári poskytli Kyjevu finančnú a vojenskú pomoc v celkovej hodnote 118 miliárd eur. Komisia podľa neho čoskoro predloží návrh na využitie časti ziskov z ruských peňazí zmrazených na základe sankcií EÚ. Skupina vyspelých krajín G7 by od jesene chcela s využitím týchto výnosov poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov.

Časť europoslancov naopak opakovala svoje dlhodobé výhrady k poskytovaniu ďalšej pomoci Kyjevu.

"Nevideli sme, že by sa mier akokoľvek priblížil. Doterajšie snahy EÚ zlyhali, toto je Európa podporujúca vojnu a s tým musíme skončiť, "kritizoval plány na ďalšie posielanie zbraní Ukrajine líder poslancov maďarského vládneho hnutia Fidesz Tamás Deutsch z nacionalistickej frakcie Patrioti pre Európu. Rovnako ako ďalší politici z tejto skupiny a z krajnej pravice a ľavice vyzval na okamžité začatie rokovaní o mieri. Nepovedal však, ako prekonať rozpory medzi požiadavkami Ukrajiny a postojom Ruska. Kým Kyjev podmieňuje mierové rokovania navrátením územia dobytého Ruskom, Moskva to kategoricky odmieta.

16:30 Kancelária ukrajinského generálneho prokurátora na Telegrame uviedla, že vyšetruje prípad fotografie, na ktorej je vidieť neozbrojený ukrajinský vojnový zajatec, ktorého pravdepodobne zabili Rusi mečom. Rusi podľa prokurátora zrejme zabili ukrajinského obrancu v meste Novohrodivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podobne sa na sieti X vyjadril ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin, ktorý rovnako ako jeho kancelária zverejnil rozmazanú snímku, na ktorej je vidieť skrvavené telo vo vojenskej uniforme, do ktorej je zapichnutý meč. Na jednej ruke je viditeľná lepiaca páska.

Agentúra Reuters upozornila, že pravosť záberov nemohla nezávisle overiť. Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe najprv napísala podobné upozornenie, neskôr však uviedla, že jej projekt zameraný na overovanie faktov nazvaný BBC Verify označil zábery za čerstvé a nedávno vyhotovené v obci Novohrodivka v Doneckej oblasti. Jej dobytie ruské ministerstvo obrany oznámilo 8. septembra.

15:15 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok uviedla, že zastrelila ukrajinského agenta, ktorý sa pokúšal nastražiť explozíva pod vozidlo vysokopostaveného predstaviteľa obranného priemyslu.

Podozrivý, ktorého FSB nemenovala, údajne pracoval pre ukrajinskú tajnú službu HUR a jeho terčom sa stal „vysokopostavený zamestnanec obranného podniku v Sverdlovskej oblasti“.

V čase „umiestňovania improvizovaného výbušného zariadenia na skryté miesto kládol ozbrojený odpor a bol zneškodnený opätovanou paľbou,“ dodala FSB.

Na mieste incidentu sa našla pištoľ s muníciou a pri prehľadaní jeho bytu sa našli aj zložky na výrobu výbušnín. Kyjev to bezprostredne nekomentoval.

Ukrajina často cieli na ruských predstaviteľov, o ktorých sa domnieva, že prispievajú k vojenskej invázii Kremľa na jej územie, ktorá sa začala vo februári 2022, píše Reuters.

V decembri 2023 bol blízko metropoly Moskva zastrelený proruský ukrajinský dezertér Illia Kyva; k útoku sa prihlásili bezpečnostné služby Kyjeva.

15:00 Turecko a Švédsko v stredu uskutočnia prvé stretnutie v rámci bezpečnostného paktu, ktorého vznik bol podmienkou Ankary na schválenie vstupu Švédska do NATO.

Stretnutie sa uskutoční v tureckom hlavnom meste počas návštevy švédskej ministerky zahraničných vecí Márie Malmer Stenergardovej. Podľa tureckého diplomatického zdroja má „osobitný význam“ z hľadiska zlepšovania spolupráce v oblasti boja s terorizmom.

