Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 939 dní
- Rusko stratilo už viac ako 638-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina
- EÚ chce v zime pokryť najmenej štvrtinu energetických potrieb Ukrajiny
- Západ by mal povoliť Ukrajine zasahovať vojenské ciele v Rusku, zhodli sa europoslanci
- Rusi zhodili leteckú bombu na domov dôchodcov v meste Sumy
- Päť ukrajinských civilistov prišlo o život počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokov
- Názvy, ktoré po stáročia vnucovala Moskva, skončia na smetisku dejín: Ukrajinský parlament schválil premenovanie stovky miest
Čítajte viac 938. deň: Ukrajinci trafili Rusom sklad so strelami Iskander a Točka-U, Putin schválil návrh dohody o strategickom partnerstve s Iránom
22:05 Ukrajinská ofenzíva do ruskej Kurskej oblasti prinútila Moskvu presunúť do tohto regiónu okolo 40-tisíc vojakov, uviedol dnes prezident Volodymyr Zelenskyj. K situácii na východe Ukrajiny povedal, že sa armáde podarilo znížiť útočný potenciál ruských inváznych jednotiek v ukrajinskej Doneckej oblasti, ale situácia tam zostáva extrémne zložitá.
„Každý deň sa odohrávajú ťažké boje v smere na Kurachove a Pokrovsk. Ale robíme maximum pre odolnosť našich bojových brigád,“ uviedol vo svojom pravidelnom večernom prejave Zelenskyj. „A oddelene: operácie v Kurskej oblasti. Týmto smerom už bolo odklonených asi 40-tisíc ruských vojakov. Naše aktívne akcie pokračujú,“ doplnil.
Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť. Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL) upozornilo, že z Kurskej oblasti prichádzajú o vývoj bojov protichodné správy, ktoré podávajú Ukrajinci a Rusi. Kým ruská armáda uviedla, že tam postúpila, ukrajinské vojsko tvrdí, že sa ruská protiofenzíva zastavila.
Hovorca regionálneho veliteľstva ukrajinských síl Oleksij Dmytraškivskyj však o deň skôr agentúre AFP povedal, že ruská protiofenzíva v Kurskej oblasti bola zastavená. "Rusi sa snažili útočiť po krídlach, ale boli zastavení. Situácia je stabilizovaná a dnes je všetko pod kontrolou, "povedal v stredu armádny hovorca.
21:57 Ruská generálna prokuratúra za posledné dva roky zrušila viac ako 4000 rozhodnutí o rehabilitovaní osôb, ktoré sa v ére Sovietskeho zväzu stali obeťami represií. S odvolaním sa na denník Kommersant o tom vo štvrtok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.
Čítajte viac Rusko prepisuje históriu. Moskva zrušila tisíce rehabilitácií obetí stalinizmu
20:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj budúci štvrtok navštívi Biely dom, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Vo štvrtok to oznámil Biely dom. Počas návštevy USA sa Zelenskyj stretne aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany na prezidenta Donaldom Trumpom. TASR informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP, AP a vyhlásenia Bieleho domu.
Stretnutie v Bielom dome sa uskutoční po vystúpení ukrajinského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, ktoré je naplánované na utorok. Pôjde o celkovo štvrtú návštevu Zelenského v Bielom dome od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
„Lídri budú diskutovať o vývoji vojny medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uvádza Biely dom. Zaoberať sa budú aj strategickým plánovaním a americkou podporou pre Ukrajinu. „Prezident a viceprezidentka zdôraznia svoj neochvejný záväzok stáť pri Ukrajine, až kým v tejto vojne nezvíťazí,“ zdôrazňuje úrad amerického prezidenta.
Stretnutie s Bidenom sa uskutoční v čase, keď Kyjev čoraz častejšie apeluje na USA a ostatné západné štáty, aby zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom na ruskom území.
Zelenskyj zároveň v stredu vyhlásil, že má pripravený „víťazný plán“ na ukončenie vojny s Ruskom. O tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom. Zatiaľ však podrobnosti plánu bližšie nešpecifikoval.
S Donaldom Trumpom sa ukrajinský líder osobne stretne prvýkrát od začiatku invázie. Zelenskyj s exprezidentom naposledy telefonoval v júli tohto roka.
