938. deň: Ukrajinci trafili Rusom sklad so strelami Iskander a Točka-U, Putin schválil návrh dohody o strategickom partnerstve s Iránom

Čítajte viac 937. deň: „Za Kursk“. Spútaného ukrajinského zajatca bodli Rusi mečom do srdca, tvrdí Kyjev a obviňuje Moskvu z vojnového zločinu

21:50 Krajiny Európskej únie musia urýchlene posilniť svoju obranu, pretože Rusko by mohlo byť pripravené na vojenskú konfrontáciu o šesť až osem rokov. Agentúre Reuters to dnes povedal nominovaný úniový komisár pre obranu, Litovec Andrius Kubilius.

Kubilius, ktorý má zastávať novovytvorenú funkciu komisára pre obranu v novej Európskej komisii na čele s Ursulou von der Leyenovou, sa má zasadiť o posilnenie európskeho obranného priemyslu tým, že európske krajiny budú viac míňať za európske zbrane a spoločne ich nakupovať. Európske zbrojovky tiež majú posilniť cezhraničnú spoluprácu.

Zriadenie funkcie komisára pre obranu ukazuje, ako sa bezpečnosť dostala do popredia európskej politickej agendy po tom, ako Rusko v roku 2022 vpadlo na Ukrajinu, poznamenal Reuters.

„Ministri obrany a generáli NATO sa zhodujú na tom, že (ruský prezident) Vladimir Putin by mohol byť pripravený na konfrontáciu s NATO a EÚ o šesť až osem rokov,“ povedal bývalý litovský premiér Kubilius, ktorý je ostrým kritikom Ruska a podporovateľom Ukrajiny.

„Ak berieme tieto odhady vážne, potom je čas, aby sme sa náležite pripravili, a je to krátky čas. To znamená, že musíme prijať rýchle rozhodnutia, a ambiciózne rozhodnutia,“ povedal Kubilius.

Čítajte aj Môže NATO urobiť niečo, čo Rusko zabolí? Odpovedá austrálsky generál

21:36 Kyjev už dokončil prípravu svojho „víťazného plánu“ na ukončenie vojny s Ruskom. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že o tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom Joeom Bidenom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Dnes môžeme povedať, že náš víťazný plán je už plne pripravený – vo všetkých bodoch,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom prejave. „Všetko bolo vypracované. Najdôležitejšie je teraz odhodlanie ho realizovať,“ dodal ďalej v tejto súvislosti. Zelenskyj už minulý týždeň informoval, že zmienený plán chce ešte „tento mesiac“ prediskutovať s Bidenom, pripomína AFP.

Ukrajinský prezident teraz tiež uviedol, že k mieru nemôže existovať nijaká „alternatíva“, žiadne „zmrazenie vojny“ či akékoľvek manipulácie, ktoré by umožnili posun ruskej agresie do ďalšej fázy. „Potrebujeme spoľahlivú a trvalú bezpečnosť pre Ukrajinu, a teda pre celú Európu,“ povedal. Dodal, že v novembri chce zorganizovať ďalší medzinárodný mierový summit, kde načrtne svoju víziu ukončenia vojny a na ktorý plánuje pozvať aj Rusko.

Čítajte aj Cesta k víťazstvu vedie cez Rusko, tvrdí Zelenskyj. Chystá výmenu území?

20:26 Nemecká vláda vyčlenila 50 miliónov eur na liečbu zranených ukrajinských vojakov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecký spravodajský kanál n-tv.

„Naďalej stojíme pevne na strane Ukrajiny,“ povedal v tejto súvislosti spolkový minister financií Christian Lindner. Podľa nemeckej ministerky vnútra Nancy Faeserovej jej krajina doteraz evakuovala 1 173 zranených ukrajinských vojakov a civilistov a poskytla im zdravotnú starostlivosť.

20:18 Ruský prezident Vladimir Putin dnes schválil návrh dohody o strategickom partnerstve s Iránom, dohodu považuje za vhodné podpísať na najvyššej úrovni. Súčasne svojím výnosom o ďalšie dva roky predĺžil zákaz dovozu potravín zo Západu, ktorý zaviedol v roku 2014 v reakcii na západné sankcie uvalené na Rusko po anexii ukrajinského polostrova Krym a vyvolaní povstania proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny.