Turecko schválilo švédsku žiadosť o vstup do Aliancie v januári 2024 po viac ako ročnom odklade. Štokholm musel predtým meniť protiteroristické zákony a zasiahnuť proti členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorých spolu s USA a EÚ označilo za teroristov.

Na vytvorení „bezpečnostného paktu“ sa dohodol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spoločne s tureckými a švédskymi lídrami na summite Aliancie v roku 2023. Podľa dohody tiež Švédsko malo predložiť „plán“ boja proti terorizmu. Následne sa v marci tohto roka stalo členským štátom NATO.

„O spolupráci v oblasti bezpečnosti, najmä boja proti terorizmu, sa bude diskutovať v rámci plánu,“ uviedol diplomatický zdroj a dodal, že rozhovory pripravia základ pre ďalšie kroky voči PKK, jej sýrskym odnožiam a ďalším organizáciám.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan a Stenergardová budú počas stretnutí rokovať aj o bilaterálnych vzťahoch, doplnil zdroj.

14:35 Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec sa obrátil na OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) kvôli fotografii na sociálnych sieťach, na ktorej je podľa neho vidieť, ako Rusi mečom pravdepodobne zabili neozbrojeného ukrajinského vojnového zajatca. Ombudsman ľudských práv označil takéto konanie za vojnový zločin a porušenie Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Moskva sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.

Podľa denníka Ukrajinska pravda sa fotografia objavila na sociálnych sieťach ráno a je na nej vidieť muž v ukrajinskej vojenskej uniforme prebodnutý mečom s nápisom „za Kursk“. Na ruke vojaka je vidieť sivá lepiaca páska, čo znamená, že mal pred popravou pravdepodobne zviazané ruky, píše ukrajinský server. Skrvavené telo podľa neho leží na ceste a vzadu je vidieť dom a poškodená technika, ale nie je jasné, kde sa miesto nachádza.

Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe upozornila, že pravosť záberov nemohla nezávisle overiť.

„Mieru barbarstva a krvilačnosti nemožno pochopiť,“ uviedol Lubinec, podľa ktorého je cieľom podobných „demonštračných popráv“ demoralizovať ukrajinskú spoločnosť. Ombudsman sa obrátil na medzinárodné organizácie s požiadavkou, aby zaznamenali ďalšie ruské porušenie ľudských práv.

Kyjev dlhodobo obviňuje Rusko z páchania vojnových zločinov, čo Moskva popiera. Napríklad v auguste ukrajinská prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovať ďalšie podozrenia na vojnový zločin. Podľa BBC reagovala na video zo sociálnych sietí, na ktorom pravdepodobne ruský vojak – s pozmeneným hlasom a zahalenou tvárou – ukazuje na tyč, na ktorej je podľa jeho tvrdenia nabodnutá hlava ukrajinského vojaka. V júni ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin obvinil ruské jednotky, že v Doneckej oblasti odrezali alebo uťali hlavu ukrajinskému vojakovi, ktorú zanechali na ukrajinskom obrnenom vozidle.

Vlani v apríli sa internetom šírilo mimoriadne násilné video, na ktorom muž v uniforme s bielou páskou na ruke – ktorú na Ukrajine používa ruská invázna armáda – odrezal hlavu živému človeku v uniforme s ukrajinskými znakmi. Upozornili naň svetové médiá, ktoré zároveň podotkli, že nemohli potvrdiť pravosť nahrávky. Ukrajinské médiá vtedy uviedli, že ruskí vojaci takto zavraždili ukrajinského vojnového zajatca. Kremeľ reagoval slovami, že video je „strašné“ a treba overiť jeho pravosť.

14:20 Kanadskú režisérku ruského pôvodu Anastasiu Trofimovovú, ktorá nakrútila kontroverzný dokumentárny film o vojne na Ukrajine, zaradila Ukrajina na zoznam osôb ohrozujúcich bezpečnosť štátu. Tlačová služba ukrajinského ministerstva kultúry a strategickej komunikácie ozrejmila, že Trofimovovej film šíri o vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine ruskú propagandu.