Čítajte aj Poradcovia Trumpa vysvetlili plán na ukončenie vojny: tvrdo zatlačíme na Putina aj Zelenského
19:17 Ruské sily dnes zasiahli domov dôchodcov v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny. Zabitý bol jeden človek a ďalších najmenej 12 ľudí utrpelo zranenia, informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra. Sedemdesiatštyriročná žena zomrela a dve ďalšie, obe vo veku 67 rokov, boli predtým zranené v dôsledku štyroch nočných ruských útokov navádzanými bombami KAB na miesta v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Na sociálnych sieťach to uviedol šéf tamojšej oblastnej správy Ivan Fedorov.
V domove seniorov, ktorý sa stal terčom útoku v Sumách, žilo 211 ľudí, uviedol šéf správy Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Evakuovaných bolo 147 osôb. Pod troskami žiadni ľudia nie sú, ubezpečilo ministerstvo vnútra. Útok pritom podľa neho čiastočne zničil dve podlažia budovy.
„Ľudia sú premiestňovaní do novopripravených miest. Potrebujú lekársku a psychologickú pomoc,“ uviedol Arťuch v ukrajinskej televízii. „Stalo sa to popoludní. Ľudia obedovali alebo odpočívali a boli v šoku,“ dodal šéf regionálnej správy.
Rusko v poslednom čase zintenzívnilo útoky na Sumskú oblasť, čo Kyjev považuje za reakciu na ukrajinskú operáciu v ruskej Kurskej oblasti. Tá podľa ukrajinského prezidenta pomohla zabrániť okupácii Sumskej oblasti.
18:53 Ukrajinský parlament dnes schválil premenovanie viac ako 300 obcí, ktorých názvy majú spojitosť s Ruskom alebo niekdajším Sovietskym zväzom. Informuje o tom ukrajinský server The Kyiv Independent.
Poslanci Verchovnej rady dnes schválili zmenu názvu 327 sídiel, premenovaný bude napríklad Červonohrad v Ľvovskej oblasti. Kým mesto v roku 1951 premenovali ruské úrady, malo názov Chrystynopil a novo sa bude volať Šeptytskyj, podľa ukrajinského biskupa z tohto regiónu.
Taktiež dedina Krasnohrad v Charkovskej oblasti, ktorej názov rovnako ako Červonohrad odkazuje na červenú farbu, bude premenovaná na Berestyn – podľa neďalekej rieky Berestova.
Mesto Družba v Sumskej oblasti sa vráti k svojmu starému názvu Chutr Mychajlivskyj, ktoré malo do roku 1962. Toto mesto, vzdialené len niekoľko kilometrov od ruských hraníc, je od začatej plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu z roku 2022 častým terčom ruských útokov.
Mesto Novomoskovsk v Dnepropetrovskej oblasti sa premenuje na Samar, čo odkazuje na pôvodný názov miestnej kozáckej osady, ktorá bola pomenovaná podľa Moskvy už v roku 1794, uvádza ďalší príklad The Kyiv Independent.
„Názvy, ktoré nám po stáročia vnucovala Moskva, konečne skončia na smetisku dejín,“ povedal poslanec Roman Lozynský. Parlament musí podľa neho rozhodnúť ešte o premenovaní ďalších 200 sídiel na celej Ukrajine.
V Kyjeve odstraňujú štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť. Kladivo a kosák nahradí ukrajinský štátny znak – trojzubec. Matka Vlasť, ktorá sa neskôr premenuje na Matka Ukrajiny, je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.
18:51 Nemecký minister obrany Boris Pistorius dnes oznámil ďalšiu zbrojnú pomoc Ukrajine, tentoraz za 1,4 miliardy eur. Informuje o tom agentúra DPA, podľa ktorej by krajina, ktorá už viac ako dva a pol roka čelí ruskej agresii, mala pomoc dostať ešte tento rok.
Okolo 400 miliónov eur má ísť z rozpočtu nemeckého ministerstva obrany, ak s tým na budúci týždeň vyslovia súhlas nemecký parlament. Zhruba miliarda eur bude k dispozícii vďaka takzvaným partnerským príspevkom, teda prostriedkom, ktoré Nemecko získalo na pomoc Ukrajine od svojich partnerov.