Putinov výnos predlžuje ruské embargo od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026, uviedli tlačové agentúry. Zákaz platiaci už desať rokov býva zvyčajne predlžovaný o rok, poznamenala agentúra Interfax.

Ruský prezident prijal návrh ministerstva zahraničných vecí, dohodnutý s ďalšími rezortmi a úradmi, ohľadom návrhu dohody o komplexnom strategickom partnerstve s Iránom. „Pokladám za vhodné podpísať dohodu na najvyššej úrovni,“ uviedol Putin v príslušnom nariadení bez toho, aby však spomenul, kedy by dohodu mohol podpísať.

Minulý týždeň Európska únia a Spojené štáty ohlásili, že zareagujú novými sankciami na iránsku dodávku balistických rakiet Rusku, ktorému Teherán pomáha pokračovať v agresii proti Ukrajine, a tým aj bezprostredne ohrozuje bezpečnosť v Európe. Teherán dodávku rakiet popiera, Moskva ju však priamo nepoprela.

Čítajte aj Zásielka smrti od Teheránu pre Moskvu. Ukrajina neskrýva obavy z iránskych rakiet. Kde by s nimi Rusi mohli Ukrajincom ublížiť?

19:00 Británia si predvolala ruského veľvyslanca Andreja Kelina, aby tak protestovala voči „zlomyseľnej a zámernej verejnej agresívnej kampani Moskvy proti Spojenému kráľovstvu“. Oznámilo to britské ministerstvo zahraničných vecí.

Londýn takýmto krokom reagoval na minulotýždňové rozhodnutie Moskvy odobrať akreditáciu šiestim britským diplomatom pre podozrenie zo špionáže.

Rezort podľa svojho vyhlásenia veľvyslancovi tlmočil, že správanie Ruska vrátane „zlomyseľných a úplne nepodložených“ tvrdení o špionáži zo strany zmienených diplomatov je v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. „Tento model správania je úplne neprijateľný, hlboko neprofesionálny a pod úrovňou noriem správania medzi štátmi,“ dodalo ministerstvo.

Odobratie akreditácie diplomatom oznámila minulý týždeň ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) s tým, že sú podozriví zo špionáže a „ohrozenia bezpečnosti Ruska“. Zmienení diplomati už z Ruska odcestovali a nahradili ich noví.

Britská vláda označila obvinenia za úplné nepodložené. Opatrenie označila za odvetný krok Moskvy nadväzujúci na kroky Západu vrátane Londýna, namierené proti „štátom riadeným aktivitám Ruska v Európe a v Británii“. Vzťahy medzi Londýnom a Moskvou sú už roky napäté aj v dôsledku dvoch otráv popredných ruských disidentov na území Británie.

Británia je zároveň jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva v prebiehajúcej vojne, ktorá sa začala inváziou Ruska na územie Ukrajiny, pripomína AFP. Britský rezort diplomacie vidí za najnovšími tvrdeniami o špionáži pokračovanie zámernej ruskej kampane, ktorej cieľom je podkopať a ohroziť bezpečnosť Spojeného kráľovstva a odradiť ho od podpory Ukrajiny. „Táto kampaň nebude úspešná. Rusko musí s takýmto konaním okamžite prestať,“ dodal rezort.

18:55 Vlády SR a Ukrajiny budú na svojom októbrovom zasadnutí rokovať o plánovaných projektoch. „Máme záujem, aby sme si urobili spoločne inventúru všetkého toho, čo sme sa dohodli v našom spoločnom dokumente, takzvanej cestovnej mape,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) po stretnutí s premiérom Robertom Ficom (Smer) a ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andriim Sybihom. Verí, že sa projekty podarí posunúť ďalej.

Sybihu prijal aj prezident Peter Pellegrini. Vyjadril vieru, že blízke vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou zostanú naďalej zachované.

Čítajte viac Blanár po rokovaní so Sybihom: Členstvo Kyjeva v NATO by vytváralo ďalšie konflikty. Slovensko podporuje teritoriálnu celistvosť Ukrajiny

16:05 Nórsky úrad pre radiáciu a jadrovú bezpečnosť (DSA) nameral vyššiu úroveň rádioaktívneho cesia-137 pri arktickej hranici s Ruskom, ktorú podľa všetkého spôsobil lesný požiar neďaleko ukrajinského Černobyľa. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na informáciu o nameraných hodnotách uviedol, že Rusko zvýšenú úroveň radiácie v atmosfére nezaznamenalo.