Čítajte viac Ukrajina zaradila autorku kontroverzného filmu Rusi vo vojne na čiernu listinu

13:45 Počet Ukrajincov a Rusov zabitých alebo zranených v dva a pol roku trvajúcej vojne dosiahol odhadom jeden milión, napísal denník The Wall Street Journal (WSJ). Vysoké straty na oboch stranách spôsobujú problémy na bojisku, ale vyvolávajú tiež demografické obavy. Obe krajiny podľa denníka už pred konfliktom čelili úbytku populácie a ďalšia strata obyvateľov na nich bude mať z dlhodobého hľadiska devastujúci vplyv. V odhadoch WSJ pritom nie je zahrnutý počet civilných obetí.

Čítajte viac WSJ: Vojna Ruska proti Ukrajine si vyžiadala odhadom milión mŕtvych a zranených

13:15 Ruská novinárka Marija Ponomarenková, ktorá si odpykáva šesťročný väzenský trest za vyjadrenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine, začala hladovku. V utorok to uviedli jej podporovatelia.

Štyridsaťšesťročná Ponomarenková pôvodom zo Sibíri bola uväznená necelé dva mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Príčinou bolo, že obvinila ruské letectvo z bombardovania divadla v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

Vlani vo februári ju súd v jej rodnom meste Barnaul v Altajskom kraji na západe Sibíri odsúdil za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Po celom Rusku bolo za vyjadrenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine zadržaných viac než 20.000 ľudí, uvádza ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info. Väčšina zadržaných bola po udelení pokuty prepustená, nezávislých novinárov súdy trestajú tvrdšími trestami.

Vrátane Ponomarenkovej sa za mrežami nachádzajú dovedna štyria žurnalisti z webu RusNews, ktorý publikuje v ruštine a v zahraničí má iba malé publikum. Prevažná väčšina nezávislých médií v súčasnosti pôsobí zo zahraničia.

Ponomarenková čelí aj ďalším obvineniam za údajné napadnutie dozorcov vo väzení, kde ju umiestnili, uvádza RusNews. Podľa jej podporovateľky a bývalej moskovskej mestskej poslankyne Julije Galjaminovej bola premiestnená do izolácie, pričom predstavitelia väznice sfalšovali správu inšpekcie voči nej. Z tohto dôvodu v pondelok na súdnom pojednávaní začala protestnú hladovku.

„Maša je vo veľmi zlom stave… Veľa plakala (na súde) pre pocit bezmocnosti. Dokonca chce spáchať samovraždu,“ uviedla Galjaminová, ktorá odcestovala na Sibír, aby sa mohla zúčastňovať na súdnych pojednávaniach.

Ponomarenková počas pojednávania minulý mesiac povedala, že si podreže žily na zápästiach na protest proti podmienkam vo vyšetrovacej väzbe, uvádza RusNews.

Denník Kommersant vlani napísal, že počas väzby jej diagnostikovali „hysterickú poruchu osobnosti“, pričom si údajne aj podrezala žily na zápästiach. Denník citoval jej obhajcu, podľa ktorého Ponomarenková trpí klaustrofóbiou a na cele mala rozbité okno, dodáva Reuters.

13:10**** Spoločnosť Meta sa sama diskreditovala, keď zakázala niektorým ruským štátnym médiám prístup na svoje platformy. Vyhlásil to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že tento krok skomplikoval vyhliadky na normalizáciu vzťahov Ruska a Mety.

„Takéto selektívne konanie namierené proti ruským médiám je neprijateľné. Staviame sa k tomu mimoriadne negatívne,“ uviedol Peskov.

Meta v pondelok oznámila, že zakázala ruským štátnym médiám vrátane televízie RT a mediálnej skupiny Rossija Segodňa prístup na svoje platformy. Odôvodnila to tým, že používali zavádzajúce taktiky, aby na internete vykonávali tajné vplyvové operácie. Uplatňovanie zákazu zavedú postupne v najbližších dňoch. Meta vlastní okrem Facebooku aj Instagram, WhatsApp či Threads.