„Naším cieľom je pomôcť Ukrajine predovšetkým odraziť početné ruské nálety,“ povedal Pistorius agentúre DPA. „Ak by sme tak neurobili, malo by to fatálne následky pre civilné obyvateľstvo. Rusko by mohlo zničiť ešte viac spoločností zodpovedných za dodávky energií a donútiť ľudí dať sa na útek v nadchádzajúcom studenom ročnom období,“ dodal.
18:35 Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské údery na ruské územie prostredníctvom Západom dodaných rakiet by viedli k svetovej jadrovej vojne. Reagoval tak na štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti legitímnym vojenským cieľom v Rusku. TASR píše podľa správy agentúry Reuters.
„Rusko odpovie tvrdo a použije silnejšie zbrane,“ uviedol Volodin, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina. Podľa Volodina sa zdá, že Západ zabudol na obrovské obete, ktoré Sovietsky zväz vynaložil v druhej svetovej vojne.
Varoval tiež, že Európania by si mali uvedomiť, že ruskej medzikontinentálnej balistickej rakete RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývanej Satan II, by trvalo len tri minúty a 20 sekúnd, kým by zasiahla Štrasburg.
18:30 Na oboch stranách Atlantiku sa podľa šéfa NATO vyskytli hlasy vyzývajúce Ameriku a Európu, aby sa vydali inými cestami. Európa a Amerika sú ale silnejšie a bezpečnejšie, keď sú spolu, uviedol Jens Stoltenberg počas svojho rozlúčkového prejavu. Súčasného šéfa NATO tento rok 1. októbra po desiatich rokoch vystrieda vo funkcii bývalý holandský premiér Mark Rutte.
Čítajte viac Stoltenbergova rozlúčka: Aliancia je silnejšia ako kedykoľvek predtým, ale budúcnosť NATO stojí pred skúškou
18:01 Prognóza o vstupe Ukrajiny do Európskej únie do konca tohto desaťročia je reálna. V rozhovore pre web Európska pravda to uviedla veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine, Slovenka Katarína Mathernová.
„Ako som už niekoľkokrát povedala v predchádzajúcich rozhovoroch, myslím si, že cieľ, ktorý spomínal predseda (Európskej rady) Michel, týkajúci sa vstupu Ukrajiny do EÚ do konca tohto desaťročia, nie je nereálny. Myslím si, že je reálny,“ povedala Mathernová. Pri otázke o roku 2030 ako možnom termíne uviedla, že verí, že sa to môže stať.
Podotkla, že pri vstupe nejakej krajiny nejde len o technický proces rokovaní, ale tiež o samotnú ratifikáciu všetkými členskými štátmi. „A to si vždy vyžaduje čas. V prípade rozšírenia v roku 2004 to trvalo približne rok a pol,“ skonštatovala veľvyslankyňa.
17:42 Nemecko odovzdalo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, ktorý okrem iného obsahuje 22 tankov Leopard 1 A5 a viac ako 60-tisíc kusov munície kalibru 155 mm. Tanky Berlín Kyjevu dodal v spolupráci s Dánskom. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu nemeckej vlády.
Najnovšia nemecká vojenská pomoc obsahuje napríklad aj tri samohybné protilietadlové delá Gepard s náhradnými dielmi, desať guľometov MG3 či milión nábojov do strelných zbraní.
15:58 Celkovo 400 miliónov eur z prvej tranže príjmov zo zmrazených ruských aktív, ktoré Európska únia vyčlenila na zbrane pre Ukrajinu, bolo použitých na financovanie ukrajinských obranných podnikov. Takto financovaným produktom sú ukrajinské húfnice Bohdana. Uviedla to v rozhovore so spravodajským webom Ukrajinská pravda veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová.