„Od našich príslušných služieb neboli žiadne upozornenia na zvýšenú úroveň určitých izotopov v atmosfére, neprišli ani žiadne upozornenia ohľadom ohrozenia zdravia ľudí, takže nemám čo povedať,“ reagoval hovorca Kremľa na otázku novinárov.

Nórsky úrad pre radiáciu a jadrovú bezpečnosť v utorok podľa servera The Barents Observer uviedol, že v prvej polovici septembra nameral úroveň cesia-137 na staniciach Svanhovd a Viksjöfjell blízko hranice s Ruskom. Spomínanú úroveň označil za veľmi nízku, ale prekračujúcu bežné hodnoty.

15:40 Ruská protiofenzíva proti ukrajinským jednotkám v Kurskej oblasti na západe Ruska bola zastavená, povedal agentúre AFP hovorca regionálneho veliteľstva ukrajinských síl. Ukrajinské sily podnikli prekvapujúci útok do Kurskej oblasti na začiatku augusta, ruské sily proti nim zhruba pred týždňom začali protiofenzívu, ktorá však doteraz podľa médií priniesla len čiastkové výsledky. Útok ukrajinských síl v Kurskej oblasti, predstavujúci prvý vpád cudzích vojsk na ruské územie od druhej svetovej vojny, sa stal fackou pre ruského vodcu Vladimira Putina, poznamenala AFP.

Čítajte viac Ruská protiofenzíva v Kurskej oblasti sa podľa Kyjeva zastavila. Kremeľ tvrdí opak

15:25 Severoatlantická aliancia musí začať rozhodným a koordinovaným spôsobom reagovať na incidenty s ruským raketami alebo dronmi vypálenými na Ukrajinu, ktoré vstúpia do vzdušného priestoru NATO. V stredu na to vyzval rumunský minister obrany Angel Tilvar.

V Bukurešti sa v stredu zišli predstavitelia rezortov obrany členských krajín ležiacich na východnom krídle Aliancie, známych aj ako Bukureštská deviatka (B9). Tieto štáty opakovane tvrdia, že ruské aktivity v regióne Čierneho mora a okolí sú zdrojom hlbokých obáv.

Začiatkom septembra zaznamenali Rumunsko i Lotyšsko narušenie svojich vzdušných priestorov ruskými dronmi. To podnietilo predstaviteľov apelovať na prijatie opatrení s cieľom spoločne čeliť ruským preniknutiam.

Ukrajina minulý týždeň obvinila Rusko, že použilo strategické bombardéry na podniknutie zásahov na civilné plavidlo, ktoré prevážalo obilie vo vodách Čierneho mora neďaleko Rumunska.

Rumunský minister Tilvar pred novinármi zopakoval, že krajiny B9 sú hlboko znepokojené opakovanými vpádmi ruských bezpilotných lietadiel a rakiet do vzdušného priestoru NATO v Poľsku, Rumunsku a Lotyšsku. Znepokojenie podľa neho vyvoláva aj eskalácia napätia vo východnom krídle Aliancie.

„Preto je potrebná rázna a koordinovaná reakcia na úrovni spojencov, ako aj čo najskoršie presadenie rotačného modelu protivzdušnej obrany a integrovaného protiraketového systému,“ vyhlásil Tilvar.

Námestník poľského ministra obrany Pavel Zalewski v stredu povedal, že na októbrovom ministerskom stretnutí NATO sa bude musieť musieť riešiť ničenie bezpilotných lietadiel vstupujúcich do vzdušného priestoru spojencov. „Máme potvrdené hybridné útoky na spojencov, ako aj účasť Bieloruska na aktivitách Ruska,“ dodal.

Rumunsko má s Ukrajinou hranicu dlhú 650 kilometrov. Úlomky ruských dronov minulý rok opakovane zablúdili na jeho územie. Rumunské územia taktiež leží neďaleko ukrajinských prístavov na Dunaji, ktoré sú častým cieľom ruských útokov.

