Podľa redaktorov Correctivu je len v radoch AfD minimálne 34 bývalých zamestnancov Ministerstva pre štátnu bezpečnosť (Stasi), niektorí dokonca pôsobili v komunistickej kontrarozviedke. Ďalších tajná polícia evidovala ako neoficiálnych spolupracovníkov.
Stasi bola pritom aj v rámci socialistického tábora veľmi silnou a nebezpečnou tajnou službou. Pred pádom železnej opony v roku 1989 zamestnávala až 91-tisíc ľudí a okrem toho pre ňu pracovalo i približne 189-tisíc informátorov a udavačov (viac ako 3 000 v západnom Nemecku).
Na porovnanie: československá Štátna bezpečnosť (ŠtB) mala v tom čase iba 17-tisíc a poľská tajná služba asi 24-tisíc zamestnancov na plný úväzok. V pomere na počet obyvateľov Stasi dokonca predbehla KGB.
V Sovietskom zväze totiž na jedného dôstojníka tajnej služby pripadalo 595 občanov, kým v NDR 180. Predpokladá sa, že pre Stasi pracoval každý 90. dospelý obyvateľ štátu. Pred udavačmi si tak nemohol byť istý nikto.
Čítajte viac Nostalgia za socializmom. Východní Nemci by uvítali autoritársky režim aj diktátora
Zatiaľ čo tradičné demokratické strany v Nemecku ako kresťanskí demokrati (CDU/CSU), liberáli (FDP), sociálni demokrati (SPD) či Zelení prijali opatrenia, aby zabránili členstvu bývalých príslušníkov a spolupracovníkov Stasi, v populistických stranách AfD a BSW si z ich minulosti ťažkú hlavu nerobia.
Ide pritom o politické subjekty, ktoré sa tešia veľkej obľube medzi voličmi. AfD je najsilnejšou stranou vo východnom Nemecku (na území bývalej NDR) a v júnových eurovoľbách skončila na druhom mieste v rámci celej krajiny.
Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr
Veľmi rýchly rast popularity zaznamenáva i krajne ľavicová BSW, ktorú len v januári založila skúsená politička Sahra Wagenknechtová.
Pre obe strany je typický odpor proti americkej politike, kritika Európskej únie či postoje podporujúce Rusko a jeho prezidenta Vladimira Putina.
Čítajte viac Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?
Podľa odborníkov je preto prirodzené, že také subjekty lákajú aj bývalých agentov a spolupracovníkov Stasi, ktorí predtým oddane slúžili komunistickej diktatúre.
„Mnohí bývalí zamestnanci Stasi sú ľudia, ktorí vývoj po znovuzjednotení Nemecka prežili so zaťatou päsťou vo vrecku, a teraz sa môžu začleniť do oboch týchto strán. To, že si dnes svojou blízkosťou k Rusku a nepriateľstvom k USA dokážu získať väčšinu vo východonemeckých spolkových krajinách, je pre nich určite zadosťučinením.
Čítajte viac AfD začína víťazné ťaženie. Prečo východní Nemci volia extrémistov?
V ich vnímaní je Putin dodnes súdruhom a stále sa nevzdali autoritárskeho postoja komunistických organizácií,“ vysvetlil pre Correctiv politológ Jochen Staadt, ktorý sa zaoberá výskumom totalitného režimu v NDR. Bývalých zamestnancov Stasi a obe zmienené strany podľa neho spájajú spoločné záujmy.
Napriek svojej minulosti nemajú niekdajší agenti či spolupracovníci tajnej polície žiadne zábrany, aby sa znova angažovali. Redaktori Correctivu uvádzajú viaceré prípady, keď sa snažia presadiť v spolkovej, komunálnej či regionálnej politike.
Ako napríklad 64-ročný Bob Polzer, ktorý je poslancom AfD v mestskom zastupiteľstve v Chemnitzi a dokonca kandidoval v nedávnych voľbách do krajinského snemu v Sasku.
Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD
Členstvo v Stasi verejne tajil, no keď ho Correctiv odhalil, vôbec ho to nevyviedlo z miery. „Vnútri strany som sa k týmto otázkam už vyjadril,“ reagoval pre Correctiv.
Ešte úspešnejší je 56-ročný Enrico Komning, ktorý to dokonca dotiahol na poslanca AfD v Spolkovom sneme. Menej sa už chváli tým, že pred koncom diktatúry v roku 1989 vstúpil v NDR do Strážneho pluku Felixa Dzeržinského, čo bola špeciálna vojenská jednotka Stasi hrdo pomenovaná po zakladateľovi sovietskej tajnej polície Čeka (predchodcu KGB).
Čítajte viac Nová hviezda nemeckej politiky? Bývalá komunistka láka sklamaných voličov
V spomenutom pluku slúžil aj 64-ročný Peter Drenske, ktorý bol v časoch NDR i členom Zjednotenej socialistickej strany (SED). AfD však jeho staré hriechy netrápia, stranu pokojne zastupuje v krajinskom sneme v Brandenbursku a znova za ňu kandiduje.
„Bol som mladý, naivný a ctižiadostivý,“ zdôvodnil vlani Drenske pre denník Tagesspiegel, prečo v apríli 1979 vstúpil do uvedenej jednotky.
V okresnej rade v Harzi zastupuje AfD zase 76-ročný Frank-Ronald Bischoff. Podľa zistení Correctivu spolupracoval so Stasi. Udával ľudí, ktorí chceli z „komunistického raja“ utiecť na Západ.
Foto: SITA/AP, Markus Schreiber
Viacerí „stasimanni“ pôsobia i v BSW. Je to o to zarážajúcejšie, že táto strana – podobne ako slovenská SaS – má veľmi obmedzený počet členov a pri vstupe ich podrobuje dôkladnej previerke.
Jej členskú základňu dnes tvorí len asi 840 straníkov (iné politické subjekty v Bundestagu majú zvyčajne od 30– do 390-tisíc členov). Zopár bývalých členov Stasi za BSW kandidovalo aj v nedávnych krajinských voľbách v Sasku a Durínsku.
To, že ich minulosť nie je pre stranu problém, sa dá vysvetliť aj tým, že i Wagenknechtová bola členkou SED a dodnes zostala presvedčenou komunistkou. Diktatúru v NDR nikdy neodsúdila a pád režimu označila za kontrarevolúciu.