„Vyrábate v rovnakej kvalite, za menej peňazí, rýchlejšie, znižujete náklady na dopravu a logistiku a platíte dane Ukrajine, takže pomáhate ekonomike," vyjadrila sa veľvyslankyňa. „Som na to obzvlášť hrdá, pretože som bola jedným z veľmi silných zástancov tohto systému. A som veľmi rada, že sa to teraz skutočne deje,“ dodala Mathernová. (sita)
15:15 Ruské sily dobyli späť dve obce v ruskej Kurskej oblasti, do ktorej začiatkom augusta prenikli cez hranice ukrajinské jednotky. Oznámil to vysokopostavený člen ruskej armády, čečenský generálmajor Apti Alaudinov.
Ruská armáda podľa jeho slov získala obce Darjino a Nikolajevo-Darjino. Tieto obce sú vzdialené asi 15 kilometrov od pôvodnej frontovej línie, ktorá vznikla po augustovom vpáde ukrajinských oddielov. Ruské jednotky teraz získali pozíciu, z ktorej môžu napadnúť obec Sverdlikovo, ktoré využívajú ukrajinské sily ako logistické centrum.
„Celý náš front sa posunul vpred,“ uviedol Alaudinov. Zároveň oznámil, že ruské sily postupujú aj na východe Ukrajiny. Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo dobytie ukrajinskej obce Heorhijivka v Doneckej oblasti. Ukrajinská armáda sa podľa ruského ministerstva obrany snaží preniknúť cez ruské hranice na inom mieste, aby tak odlákala časť ruských jednotiek. (reuters, tasr)
14:13 Päť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 31 utrpelo zranenia počas uplynulého dňa v dôsledku ruských útokov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.
Ruské útoky na dedinu Hluškivka v Charkovskej oblasti zabili 55-ročnú ženu, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. V meste Záporožie pri útoku riadenou bombou zahynula 74-ročná žena, informoval šéf Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Pri útoku dronov a delostrelectva na mesto Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti zahynul 42-ročný civilista, konštatoval tamojší gubernátor Serhij Lysak. V meste Krasnopilľa v Sumskej oblasti ruské delostrelectvo a raketomety zabili dvoch civilistov. (kyivindependent.com, sita)
13:50 Západ by mal povoliť Ukrajine mieriť strely dlhého doletu na vojenské ciele na ruskom území, aby jej umožnil efektívnejšiu obranu proti ruskej agresii. Zhodli sa na tom dnes poslanci Európskeho parlamentu v uznesení prijatom výraznou väčšinou hlasov. Európski zákonodarcovia tiež chcú, aby sa krajiny Európskej únie aj spojenci zaviazali k pravidelnej dlhodobej vojenskej podpore Kyjeva.
Európski poslanci uznesením podporili požiadavku ukrajinského vedenia, ktoré v posledných mesiacoch nalieha na západných partnerov na čele so Spojenými štátmi, aby zrušili obmedzenia spojené s cezhraničnými útokmi. Rezolúcia konštatuje, že kým nebude môcť Ukrajina zasahovať miesta, z ktorých na ňu útočí Rusko, nemôže dostatočne brániť životy svojich obyvateľov či kritickú infraštruktúru.
Zďaleka najdôležitejším dodávateľom ďalekonosných striel sú pre Ukrajinu USA. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň vyhlásil, že Washington zvažuje zrušenie súčasného obmedzenia. Podobný krok podporuje aj časť európskych krajín, predovšetkým Británia, napríklad Nemecko či Francúzsko však váhajú.
Europoslanci schválili rezolúciu 425 hlasmi, 131 ich bolo proti a 63 sa zdržalo hlasovania. Uznesenie volá aj po využití ziskov zo mrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Vyzýva tiež členské štáty, aby nepoľavovali vo financovaní vojenskej a hospodárskej pomoci krajine, ktorá v súčasnosti čelí ruskej ofenzíve na východe svojho územia.
„Jednou z kľúčových priorít Európy musí byť poskytovať Ukrajine maximálnu podporu v jej boji proti ruskej agresii a zaistiť tak jej víťazstvo. Bohužiaľ v poslednej dobe sledujeme, že tento záväzok zo strany mnohých členských štátov slabne,“ uviedla europoslankyňa z frakcie európskych zelených Markéta Gregorová (Piráti), ktorá sa téme Ukrajiny v europarlamente dlhodobo venuje. Rovnako ako mnoho ďalších zákonodarcov si myslí, že doterajšia výška podpory Kyjevu na úspešné pokračovanie obrany nestačí.