Peskov na svojej tlačovej konferencii v utorok uviedol, že nariadenie ruského prezidenta Vladimira Putina súvisiace so zvýšením počtu vojakov je potrebné vzhľadom na rastúcu hrozbu na západných hraniciach Ruska a nestabilitu na východe.

„Je to kvôli viacerým hrozbám voči našej krajine, ktoré sa vyskytujú pozdĺž našich hraníc. Je to spôsobené mimoriadne nepriateľským prostredím na našich západných hraniciach a nestabilitou na našich východných hraniciach. To si vyžaduje prijatie náležitých opatrení,“ konštatoval Peskov.

Putin v pondelok nariadil, aby sa počet vojakov ruských ozbrojených síl zvýšil o 180.000 na 1,5 milióna. Celkový počet vojenského personálu dosiahne takmer 2,4 milióna. Šéf Kremľa pritom nariadil zvýšenie počtu vojakov už tretíkrát od začiatku invázie na Ukrajinu.

Podľa údajov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) bude mať Rusko po tomto zvýšení k dispozícii viac aktívnych vojakov ako Spojené štáty a India a ruská armáda sa z hľadiska počtu vojakov stane po Číne druhou najväčšou armádou.

13:00 Švédsko ako najnovší člen NATO plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu o 1,3 miliardy dolárov v štátnom rozpočte na rok 2025. Podľa utorkového vyhlásenia ministra obrany Pala Jonsona celková suma dosiahne približne 13,5 miliardy dolárov.

Vojenské výdavky sa z tohtoročných 2,2 percenta HDP v roku 2025 zvýšia na 2,4 percenta. V roku 2028 by mali dosiahnuť 2,6 percenta, povedal Jonson na tlačovej konferencii.

Invázia Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 spôsobila historický obrat v zahraničnej politike Švédska. Dovtedy vojensky neutrálna krajina sa rozhodla pre vstup do NATO a prisľúbila aj zvyšovanie rozpočtu na obranu.

Stredopravá menšinová vládna koalícia sa v parlamente spolieha na podporu krajne pravicových Švédskych demokratov (SD). Vláda návrh rozpočtu na rok 2025 do parlamentu predloží 19. septembra.

11:53 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 020 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 635 880, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, šesť delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 685 tankov, 17 077 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 129 delostre­leckých systémov a 1 188 raketometov.

11:50**** Ukrajinskí vojaci podľa analytického projektu DeepState získali späť svoje pozície pri obci Torske v Doneckej oblasti na východe krajiny. Analytici však konštatovali, že ruská armáda v regióne postúpila pri piatich obciach. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

11:25 Spoločnosť Meta v pondelok oznámila, že zakázala ruským štátnym médiám vrátane televízie RT a mediálnej skupiny Rossija Segodňa prístup na svoje platformy. Odôvodnila to tým, že používali zavádzajúce taktiky, aby na internete vykonávali tajné vplyvové operácie.

Uplatňovanie zákazu zavedú postupne v najbližších dňoch. Meta vlastní okrem sociálnej siete Facebook aj platformy Instagram, WhatsApp či Threads.

„Po starostlivom zvážení sme rozšírili naše pokračujúce presadzovanie (pravidiel) proti ruským štátnym médiám. Rossija Segodňa, RT a ďalšie súvisiace subjekty majú teraz celosvetovo zakázaný prístup k našim aplikáciám z dôvodu aktivity zahraničného zasahovania,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Ruské veľvyslanectvo zatiaľ na žiadosť Reuters o vyjadrenie nereagovalo.

Zákaz znamená výrazne sprísnenie opatrení proti ruským štátnym médiám zo strany najväčšej spoločnosti sociálnych médií, ktorá roky podnikala obmedzenejšie kroky, ako je blokovanie zadávania reklám a obmedzenie dosahu ich príspevkov.

