Tlaková níž, ktorú v Nemecku nazvali Anett, a inde ju označujú menom Boris, sa vytvorila nad severným Talianskom. A do krajiny svojho pôvodu sa teraz vracia. Zo strednej Európy sa presunie na juh, kde opäť zosilnie a prinesie silný dážď. „Najviac zasiahnutý bude región Emilia-Romagna, kde spadne 100–150 mm zrážok,“ predpovedá BBC.
Klimatológovia pripúšťajú, že hoci rozsah skazy ich znepokojil, intenzita živlu v zásade nebola prekvapujúca. „Katastrofálne zrážky, ktoré zasiahli strednú Európu, sú presne tým, čo vedci v súvislosti so zmenou klímy očakávajú,“ konštatovala pre denník Guardian Joyce Kimutaiová z Granthamovho inštitútu londýnskeho Imperial College.
Čítajte viac Potopu sledovali z krčmy. Moravské Troubky sa z tragédie nepoučili
Nemecký klimatológ Fred F. Hattermann upozorňuje predovšetkým na dva faktory, ktoré súvisia so zmenou klímy a vedú k silnejším a častejším povodniam. „Po prvé, globálna priemerná teplota sa zvyšuje a spolu s ňou sa zvyšuje aj teplota morskej hladiny. V dôsledku toho sa vyparuje veľa vody, ktorú môže atmosféra, tiež veľmi teplá, absorbovať a preniesť do Európy,“ povedal expert z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy pre Pravdu a dodal: „Na druhej strane sme svedkami dlhšie trvajúcich výkyvov počasia; v prípade systému nízkeho tlaku s vytrvalým dažďom to povedie k častejším záplavám.“
Podiel klimatických zmien na záplavách, ktoré v súčasnosti pozorujeme, je spôsobený najmä veľmi vysokou teplotou morskej hladiny v oblasti Stredozemného mora, pripomína Hattermann. V septembri 2024 boli podľa neho tieto teploty rekordne vysoké, a to o 4 až 5 °C nad dlhodobým priemerom.
„V tomto konkrétnom prípade sa nad severným Talianskom vytvorila silná oblasť nízkeho tlaku vzduchu, ktorá sa potom presunula pozdĺž východného okraja Álp do strednej Európy a na okraji tamojších hôr sa rozpršalo. Veľmi podobné poveternostné podmienky sme už zažili napríklad v roku 1997 na Odre alebo v roku 2002 na Labe. Aj veľmi silné povodne v Rakúsku, Chorvátsku a Slovinsku v roku 2023 mali podobnú trajektóriu, len s tým rozdielom, že dažďové masy nedorazili celkom do strednej Európy a už predtým zrážky spadli na okraji Álp.“
Odkiaľ prišla masa vody, ktorá v uplynulých dňoch spadla na Slovensku a v okolitých krajinách?
Vedci predpokladajú, že prevažne z Jadranu a Čierneho mora. Sonia Seneviratneová, klimatologička z zürišského inštitútu ETH , uviedla, že bezprostredné analýzy stredoeurópskych povodní naznačujú, že väčšina vodnej pary pochádza z Čierneho a Stredozemného mora, ktoré sa v dôsledku ľuďmi spôsobeného klimatického rozvratu oteplili, čo viedlo k väčšiemu odparovaniu vody do ovzdušia.
„Intenzita prívalových zrážok sa zvyšuje priemerne o 7 percent na každý stupeň globálneho oteplenia,“ povedala Seneviratneová pre Guardian. „Teraz máme globálne oteplenie na úrovni 1,2 °C, čo znamená, že prívalové zrážky sú priemerne o 8 percent intenzívnejšie.“
Pri rekordných zrážkach v strednej Európe popri klimatických zmenách zohrali svoju rolu aj ďalšie faktory. „Rôzne poveternostné prvky sa spojili a vytvorili ,dokonalú búrku', v ktorej sa stretol veľmi studený vzduch z Arktídy s teplým vzduchom zo Stredomoria',“ píše vo svojej analýze BBC.
Vzorec atmosférického tlaku spôsobil, že búrka Boris sa na dlhý čas zdržala na jednom mieste. Prísadou v recepte na katastrofu bola v tomto prípade tlaková výš nad severovýchodnou Európou, ktorá v podstate zablokovala ďalší postup Borisa a uväznila ho aj so všetkou vodou nad strednou Európou. Preto dážď nebol len intenzívny, ale aj dlhý.
Radek Tomšů z Českého hydrometeorologického ústavu tvrdí, že takéto povodne mimo sezóny Česko nezažilo od 19. storočia. V rozhovore pre portál iDnes súčasne upozornil, že záplavy v netypickom ročnom období budú čoraz častejšie.
Aj český expert za hlavnú príčinu považuje veľmi teplé moria, či už Baltské, Jadranské alebo Stredozemné. "Nameraných bolo až +26 stupňov, čo je veľký presah oproti bežnej priemernej teplote +22 stupňov. Pri takej teplote sa tvoria hurikány, pretože more prináša viac energie a vlhkosti do ovzdušia. Je to nebezpečné, najmä keď sa pohybuje veľmi pomaly, čo je prípad povodní z rokov 1997, 2002 aj tých tohtoročných,“ uviedol meteorológ.
Tlaková níž ako taká je jav, ktorý by tu bol aj bez zmeny klímy. Podľa Tomšů je však alarmujúce, že sa v takej intenzite sformovala na sklonku leta, už vlastne počas meteorologickej jesene.
„Zažili sme povodne v letnom období, ale pre september nebývajú tlakové níže s takýmito výdatnými zrážkami úplne typické. Nie, že by sa nevyskytovali aj v septembri, ale išlo skôr o reakciu na predchádzajúcu epizódu zrážok a povodní. Podobnú situáciu v septembri Česko nezažilo, domnievam sa, od roku 1890, kam siahajú najstaršie dáta,“ konštatoval Tomšů.
Odborníci upozorňujú, že za extrémne výkyvy počasia sú zodpovedné skleníkové plyny ako oxid uhličitý či metán, ktoré zvyšujú teplotu Zeme. „Je jasné, že ani vysoko rozvinuté krajiny nie sú pred zmenou klímy v bezpečí,“ povedala pre Guardian Friederike Ottová, klimatologička z Granthamovho inštitútu a dodala: „Kým bude svet spaľovať ropu, zemný plyn a uhlie, prívalové dažde a ďalšie extrémy počasia budú silnieť, čo z našej planéty urobí nebezpečnejšie a drahšie miesto na život.“