Europoslanci preto v uznesení, ktoré je pre členské krajiny EÚ nezáväzným odporúčaním, navrhli stanoviť každoročnú výšku vojenskej pomoci Ukrajine na 0,25 percenta hrubého domáceho produktu. (čtk)
12:40 Systematické ruské vzdušné údery na ukrajinskú energetickú sieť sú pravdepodobne porušením medzinárodného humanitárneho práva, uviedol dnes monitorovací orgán OSN. Ukrajina medzitým v noci čelila ďalšiemu ruskému útoku proti energetickej infraštruktúre na severovýchode krajiny.
Krajina, ktorá sa viac ako dva a pol roka bráni ozbrojenej ruskej agresii, sa pripravuje na zrejme najtvrdšiu zimu od jej začatia. Prevádzkovateľ ukrajinskej energetickej siete Ukrenergo na telegrame oznámil, že ruský nočný útok na energetickú infraštruktúru v Sumskej oblasti spôsobil dočasný výpadok dodávok elektriny v tomto regióne.
Rusko od začiatku vojny vypálilo na ukrajinské zariadenia na výrobu, prenos a distribúciu elektriny stovky rakiet a dronov. Prvá rozsiahla vlna týchto úderov prišla na jeseň a v zime 2022.
Údery potom pokračovali po celú dobu vojny, od marca tohto roku však Moskva svoje ťaženie proti ukrajinskej energetike ešte zintenzívnila. Každá vlna týchto úderov obvykle spôsobí niekoľkohodinové výpadky elektrického prúdu v ukrajinských mestách.
Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) sa vo svojej dnešnej správe zamerala na deväť sérií úderov medzi tohtoročným marcom a augustom.
„Existujú oprávnené dôvody na domnienku, že mnohé aspekty vojenskej kampane, ktorej cieľom je poškodiť alebo zničiť ukrajinskú civilnú infraštruktúru na výrobu a prenos elektriny a tepla, porušujú základné princípy medzinárodného humanitárneho práva,“ uviedla misia. Dodala, že jej pracovníci navštívili sedem elektrární, ktoré ruské útoky poškodili alebo zničili, a tiež 28 postihnutých obcí. (reuters, čtk)
12:31 Cieľom Európskej únie je tento rok v zime zabezpečiť pre Ukrajinu celkom 4,5 gigawattov elektrickej energie, oznámila vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. EÚ by tak chcela pokryť vyše 25 percent potrieb krajiny, ktorá sa bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska a opakovane čelí leteckým útokom na svoju energetickú infraštruktúru.
Šéfka exekútívy Únie tiež uviedla, že v piatok opäť pôjde na Ukrajinu, kde sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Ako priatelia a partneri Ukrajiny musíme robiť všetko preto, aby svetlá na Ukrajine stále svietili a ekonomika aj naďalej fungovala,“ uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom Medzinárodnej agentúry pre energiu (MAE) Fatihom Birolom. Ukrajina podľa nej potrebuje na tohtoročnú zimu 17 gigawattov elektrickej energie. Energetická infraštruktúra je už niekoľko mesiacov opakovaným cieľom ruských vzdušných úderov.
EÚ ponúka Kyjevu pomoc v troch oblastiach. Prvou sú opravy energetických zariadení, druhou dovoz elektriny do krajiny a treťou potom celková stabilizácia situácie v tejto oblasti.
„Polovina energetickej infraštruktúry krajiny bola zničená, čo znamená, že krajina prišla o deväť gigawattov kapacity na výrobu elektriny,“ uviedla Európska komisia vo vyhlásení.
"Vzhľadom k blížiacej sa zime by nedostatok elektriny mohol spôsobiť, že ukrajinské obyvateľstvo nebude mať prístup k základným službám, vrátane vykurovania a tečúcej vody, čo by malo vplyv na mnoho zraniteľných ľudí. Komisia preto dnes navyšuje svoju podporu ukrajinskému energetickému sektoru pred zimou. Tým sa vyriešia okamžité potreby obyvateľstva a ukrajinský energetický systém bude z dlhodobého hľadiska odolnejší,“ dodáva dokument EK. (čtk, ec.europa.eu)
10:06 Ruský prezident Vladmir Putin prijal návrh na podpísanie dohody o strategickom partnerstve s Iránom, ktorý mu predložilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Vyplýva to z dokumentu zverejneného na oficiálnej webovej stránke prezidentskej kancelárie.
