"Zbrane zo Západu prichádzajú pomaly a nie je ich dosť. Chýbajú systémy protivzdušnej obrany aj munícia do nich,“ povedala pre Pravdu na nedávnej konferencii GLOBSEC v Prahe Viktoria Vojcická, bývalá poslankyňa a odborníčka na energetiku z Medzinárodného centra pre ukrajinské víťazstvo.
To, že vláda v Kyjeve nemá dostatok zbraní na ochranu infraštruktúry krajiny, je dobre známe. Vojcická však k tomu pridala zaujímavý detail. "Na jar tohto roku Rusko na energetické ciele veľmi neútočilo. Bolo to v čase, keď americký Kongres riešil pomoc pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov. Myslím si, že Rusi vtedy útoky stopli, aby vytvorili dojem, že podpora pre Kyjev nie je až taká urgentná,“ vysvetlila Vojcická.
Ukrajina podľa expertky dokáže dovážať okolo 1,7 gigawattu elektrickej energie, čo však nedokáže pokryť výpadky. Včera šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že plán je, aby Európska únia poskytla v zime Ukrajine 4,5 gigawattu elektriny. Zároveň z ruských zmrazených aktív uvoľní 160 miliónov eur na humanitárnu pomoc pre Kyjev.
"Sme vďační, že nám v tom pomáha aj Slovensko. No vyzerá to tak, že situácia v zime bude zúfalá. Bude to horšie ako v predošlých rokoch. Rusku sa podarilo zničiť 80 percent kapacít tepelných elektrární a 40 percent vodných elektrární,“ uviedla Vojcická.
Červené čiary
A ani to ešte nie je všetko. Vojcická upozornila, že je tu ešte jeden problém, o ktorom sa veľmi nehovorí, ale predstavuje veľké nebezpečenstvo. Rusi totiž podľa nej útočia na rozvodné uzly elektrickej energie, ktoré zásobujú jadrové elektrárne.
"Reaktory nevypnete len tak. Ak nemajú energiu, niečo s nimi musíme núdzovo robiť. To, čo robia Rusi, je však recept na katastrofu,“ zdôraznila Vojcická.
Ukrajina momentálne využíva energiu z troch jadrových elektrární. Tú v Záporožskej oblasti ešte v roku 2022 obsadili Rusi a je v podstate odstavená.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Medzinárodné centrum pre ukrajinské víťazstvo tvrdí, že ruská stratégia je hrozbou pre samotnú existenciu Ukrajiny a môže viesť k sociálnemu, ekonomickému a politickému kolapsu štátu a tiež môže v zime vyvolať veľkú migračnú vlnu Ukrajincov.
"Západ neustále rieši, ako je potrebné manažovať eskaláciu vojny a má z toho strach. Ale Rusko už situáciu dávno eskalovalo. Útočí na časti energetickej štruktúry, ktoré zaisťujú bezpečnosť troch jadrových elektrární. Keby sa niečo stalo, vieme, že radiáciu nezastavia hranice,“ varovala Vojcická. "Tento manažment eskalácie je veľmi frustrujúci. Myslíme si, že je absolútne neopodstatnený, lebo, bohužiaľ, čas nie je na strane Ukrajiny. Každý deň u nás zomierajú ľudia. Sme veľmi vďační, že nám Západ pomáha, aby sme prežili. Ale nie je to dostačujúce, lebo pokračujúca vojna nahráva Rusku, ktoré má viac zdrojov,“ reagovala pre Pravdu aj Olena Haluškaová, šéfka Medzinárodného centra pre ukrajinské víťazstvo.