14:45 Ruské úrady dnes evakuovali časť mesta Toropec v Tverskej oblasti. Médiá informovali o silných explóziách a o útoku ukrajinských dronov, ktoré podľa nich zasiahli muničný sklad. Regionálni činitelia informujú len o útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel a o požiari. Následne uviedli, že na mieste nie sú mŕtvi alebo vážne zranení a ľudia sa môžu vrátiť domov.

Gubernátor regiónu Igor Rudeňa uviedol, že oblasť v noci napadli ukrajinské bezpilotné lietadlá, útok odrážala protivzdušná obrana a v dôsledku pádu trosiek dronov vypukol požiar. Čo horelo, neoznámil. Správa medzitým nariadila čiastočnú evakuáciu obyvateľov do susedného mesta, napísala BBC. Po niekoľkých hodinách podľa nej gubernátor oznámil, že ľudia sa môžu vrátiť do svojich domovov.

13:55 Premiér Robert Fico prijme dnes o 16:00 hod. ministra zahraničných vecí Ukrajiny Andrija Sybihu na Úrade vlády SR v Bratislave. Na stretnutí sa zúčastní aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár. Po stretnutí okolo 16:45 poskytnú ministri tlačové vyhlásenie.

12:27 Agentúra Reuters upozornila, že niektoré stanice monitorujúce zemetrasenie zaznamenali otrasy, ktoré senzory vyhodnotili ako slabšie zemetrasenie v Tverskej oblasti. Služba amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá monitoruje požiare na Zemi cez satelity, detekovala východne od mesta veľké ohnisko požiarov, upozornila BBC.

12:12 Ruské úrady dnes oznámili čiastočnú evakuáciu mesta Toropec v Tverskej oblasti. Médiá informujú o silných explóziách a o útoku ukrajinských dronov, ktoré podľa nich zasiahli muničný sklad. Nemenovaný zdroj z ukrajinskej tajnej služby SBU neskôr viacerým ukrajinským a medzinárodným médiám povedal, že ukrajinský dronový útok tam zničil veľký sklad s riadenými strelami, navádzanými bombami a delostreleckou muníciou. Regionálni činitelia informujú len o útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel a o požiari. Toropec leží niekoľko sto kilometrov severozápadne od Moskvy neďaleko hraníc s Bieloruskom.

Na ruský sklad v meste Toropec zaútočili drony SBU, vojenskej rozviedky HUR a ukrajinských síl pre špeciálne operácie, povedal agentúre Reuters, ruskej službe BBC, serveru Ukrajinska pravda alebo agentúre Ukrinform nemenovaný zdroj z SBU. Ruské ministerstvo obrany tam podľa neho skladovalo strely pre systémy Iskander, Točka-U, navádzané letecké bomby KAB alebo delostreleckú muníciu, ktorú ruská armáda používa vo svojom ťažení proti Ukrajine.

Po prílete ukrajinských dronov sa začali silné detonácie, dodal zdroj. Silné explózie v meste sú pozorovateľný fakt, ale ďalšie podrobnosti nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť, podotkla BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

O útoku na muničný sklad písal už skôr napríklad telegramový kanál Astra s odvolaním sa na svedectvo miestnych obyvateľov, ktorý rovnako zverejnil nočné zábery, na ktorých sú vidieť a počuť vzdialené explózie a požiare. Podľa správy štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti z roku 2018 budovalo Rusko v Toropci miesto pre skladovanie rakiet, munície a výbušnín, napísala agentúra Reuters.

Gubernátor regiónu Igor Rudeňa podľa serveru Meduza uviedol, že oblasť v noci napadli ukrajinské drony a v dôsledku pádu ich trosiek vypukol požiar. Mestská správa medzitým nariadila čiastočnú evakuáciu obyvateľov do susedného mesta, napísala BBC. Správa Zapadodvinského okresu Tverskej oblasti neskôr podľa Reuters ohlásila výpadky v dodávkach elektriny. Dôvod neuviedla. Miestne školy prešli na online výučbu. Tento región susedí s okresom, kde leží Toropec. Správy sa zatiaľ nezmieňujú o prípadných obetiach alebo zranených.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 54 ukrajinských dronov nad piatimi ruskými regiónmi, o Tverskej oblasti sa nezmienilo. Ruskí predstavitelia zriedka zverejňujú plný rozsah škôd spôsobených ukrajinskými útokmi, píše Reuters.