V dokumente sa uvádza, že ruský prezident považuje podpísanie dohody za výhodné. Kedy presne by k podpísaniu dohody mohlo prísť sa však nešpecifikuje.
Rusko už nejaký čas deklaruje, že plánuje podpísať bilaterálnu dohodu s Iránom. Kremeľ dokument zverejnil po utorkovej návšteve tajomníka ruskej Rady bezpečnosti Sergeja Šojgua v Iráne, počas ktorej sa stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom i svojím rezortným kolegom Alím Akbarom Ahmadijánom. Len niekoľko dní predtým sa Šojgu v Pchjongjangu stretol aj so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. (reuters, tasr)
8:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 130 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 638 140, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 705 tankov, 17 093 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 177 delostreleckých systémov a 1 189 raketometov.
7:40 Najmenej jedna osoba zahynula a ďalšie dve utrpeli zranenia pri ruskom útoku v Záporožskej oblasti na Ukrajine, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Fedorov na sieti Telegram uviedol, že obeťou je 74-ročná žena, Ďalšie zranené ženy majú 67 rokov.
Gubernátor dodal, že Rusko za posledných 24 hodín uskutočnilo 161 útokov na ukrajinské obce v Záporožskej oblasti. „Bolo zaznamenaných 32 hlásení o zničení obytných budov a infraštruktúry,“ napísal na Telegrame.
Ruské sily útočili na Záporožskú oblasť aj v utorok večer, pričom pri delostreleckej paľbe na obec Komyšuvacha prišli o život dvaja ľudia a ďalších päť bolo zranených.
6:20 Pokračujúce ukrajinské útoky proti ruským logistickým zariadeniam umiestneným v tyle v Rusku vyvolajú širší operačný tlak na ruskú armádu, ktorý presahuje individuálnu likvidáciu zásob munície a logistických zariadení, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajinské útoky podkopávajú schopnosť Ruska viesť proti Ukrajine raketové útoky dlhého doletu, citujú zdroje.
Uviedli to v súvislosti s úspešným útok bezpilotných lietadiel na ruský sklad rakiet a munície neďaleko mesta Toropec v Tverskej oblasti.
Ukrajinské sily podnikli v lete 2022 sériu úderov HIMARS-ami proti ruským muničným skladom po celej okupovanej Ukrajine, čo podnietilo ruské sily k rozptýleniu muničných skladov a znížilo efektivitu vtedajšej ruskej logistiky. Opakované údery proti muničným skladom v Rusku, ktoré spôsobia podobné škody ako pri údere v Toropci, môžu prinútiť ruské vojenské velenie k podobnému rozhodnutiu, aby reorganizovalo a rozptýlilo podporné a logistické systémy v Rusku, aby sa zmiernil dopad takýchto úderov, podotýka ISW.
Ruské sily možno neriešili zraniteľnosť mnohých logistických zariadení v Rusku kvôli útočisku, ktoré spôsobili obmedzenia na používanie zbraní dodaných Západom na Ukrajine, hoci zariadenie v Toropci nie je v dosahu západných systémov odpálených z Ukrajiny. Zrušenie obmedzení na používanie západných systémov a pokračujúci rozvoj vlastných ukrajinských kapacít pre útoky na veľké vzdialenosti môže umožniť ukrajinským silám efektívnejšie využívať takúto ruskú zraniteľnosť.
Ukrajinské sily zaútočili v júli 2024 na ďalší ruský muničný sklad pri Sergejevke vo Voronežskej oblasti a pokračujúce ukrajinské údery proti ruským skladom munície a rakiet by tiež mohli zničiť významnú časť ruských zásob materiálu. Ukrajinské údery proti zariadeniam v Rusku by mohli ovplyvniť útočné operácie na celom fronte na Ukrajine, ak ukrajinské sily budú mať materiál, schopnosti a povolenie viesť takúto útočnú kampaň proti logistickým a podporným zariadeniam v Rusku vo veľkom rozsahu, dodalo ISW.