Čítajte viac Diplomat z Bosny: Máme politikov, ktorí u nás predstavujú ruský zhubný vplyv
"Názov našej organizácie hovorí za všetko. Aj ukrajinskí medzinárodní partneri tvrdili, že naša krajina padne za tri dni, možno za dva týždne. Ale po veľkej ruskej invázii sme prežili prvý mesiac a takto to pokračovalo ďalej. Pracovali sme na tom, aby Ukrajina získala HIMARS-y, tanky Leopard či stíhačky F-16. Teraz sa chceme zamerať na to, aby ruská vojnová mašinéria zbankrotovala. Musíme ešte viac obmedziť zisky Moskvy z fosílnych palív. Vieme, že západné komponenty stále končia v ruských raketách a bezpilotných lietadlách, ktoré na nás útočia,“ ozrejmila Haluškaová.
"Bude to najhoršia zima,“ priznáva Vojcická. "Ako som vravela, Rusi porušujú aj pravidlá jadrovej bezpečnosti. Podľa mňa by to mala byť pre Západ červená čiara. Potrebujeme niekoľko úrovní protivzdušnej obrany a musíme mať serióznu debatu o tom, že by naši susedia mali zo svojho územia zostreľovať ruské rakety a drony,“ myslí si expertka.
Čítajte viac Má Ukrajina vyhrať vojnu? Trump odmietol odpovedať, Harrisová sa mu dostala pod kožu
Táto diskusia však zatiaľ nikam neviedla. Krajiny susediace s Ukrajinou, najmä Poľsko, by teoreticky mohli ničiť ruské ciele. NATO je však pri tejto debate veľmi opatrné, hoci rozhodnutie je v konečnom dôsledku na členských štátoch Severoatlantickej aliancie. Problémom je opäť možná eskalácia vojny a výraznejšie zapojenie sa NATO do nej.
"Minimálne potrebujeme lepšie integrovať stíhačky F-16 do protivzdušnej obrany. Západ nám sľúbil pomerne veľa týchto lietadiel, ale nemáme dostatočný počet ľudí, ktorí ich dokážu ovládať. Je tu však idea, že by v ukrajinských ozbrojených silách slúžili bývalí piloti strojov F-16 zo Západu. No táto myšlienka je stále zablokovaná. A, samozrejme, musíme byť schopní zasahovať ciele hlbšie v ruskom vnútrozemí, aby sme obmedzili schopnosti nepriateľa páliť na nás,“ povedala Vojcická.
Toto je momentálne jedna z hlavných debát medzi Kyjevom a spojencami. Bude môcť Ukrajina použiť západné zbrane na útoky v Rusku, ako sú letiská, sklady zbraní či logistická infraštruktúra? "Protivzdušná obrana nikdy nebude stopercentná. Rusi napríklad modifikovali svoje kĺzavé bomby, ktoré sú teraz väčšie a letia ďalej. Zhadzovali ich zo vzdialenosti 50 kilometrov, momentálne je to už 100 kilometrov. Musíme zasiahnuť ruské ciele ešte predtým, ako sa tieto bomby vôbec dostanú do vzduchu,“ pripomenula Haluškaová.
Čítajte viac Myslel si, že ide na smrť. Chce sa Putinov väzeň šéfovi Kremľa pomstiť?
Nech Rusko platí
Jej centrum šíri kampaň Nech Rusko platí. Škody, ktoré invázia Ukrajine spôsobila, už podľa odhadov Svetovej banky presiahli 411 miliárd dolárov a táto suma neustále rastie. Západ síce na Rusko uvalil hospodárske sankcie, ale podľa prepočtov od začiatku veľkého ruského útoku proti Ukrajine každý Európan už zaplatil Moskve 400 eur za ropu a plyn.
"Ruská ekonomika je na tom v rámci vojnového úsilia stále celkom dobre. Mali by sme použiť 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. A navrhujeme aj uvalenie vojnovej dane na ruské fosílne palivá. Z jej výnosu by bolo možné platiť podporu Ukrajiny, keďže nechceme byť bremenom pre pre európskych daňových poplatníkov. Rusko by si nevedelo túto daň premietnuť do konečných cien pre zákazníkov, lebo na trhu s energiami vládne konkurencia,“ tvrdí Vojcická.