Agentúra zároveň upozornila, že niektoré stanice monitorujúce zemetrasenie zaznamenali otrasy, ktoré senzory vyhodnotili ako slabšie zemetrasenie v Tverskej oblasti.

Kyjev uvádza, že ukrajinské údery na Rusko sú zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy v jej ťažení na Ukrajine. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak dnes na Telegrame zverejnil video, ktoré sa šíri po sociálnych sieťach a má zachytávať zábery explózií v regióne, a sprevádzal ho poznámkou: „Demilitarizácia Ruska je nevyhnutná na ukončenie teroru.“ Ukrajina sa ruskej vojenskej agresii bráni už tretím rokom. Inváziu nariadil v roku 2022 ruský prezident Vladimir Putin s argumentom, že treba zabezpečiť „denacifikáciu a demilitarizáciu“ susednej krajiny.

11:45 Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval na rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN, zrušenie práva veta jediného štátu a pozastavenie členstva všetkých členov, ktorí vedú „nezákonnú vojnu“, ako je ruská invázia na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Stubb, ktorý stojí na čele zahraničnej politiky severskej krajiny, vyhlásil, že sa pripojí k výzvam k reforme, ktoré zaznejú budúci týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Bude sa tam diskutovať o zložení Bezpečnostnej rady OSN. Úlohou orgánu, ktorý pozostáva z piatich stálych a desiatich nestálych členov volených na dva roky, je udržiavať svetový mier. Geopolitické konflikty však radu dostali do slepej uličky v otázkach od Ukrajiny po Pásmo Gazy, píše Reuters.

„Žiadny štát by nemal mať v Bezpečnostnej rade OSN právo veta,“ uviedol Stubb agentúre Reuters. Fínsky prezident uviedol, že navrhne rozšírenie stálych členov z piatich na desať. Chce zahrnúť ďalších dvoch latinskoamerických členov, dvoch z Afriky a dvoch z Ázie. Spojené štáty, ktoré sú spolu s Ruskom, Čínou, Francúzskom a Britániou jednou z piatich krajín s právom veta, tiež podporili dve stále miesta pre Afriku.

Podľa Stubba by každý člen, ktorý vedie nezákonnú vojnu, „ako to robí Rusko na Ukrajine“, mal byť z Rady vylúčený. Moskva svoju inváziu na Ukrajinu ospravedlňuje tým, že vytvára nárazník proti agresii Západu a zaberá územie, ktoré jej historicky patrí.

Prezident Fínska vyhlásil, že si je vedomý, že jeho návrhy o Bezpečnostnej rade „presahujú rámec toho, čo zvyčajne malé členské štáty hovoria.“ Dodal však, že veľké krajiny by sami nenavrhli oslabenie svojho vplyvu. „Mojím hlavným odkazom je, že ak krajiny globálneho Juhu, z Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie nezískajú zastúpenie v systéme, obrátia sa k OSN chrbtom, a to nechceme,“ povedal Stubb.

Akékoľvek zmeny v členstve Bezpečnostnej rady OSN musia schváliť dve tretiny Valného zhromaždenia.

Stubb, bývalý fínsky premiér a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý sa v marci ujal funkcie prezidenta, vyzval na podporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má budúci týždeň vystúpiť na Valnom zhromaždení OSN so svojím „plánom na víťazstvo“. Stubb vyzval západné krajiny, aby zrušili obmedzenia na používanie zbraní dodaných Ukrajine, kvôli ktorým má Kyjev zviazané ruky.

11:15 Ukrajinský dronový útok zničil v ruskej Tverskej oblasti sklad so strelami Iskander, Točka-U, riadenými leteckými bombami a delostreleckou muníciou, povedal viacerým ukrajinským a medzinárodným médiám nemenovaný zdroj z ukrajinskej tajnej služby SBU. Ruské úrady predtým oznámili čiastočnú evakuáciu mesta Toropec v Tverskej oblasti, kde podľa neoficiálnych správ ukrajinské drony zasiahli muničné skladiská.

