„Význam Severoatlantickej aliancie bol počas môjho mandátu spochybňovaný, aliancia bola označovaná za rozdelenú či zastaranú, s mozgovou mŕtvicou, realita je ale taká, že NATO je jednotnejšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým,“ vyhlásil Stoltenberg pri vystúpení v sídle think-tanku German Marshall Fund v Bruseli. Ako poznamenal, na rovnakom mieste predniesol pred desiatimi rokmi svoj vôbec prvý prejav po nástupe do funkcie.
Spojenci v NATO za posledných desať rokov podľa Stoltenberga významne posilnili svoje obranné schopnosti, v bojovej pohotovosti sú stovky tisíc vojakov a počet krajín, ktoré plnia záväzok vydávať na obranu aspoň dve percentá HDP sa zvýšil na viac ako 20 z celkovo 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie. „Naša rodina sa rovnako rozrástla o Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Fínsko a Švédsko,“ bilancoval odchádzajúci šéf NATO s tým, že Ukrajina je navyše bližšie členstva v aliancii, ako kedykoľvek predtým.
Stoltenberg hovoril aj o ponaučení, ktoré získal počas desiatich rokov vo funkcii šéfa NATO. Prvým je, že treba si uvedomiť, že mier niečo stojí. V tejto súvislosti ocenil, že spojenci navyšujú svoje výdavky na obranu, avšak dodal, že financií bude potrebných ešte významne viac. Druhým ponaučením je, že „sloboda je dôležitejšia ako voľný obchod“ a že nie je možné, aby sa opakovala chyba, ktorá nastala vo vzťahu k Rusku, keď Moskva používala plyn ako zbraň a vydierala tak ostatné štáty. V tejto súvislosti spomenul najmä budúce vzťahy s Čínou.
Tretie ponaučenie sa týka vojny na Ukrajine a hovorí, že dialóg je dôležitý, ale rovnako potrebná je určitá vojenská sila. „Všetci chceme, aby sa vojna na Ukrajine skončila,“ uviedol Stoltenberg. „Tým, že dodáme Ukrajine viac zbraní, dáme Rusku najavo, že to, čo chce, nedosiahne silou,“ dodal s tým, že bez stabilnej Ukrajiny nebude bezpečná ani Európa.
Dôležité ponaučenie sa týka aj vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi. „Na oboch stranách Atlantiku sa ozývali hlasy vyzývajúce Ameriku a Európu, aby sa vydali inými cestami… izolacionizmus ale nikomu bezpečnosť nezaručí. Bezpečnostné hrozby sú natoľko veľké, že ich nemôžu jednotlivé krajiny zvládnuť samy,“ uviedol odchádzajúci šéf aliancie. Aj Spojené štáty si podľa neho musia uvedomiť, že sú to práve priatelia a spojenci, čo prispieva k bezpečnosti Ameriky.
Čítajte aj Diplomat z Bosny: Máme politikov, ktorí u nás predstavujú ruský zhubný vplyv
Práve vzťahy medzi Európou a USA označujú analytici za jednu z najväčších výziev čakajúcich na budúceho šéfa NATO Marka Rutteho. Iba mesiac po tom, ako Rutte nastúpi do novej funkcie, pôjdu totiž Američania k voľbám a môžu znovu zvoliť za prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je voči NATO skeptikom.