„Bol to moment rozhodnutia: Teraz, alebo nikdy,“ povedal nemenovaný americký činiteľ, keď popisoval, ako Izrael Spojeným štátom zdôvodnil načasovanie útoku.
Niekdajší oficiálny predstaviteľ Izraela oboznámený s operáciou serveru povedal, že izraelským tajným službám sa podarilo podstrčiť členom Hizballáhu pagery s inštalovanými výbušninami. Ich aktivácia potom mala byť prekvapujúcim úvodným úderom v plánovanej širšej vojne proti Hizballáhu v snahe toto Iránom podporované šiitské hnutie ochromiť.
Počas uplynulých dní sa však Izrael začal obávať, že Hizballáh tento plán odhalí. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, jeho ministri a šéfovia armády a tajných služieb sa preto rozhodli plán spustiť ihneď a neriskovať jeho prezradenie, povedal americký činiteľ.
Izrael sa k utorkovému útoku prostredníctvom pagerov v Libanone oficiálne nevyjadril.
O izraelských obavách, ktoré viedli k rozhodnutiu útok začať, ako prvý informoval blízkovýchodný server Al-Monitor, podľa ktorého pagery nedávno vzbudili podozrenie u dvoch príslušníkov Hizballáhu.
Podľa serveru Axios izraelský minister obrany Joav Galant niekoľko minút pred útokom informoval amerického ministra obrany Lloyda Austina, že Izrael v Libanone štartuje operáciu, ale odmietol oznámiť akékoľvek podrobnosti.
„O tejto operácii sme nevedeli a neboli sme do nej zapojení,“ povedal v utorok hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.
Stovky pagerov, osobných komunikačných zariadení, explodovali v utorok okolo 15.30 h miestneho času takmer v rovnakom čase na mnohých miestach v Libanone a Sýrii. Zranených pri tom bolo takmer 3 000 ľudí, dvanásť osôb vrátane dvoch detí zomrelo. Medzi zranenými je aj iránsky veľvyslanec v Libanone.
Čítajte viac Niekoľko mŕtvych a tisíce zranených. Členom Hizballáhu začali vybuchovať pejdžery. Za explóziami je údajne Mosad
Hizballáh je spojencom Iránu a palestínskej teroristickej organizácie Hamas, proti ktorej Izrael od októbra vedie vojnu v Gaze. Tú rozpútal Hamas vlani 7. októbra útokom na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Vojna v Pásme Gazy si podľa tamojších úradov ovládaných Hamasom vyžiadala vyše 41 000 palestínskych obetí. Od vypuknutia vojny v Gaze sa prudko vyostrili tiež cezhraničné strety medzi Hizballáhom a Izraelom.