10:30 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 637 010 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 130 vojakov, šesť tankov, tri bojové obrnené vozidlá, 25 delostreleckých systémov a 45 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 691 tankov, 17 080 bojových obrnených vozidiel, 24 784 vozidiel a autocisterien, 18 154 delostre­leckých systémov, 1 188 odpaľovacích raketových systémov, 947 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 354 dronov, 2 592 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 109 kusov špeciálnej techniky.

9:55 Ruské úrady oznámili čiastočnú evakuáciu trinásťtisícového mesta Toropec v Tverskej oblasti. Médiá informujú o útoku ukrajinských dronov, ktoré podľa niektorých nepotvrdených správ zasiahli muničný sklad, a o silných explóziách. Ruské úrady zásah muničného skladu nepotvrdili, regionálni činitelia informujú iba o útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel. Toropec leží niekoľko sto kilometrov severozápadne od Moskvy, neďaleko hraníc s Bieloruskom.

8:47 Ruské drony v noci útočili na energetické zariadenia v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámili v stredu miestne úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Miestne úrady uviedli, že ukrajinská vzdušná obrana zostrelila pri nočnom útoku Ruska 16 dronov. Podľa predbežných informácií nezaznamenali nijaké obete alebo ranených. opakované útoky na energetické objekty v Sumskej oblasti však zaťažujú rozvodný systém.

Ruská armáda útočila na energetickú infraštruktúru v Sumskej oblasti aj v utorok. Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že utorkový útok spôsobil požiar v elektrickej stanici a prerušili sa dodávky energie pre vyše 281 000 odbera­teľov.

Ruským dronovým útokom čelili v noci na stredu viaceré časti Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev.

Rovnako aj Ukrajina v noci útočila na územie Ruska. Podľa ruského ministerstva obrany zostrelila protivzdušná obrana nad piatimi ruskými regiónmi 54 dronov. Polovicu z nich zostrelili nad pohraničnou Kurskou oblasťou a zvyšné nad Brianskou, Smolenskou, Oriolskou a Belgorodskou oblasťou.

7:55 Ukrajinské sily v ostatných dňoch nenapredujú v ruskej Kurskej oblasti takou rýchlosťou ako v úvodných fázach tejto protiofenzívy. Ako pre web Politico naznačil ukrajinský vojak, ktorý nepovedal svoje pravé meno a predstavil sa ako Serhij, Ukrajinci túto taktiku zvolili zámerne.

Podľa Serhija sa ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti zastavili z dôvodu potreby doplnenia zásob a tiež preto, aby sa ubezpečili, že ich logistické trasy nie sú príliš natiahnuté. To naznačuje, že ukrajinské politické a vojenské vedenie sa rozhodlo, aspoň zatiaľ, udržať opevnenú enklávu na nepriateľskom území Kurskej oblasti.

5:55 Spojené štáty v posledných mesiacoch znížili rozsah vojenskej pomoci Ukrajine, keďže sa zmenšili zásoby zbraní a vybavenia, ktoré je Pentagón ochotný poslať Kyjevu z vlastných zdrojov. V utorok o tom informovala televízia CNN, odvolala sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov.

V apríli Pentagón oznámil balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy dolárov, hodnota ďalších však odvtedy nepresiahla sumu 400 miliónov dolárov; väčšina sa pohybovala v rozmedzí 125 – 250 miliónov dolárov.

Zatiaľ posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 250 miliónov dolárov oznámili USA 6. septembra. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan neskôr uviedol, že „významný“ balík pomoci plánuje Washington oznámiť ešte v septembri.

Ako poznamenáva CNN, v rokoch 2022 a 2023 Pentagón pravidelne oznamoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 600 – 800 miliónov dolárov, pričom najväčší – z januára 2023 – bol v objeme 2,85 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Joea Bidena má stále k dispozícii šesť miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, po dvoch rokoch vojny však Pentagón nemá dostatočné zásoby, uviedli pre CNN americkí predstavitelia.

„Je to o zásobách, ktoré máme, čo (Ukrajinci) požadujú a či dokážeme vyhovieť týmto požiadavkám s tým, čo momentálne máme… Problémom je aj dopĺňanie zásob,“ povedal jeden z nich.

Druhý zdroj pre CNN poznamenal, že Bidenova administratíva nebola schopná čerpať zo zásob Pentagónu v prvých štyroch mesiacoch roku 2024, pretože Kongres sa oneskoril so schválením dodatočného financovania. Washington sa podľa neho snaží neposlať do Kyjeva priveľa zbraní naraz.