Spojené štáty tento mesiac vzniesli obvinenia z prania peňazí voči dvom zamestnancom RT, ktorí podľa amerických predstaviteľov pracovali na pláne najať si americkú firmu na výrobu internetového obsahu na ovplyvnenie novembrových volieb v USA.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken minulý piatok povedal, že krajiny by mali k aktivitám ruskej štátnej televízie RT pristupovať rovnako ako k spravodajským operáciám tajných služieb.

RT reagovala na sankcie USA výsmešne a obvinila Washington zo snahy zabrániť jej vo vykonávaní činnosti novinárskej organizácie.

10:37 Nemecko poskytne túto zimu Ukrajine dodatočnú pomoc za 100 miliónov eur, oznámila v utorok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas návštevy Moldavska. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a DPA.

Rusko opäť plánuje „zimnú vojnu s cieľom znepríjemniť ľudom život na Ukrajine tak veľmi, ako je to možné,“ uviedla Baerbocková v Kišiňove.

Šéfka nemeckej diplomacie uviedla, že ide o pomoc aj pre Moldavsko a európsku demokraciu ako celok. „Najväčšou obavou miestnych je, že ak padne Ukrajine, Moldavsko bude ďalšie,“ uviedla Baerbocková.

10:23 Čína a Rusko dnes začali spoločné vojenské námorné cvičenie. Lode čínskej pobrežnej stráže Mej-šan a Siou-šan priplávali do ruského prístavu Vladivostok na Ďalekom východe.

Čítajte viac Čína a Rusko pri Vladivostoku začali spoločné vojenské námorné cvičenie

9:54 Ruská armáda podnikla v noci na dnes dronový útok na energetické zariadenia v ukrajinskej Sumskej oblasti, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Ruskom. Na platforme Telegram to ráno uviedla regionálna správa, podľa ktorej museli byť na záložné energetické systémy pripojené niektoré objekty kritickej infraštruktúry, ako sú nemocnice alebo vodovodné systémy. Ukrajinské letectvo oznámilo, že v noci zostrelilo 34 z 51 ruských dronov, píše Ukrajinska pravda. Moskva hlási likvidáciu 16 ukrajinských dronov nad ruským územím.

„Škody sú v Konotopskom, Ochtyrskom a Sumskom okrese,“ uviedla sumská oblastná správa k následkom ruského vzdušného útoku. Ukrajinská protivzdušná obrana v noci podľa nej v tomto regióne zostrelila 16 ruských útočných dronov typu Šáhid. Sumská oblasť sa nachádza na severe Ukrajiny a susedí s ruskou Kurskou oblasťou, kam na začiatku augusta prenikla ukrajinská armáda a obsadila časť ruského územia. Ukrajina sa už tretím rokom bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

9:33 Ukrajinské letectvo zostrelilo 34 z 51 dronov, ktorými Rusko zaútočilo v noci na utorok. Dvanásť bezpilotných lietadiel zmizlo z radarov v rôznych ukrajinských oblastiach. Nijaké obete alebo škody však nehlásili. Dva drony sa vrátili do Ruska. Uviedli to Vzdušné sily Ukrajiny, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

7:21 Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) oznámila, že po 32 rokoch musela ukončiť svoju činnosť v Rusku. Stalo sa tak potom, čo jej ruské ministerstvo spravodlivosti v lete zrušilo registráciu, bez ktorej pobočky zahraničných mimovládnych organizácií nesmú v Rusku pôsobiť, uviedol denník Kommersant. Lekári bez hraníc sa v poslednom čase starali o ukrajinských utečencov na západe Ruska, kde tiež pomáhali obyvateľom ostreľovaného pohraničia, dodal server Meduza.

Lekári bez hraníc pôsobili v Rusku od roku 1992 a za ten čas v krajine uskutočnili desiatky programov, siahajúce od pomoci bezdomovcom či nakazeným vírusom HIV až po spoluprácu s úradmi a akademikmi pri zavádzaní pokročilých metód liečby tuberkulózy. Pôsobili v rôznych regiónoch, vrátane Moskvy, Petrohradu či Čečenska.

Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu organizácia pomáhala v Belgorodskej a Rostovskej oblasti na západe Ruska utečencom z Ukrajiny; humanitárna pomoc poskytla 52 000 utečencom. V poslednej dobe sa chystala rozšíriť túto aktivitu do Kurskej oblasti, kam v auguste prenikli ukrajinské jednotky.

„Je nám veľmi ľúto, že končíme naše programy v krajine, pretože mnoho ľudí, ktorí potrebujú lekársku a humanitárnu pomoc, teraz zostane bez podpory, ktorú sme im mohli poskytnúť. Lekári bez hraníc by radi znova pracovali v Rusku, ak a až to bude možné,“ uviedol Norman Sitali, ktorý mal v MSF na starosti programy v Rusku.

6:30 Straty obrnenej techniky, ktorá by mala ruskej pechote otvoriť cestu do ukrajinských miest a dedín, presiahli 10 000 kusov. Pri tomto tempe strát by Rusko približne o rok mohlo prísť o schopnosť zásobovať bojujúcu armádu nevyhnutným množstvom techniky, upozornil server The Moscow Times, zakázaný ruskými úradmi.

Od začiatku vojny Rusko prišlo o 10 037 kusov obrnenej techniky, spočítal špecializovaný holandský web Oryx, ktorý na základe fotografií a záberov z otvorených zdrojov vedie štatistiky zničených zbraní na ukrajinskom bojisku. Tento údaj zahŕňa 3376 tankov vrátane 159 najmodernejších T-90 rôznych verzií, 5000 bojových vozidiel pechoty a výsadkárov a obrnených transportérov a viac ako 1500 ďalších obrnených vozidiel.

Straty pozemnej obrnenej techniky sú také veľké, že 85 percent tankov a obrnených vozidiel vysielaných teraz na front predstavuje opravená a prerobená stará sovietska technika, ako odhaduje Medzinárodný inštitút pre strategické štúdiá (IISS) a britský Kráľovský ústav pre obranné štúdiá (RUSI).

„Pri podpore tempa útočných operácií na Ukrajine sa ruskí vojaci v značnej miere spoliehajú na opravované zásoby sovietskych zbraní a techniky, najmä obrnencov,“ upozornili tiež analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ale sovietske zásoby sa vyčerpávajú a nie je jasné, či ruské zbrojovky aj pri ďalšej mobilizácii ekonomiky, ktorá sa javí jasne nevyhnutná, budú schopné vyrobiť dostatočné množstvo techniky na nahradenie strát, ktoré utrpela ruská armáda, myslí si ISW.

Rusko sa pravdepodobne bude potýkať s rastúcimi problémami pri výrobe a nákupoch prostriedkov nevyhnutných pre vojnu na Ukrajine. Pri ich zabezpečení bude Kremeľ zrejme čoraz viac závislý od zahraničných partnerov," usúdili analytici.

Pri terajšom tempe strát sa podľa analytikov Alexandra Golca a Pavla Luzina možnosti opráv tankov a bojových vozidiel pechoty zo starých zásob vyčerpajú približne za rok – v druhej polovici roka 2025, poznamenali The Moscow Times.

Server tiež pripomenul nedávne vyjadrenie šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyryla Budanova, že sa Rusko bude snažiť vyhrať vojnu proti Ukrajine do roku 2026. Budúci rok totiž pokladajú v Kremli podľa Budanova za rozhodujúce, pretože v polovici roka čaká Rusko zhoršenie ekonomickej a sociálnej situácie, ako aj vážne ťažkosti s náborom nových vojakov do armády, a to výrazne obmedzí možnosti vojny na Ukrajine.

Celkové straty všetkých typov ruskej vojenskej techniky, vrátane lietadiel či tretiny plavidiel Čiernomorskej flotily, predstavujú podľa webu Oryx 17 856 kusov, zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily prišli o 6 551 kusov techniky.