„Existujú limity, ako rýchlo môžeme poslať vybavenie bez toho, aby to ovplyvnilo (našu) bojovú pripravenosť. A to je jeden z dôvodov, prečo sú balíky pomoci posielané takto,“ uviedol tento zdroj. Limitujúce je aj to, ako rýchlo môže Ukrajina vybavenie prijať a efektívne ho distribuovať, do­dal.

Pred vojnou na Ukrajine sa v USA vyrobilo každý mesiac asi 15 000 delostre­leckých granátov kalibru 155 mm. Vďaka otvoreniu nových tovární a výrobných liniek sa produkcia zvýšila na 40 000 granátov mesačne. Stále však bude trvať viac ako rok, kým Pentagón dosiahne svoj cieľ vyrobiť každý mesiac 100 000 granátov. Proces zvyšovania výroby prebieha podľa plánu, no bude si vyžadovať nové výrobné zariadenia a ochotu Kongres vyčleniť na to peniaze.

5:50 Ukrajinský systém protivzdušnej obrany v noci na stredu odrážal dronový útok, ktorého terčom boli okrajové časti Kyjeva. Podľa agentúry Reuters o tom na platforme Telegram informovala vojenská správa ukrajinskej metropoly.

Protivzdušná obrana zasahovala proti dronom typu Šáhid iránskej výroby nielen v Kyjevskej oblasti, ale aj Poltavskej a Kirovohradskej oblasti. Šáhidy leteli na Ukrajinu z južného aj severovýchodné­ho smeru.

Letectvo ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o jednotlivých dronoch a ich skupinách aj nad Sumskou, Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou na východe Ukrajiny, ako aj o pohybe niektorých z dronov smerom do západoukrajinských oblastí, doplnila britská stanica BBC.

Okrem toho ruské jednotky v utorok večer spustili intenzívnu delostreleckú paľbu na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. O život pritom prišli dvaja ľudia a ďalších päť ich bolo zranených. S odvolaním sa na oblastného gubernátora Ivana Fedorova to uviedla agentúra Reuters.

Ukrajina v noci na stredu zaútočila dronmi na mesto Toropec v Tverskej oblasti v stredozápadnej časti Ruska. Zrejme v dôsledku zásahu dronu raketou protivzdušnej obrany v jednej z lokalít mesta vypukol požiar. Úrady nariadili čiastočnú evakuáciu civilistov, informovala agentúra AFP.

Nateraz nie je známe, aký objekt oheň zachvátil. Podľa britskej stanice BBC je v Toropci a blízkom okolí dislokovaných niekoľko vojenských jednotiek.

Ukrajina v noci na stredu vypustila roje dronov a zaútočila nimi aj na ďalšie štyri západoruské regióny. Tamojší gubernátori podľa agentúry Reuters uviedli, že k obetiam a materiálnym škodám nedošlo, informuje TASR.

Terčom dronových útokov bola prihraničná Brianska oblasť, ale aj tri oblasti nesusediace s Ukrajinou: Smolenská, Tulská a Oriolská.

Ruská armáda uviedla, že zostrelených bolo 23 dronov, pričom nedošlo k žiadnym materiálnym škodám ani obetiam. V podmienkach vojny však nie je možné promptne overiť vyhlásenia bojujúcich strán.

Smolenská oblasť leží pri hraniciach s Bieloruskom a podľa miestnych úradov tam bolo zneškodnených sedem dronov. Počas letu na Oriolskou oblasťou sa podarilo zneškodniť jedno bezpilotné lietadlo a najmenej 14 ich bolo vyradených počas letu nad Brianskou oblasťou.

Ukrajina tvrdí, že jej útoky boli zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

Ruskí predstavitelia len zriedka zverejnia úplný rozsah škôd spôsobené ukrajinskými útokmi.

Ukrajina v poslednom období zvýšila svoju domácu výrobu bezpilotných lietadiel. Najväčší ukrajinský útok bezpilotným lietadlom zameraný na ruskú metropolu v septembri pripravil o život najmenej jednu osoby, zničil aj domy a narušil lety na moskovských letiskách.